Bentonit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bentonit
usadené horniny
Hlavné minerály montmorillonit, beidellit, nontrolit a iné ílové minerály
Akcesórie kremeň, živce, biotit
Textúra pelitická
Farba (y) biela až žltosivá
Pozri aj portál Vedy o Zemi

Bentonit je ílovitá hornina, ktorá vzniká rozkladom vulkanického skla. Tvorí ho zmes ílových minerálov skupiny smektitu, hlavne montmorillonitu, beidellitu a nontronitu. Jeho typickou vlastnosťou je, že pri styku s vodou intenzívne napučiava.

Ako prvý tento termín použil W.C. Knight v roku 1887. Horninu pomenoval podľa mesta Fort Benton v americkom štáte Montana[1].

Vlastnosti a zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Je to hornina zemitej štruktúry, obyčajne biela, sivá až svetlozelená. Pri čerstvom reze má voskový lesk. Charakteristická je najmä svojim napučiavaním pri styku s vlhkosťou, ktoré môže dosiahnúť i 12-násobný nárast objemu.

Bentonit tvoria smektitové minerály, teda vrstevnaté hydratované íly, ktoré tvorí 3 vrstvová sieť hlinitokremičitanových tetraédrov a oktaédrov v pomere 2 : 1. Oktaédre (tvorené kyslíkom, hydroxylovou skupinou a železom, horčíkom alebo hliníkom) sa nachádzajú medzi dvoma vrstvami tetraédrov (tvorené kyslíkom a kremíkom alebo hliníkom) a medzivrstvový priestor je vyplnený vymeniteľnými katiónmi (vápnikom, sodíkom, draslíkom, horčíkom a inými), vodou alebo rôznymi inými napr. aj organickými zlúčeninami. Ióny v medzivrstvovom priestore sa naväzujú do minerálnej štruktúry čím vyrovnávajú záporný náboj, ktorý môže vznikať ak je v oktaédroch naviazaný Fe2+ alebo Mg2+ za Al3+ alebo Fe3+, prípadne v tetraédroch ak je Si4+ nahradené za Al3+[1].

Väčšinou sa rozlišujú draselné (K), sodné (Na), vápenaté (Ca) a hlinité (Al) bentonity. Pre svoje vlastnosti sú zaujímavé hlavne Na-bentonity, ktoré najviac napučiavajú, zatiaľ čo Ca-bentonity nenapučiavajú vôbec.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Bentonity vznikajú rozpadom vulkanického skla a popola v alkalickom, najčastejšie morskom alebo jazernom prostredí za vzniku smektitových minerálov. Ak pokračuje rozpad dochádza aj k vzniku illitu (K-bentonity). Často sa nachádzajú v relatívne tenkých vrstvách, ktoré však môžu mať obrovský plošný rozsah, čím sa stávajú vhodnou horninou pre stratigrafickú koreláciu. Sú často sprevádzané ílovitými bridlicami alebo uhlím[2].

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Pre svoje zaujímavé technické vlastnosti a bielosť majú široké technické využitie. Používa sa ako bieliaca látka v naftárskom, textilnom a potravinárskom priemysle. Plnidlo a pojivo v chemickom a gumárenskom priemysle. Ďalej sa využíva ako súčasť výplachu pri hlbinnom vŕtaní, ako tesniaca látka pri stavbe skládok komunálneho a nebezpečného odpadu a na mnohé ďalšie účely[3]. Ťaží sa povrchovým spôsobom.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Vo svete[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčšími producentmi bentonitu na svete sú USA (napr. ložiská Clay Spur vo Wyomingu, alebo Sanders v Arizone), ďalej Grécko, Turecko a Nemecko.

Na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku sa vyskytujú hlavne v mladotreťohorných sedimentoch na východnom Slovensku. Známe sú z lokalít Fintice, Nižný Hrabovec, Kuzmice, Lastovce, Svinica, Terňa, Oreské, Veľaty a Nižný Žipov. Na strednom Slovensku sa nachádzajú ložiská okolo Zvolena, pri Starej Kremničke a Jelšovom potoku[3]. V roku 2001 sa na Slovensku vyťažilo 80 tisíc ton bentonitu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Rojkovič, I., Lintnerová, O., Uhlík, P., Kraus, I., 2006, Nerastné suroviny. Univerzita Komenského, Bratislava, 179 s.
  2. Spears, D.A., 2003, Bentonites and tonsteins. in Middleton, G.V. (Editor), Encyclopedia of Sediments and Sedimentary Rocks. Kluwer Academic Press, Dordrecht, s. 61-66
  3. a b Veľký, J. a kolektív, 1977, Encyklopédia Slovenska I. zväzok A-D. Veda, Bratislava, s. 181

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]