Bentonit
| Bentonit | |
| Zloženie | |
|---|---|
| Hlavné minerály | montmorillonit, beidellit, nontrolit a iné ílové minerály |
| Akcesórie | kremeň, živce, biotit |
| Vlastnosti | |
| Textúra | pelitická |
| Farba | biela až žltosivá |
Bentonit je ílovitá hornina, ktorá vzniká rozkladom vulkanického skla. Tvorí ho zmes ílových minerálov skupiny smektitu, hlavne montmorillonitu, beidellitu a nontronitu. Jeho typickou vlastnosťou je, že pri styku s vodou intenzívne napučiava.
Ako prvý tento termín použil W.C. Knight v roku 1887. Horninu pomenoval podľa mesta Fort Benton v americkom štáte Montana[1].
Vlastnosti a zloženie
[upraviť | upraviť zdroj]Je to hornina zemitej štruktúry, obyčajne biela, sivá až svetlozelená. Pri čerstvom reze má voskový lesk. Charakteristická je najmä svojim napučiavaním pri styku s vlhkosťou, ktoré môže dosiahnúť i 12-násobný nárast objemu.
Bentonit tvoria smektitové minerály, teda vrstevnaté hydratované íly, ktoré tvorí 3 vrstvová sieť hlinitokremičitanových tetraédrov a oktaédrov v pomere 2 : 1. Oktaédre (tvorené kyslíkom, hydroxylovou skupinou a železom, horčíkom alebo hliníkom) sa nachádzajú medzi dvoma vrstvami tetraédrov (tvorené kyslíkom a kremíkom alebo hliníkom) a medzivrstvový priestor je vyplnený vymeniteľnými katiónmi (vápnikom, sodíkom, draslíkom, horčíkom a inými), vodou alebo rôznymi inými napr. aj organickými zlúčeninami. Ióny v medzivrstvovom priestore sa naväzujú do minerálnej štruktúry čím vyrovnávajú záporný náboj, ktorý môže vznikať ak je v oktaédroch naviazaný Fe2+ alebo Mg2+ za Al3+ alebo Fe3+, prípadne v tetraédroch ak je Si4+ nahradené za Al3+[1].
Väčšinou sa rozlišujú draselné (K), sodné (Na), vápenaté (Ca) a hlinité (Al) bentonity. Pre svoje vlastnosti sú zaujímavé hlavne Na-bentonity, ktoré najviac napučiavajú, zatiaľ čo Ca-bentonity nenapučiavajú vôbec.
Vznik
[upraviť | upraviť zdroj]Bentonity vznikajú rozpadom vulkanického skla a popola v alkalickom, najčastejšie morskom alebo jazernom prostredí za vzniku smektitových minerálov. Ak pokračuje rozpad dochádza aj k vzniku illitu (K-bentonity). Často sa nachádzajú v relatívne tenkých vrstvách, ktoré však môžu mať obrovský plošný rozsah, čím sa stávajú vhodnou horninou pre stratigrafickú koreláciu. Sú často sprevádzané ílovitými bridlicami alebo uhlím[2].
Využitie
[upraviť | upraviť zdroj]Pre svoje zaujímavé technické vlastnosti a bielosť majú široké technické využitie. Používa sa ako bieliaca látka v naftárskom, textilnom a potravinárskom priemysle. Plnidlo a pojivo v chemickom a gumárenskom priemysle. Ďalej sa využíva ako súčasť výplachu pri hlbinnom vŕtaní, ako tesniaca látka pri stavbe skládok komunálneho a nebezpečného odpadu a na mnohé ďalšie účely[3]. Ťaží sa povrchovým spôsobom.
Výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]Vo svete
[upraviť | upraviť zdroj]Najväčšími producentmi bentonitu na svete sú USA (napr. ložiská Clay Spur vo Wyomingu, alebo Sanders v Arizone), ďalej Grécko, Turecko a Nemecko.
V Česku sú známe ložiská Braňany pri Moste, Černý vrch a Rokle pri Kadani.
Na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Na Slovensku sa vyskytujú hlavne v mladotreťohorných sedimentoch na východnom Slovensku (lokality Fintice, Nižný Hrabovec, Kuzmice, Lastovce, Svinica, Terňa, Oreské, Michaľany a Nižný Žipov). Na strednom Slovensku sa nachádzajú neťažené ložiská okolo Zvolena (Lieskovec, Očová), ťažené ložiská medzi Starou Kremničkou a Lutilou[4] a pri Jelšovom potoku[3]. V roku 2001 sa na Slovensku vyťažilo 80 tisíc ton bentonitu, v roku 2013 to bolo 184 tisíc ton.[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Rojkovič, I., Lintnerová, O., Uhlík, P., Kraus, I., 2006, Nerastné suroviny. Univerzita Komenského, Bratislava, 179 s.
- ↑ Spears, D.A., 2003, Bentonites and tonsteins. in Middleton, G.V. (Editor), Encyclopedia of Sediments and Sedimentary Rocks. Kluwer Academic Press, Dordrecht, s. 61-66
- ↑ a b Veľký, J. a kolektív, 1977, Encyklopédia Slovenska I. zväzok A-D. Veda, Bratislava, s. 181
- ↑ Záhada Lutilského Územného plánu [online]. lutila.eu, 2019-03-18, [cit. 2020-07-07]. Dostupné online.
- ↑ NERASTNÉ SUROVINY SR 2014, kap. 2 BENTONIT (str. 71) [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, [cit. 2020-07-07]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bentonit
