Bentonit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bentonit
Zloženie
Hlavné minerály montmorillonit, beidellit, nontrolit a iné ílové minerály
Akcesórie kremeň, živce, biotit
Vlastnosti
Textúra pelitická
Farba biela až žltosivá

Bentonit je ílovitá hornina, ktorá vzniká rozkladom vulkanického skla. Tvorí ho zmes ílových minerálov skupiny smektitu, hlavne montmorillonitu, beidellitu a nontronitu. Jeho typickou vlastnosťou je, že pri styku s vodou intenzívne napučiava.

Ako prvý tento termín použil W.C. Knight v roku 1887. Horninu pomenoval podľa mesta Fort Benton v americkom štáte Montana[1].

Vlastnosti a zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Je to hornina zemitej štruktúry, obyčajne biela, sivá až svetlozelená. Pri čerstvom reze má voskový lesk. Charakteristická je najmä svojim napučiavaním pri styku s vlhkosťou, ktoré môže dosiahnúť i 12-násobný nárast objemu.

Bentonit tvoria smektitové minerály, teda vrstevnaté hydratované íly, ktoré tvorí 3 vrstvová sieť hlinitokremičitanových tetraédrov a oktaédrov v pomere 2 : 1. Oktaédre (tvorené kyslíkom, hydroxylovou skupinou a železom, horčíkom alebo hliníkom) sa nachádzajú medzi dvoma vrstvami tetraédrov (tvorené kyslíkom a kremíkom alebo hliníkom) a medzivrstvový priestor je vyplnený vymeniteľnými katiónmi (vápnikom, sodíkom, draslíkom, horčíkom a inými), vodou alebo rôznymi inými napr. aj organickými zlúčeninami. Ióny v medzivrstvovom priestore sa naväzujú do minerálnej štruktúry čím vyrovnávajú záporný náboj, ktorý môže vznikať ak je v oktaédroch naviazaný Fe2+ alebo Mg2+ za Al3+ alebo Fe3+, prípadne v tetraédroch ak je Si4+ nahradené za Al3+[1].

Väčšinou sa rozlišujú draselné (K), sodné (Na), vápenaté (Ca) a hlinité (Al) bentonity. Pre svoje vlastnosti sú zaujímavé hlavne Na-bentonity, ktoré najviac napučiavajú, zatiaľ čo Ca-bentonity nenapučiavajú vôbec.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Bentonity vznikajú rozpadom vulkanického skla a popola v alkalickom, najčastejšie morskom alebo jazernom prostredí za vzniku smektitových minerálov. Ak pokračuje rozpad dochádza aj k vzniku illitu (K-bentonity). Často sa nachádzajú v relatívne tenkých vrstvách, ktoré však môžu mať obrovský plošný rozsah, čím sa stávajú vhodnou horninou pre stratigrafickú koreláciu. Sú často sprevádzané ílovitými bridlicami alebo uhlím[2].

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Pre svoje zaujímavé technické vlastnosti a bielosť majú široké technické využitie. Používa sa ako bieliaca látka v naftárskom, textilnom a potravinárskom priemysle. Plnidlo a pojivo v chemickom a gumárenskom priemysle. Ďalej sa využíva ako súčasť výplachu pri hlbinnom vŕtaní, ako tesniaca látka pri stavbe skládok komunálneho a nebezpečného odpadu a na mnohé ďalšie účely[3]. Ťaží sa povrchovým spôsobom.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Vo svete[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčšími producentmi bentonitu na svete sú USA (napr. ložiská Clay Spur vo Wyomingu, alebo Sanders v Arizone), ďalej Grécko, Turecko a Nemecko.

Na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku sa vyskytujú hlavne v mladotreťohorných sedimentoch na východnom Slovensku. Známe sú z lokalít Fintice, Nižný Hrabovec, Kuzmice, Lastovce, Svinica, Terňa, Oreské, Veľaty a Nižný Žipov. Na strednom Slovensku sa nachádzajú ložiská okolo Zvolena, pri Starej Kremničke a Jelšovom potoku[3]. V roku 2001 sa na Slovensku vyťažilo 80 tisíc ton bentonitu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Rojkovič, I., Lintnerová, O., Uhlík, P., Kraus, I., 2006, Nerastné suroviny. Univerzita Komenského, Bratislava, 179 s.
  2. Spears, D.A., 2003, Bentonites and tonsteins. in Middleton, G.V. (Editor), Encyclopedia of Sediments and Sedimentary Rocks. Kluwer Academic Press, Dordrecht, s. 61-66
  3. a b Veľký, J. a kolektív, 1977, Encyklopédia Slovenska I. zväzok A-D. Veda, Bratislava, s. 181

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]