Smektit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Smektitová skupina je skupina fylosilikátov z radu ílových minerálov. Vytvárajú ílovitú horninu bentonit.

Vlastnosti[upraviť | upraviť kód]

Smektitové minerály v elektrónovom mikroskope.

Štruktúra jednej vrstvy sa skladá z troch sietí - dvoch tetraedrických tvorených z SiO4, ktoré uzatvárajú jednu dioktaedrickú alebo trioktaedrickú sieť v ktorej sa nachádza väčšinou hliník resp. horčík. Medzi ich najtypickejšie vlastnosti patrí schopnosť napučiavať pri styku s vodou, ktorá môže byť prijímaná do ich štruktúry. Vymeniteľné katióny v ich štruktúre majú schopnosť substituovať - vymieňať sa za iné. Katióny alebo iné polárne látky sa naväzujú do medzivrstevných priestorov, ktoré tým môžu meniť svoju veľkosť. Smektity sú preto silne expandabilné.

Medzi smektity patria: montmorillonit (bohatý na Al), nontronit (bohatý na Fe), saponit (bohatý na Mg), beidellit a hektorit. Na spoľahlivé určenie smektitových minerálov sa využíva RTG difrakcia v kombinácii s testom nasýtenia etylénglykolom a infračervená spektroskopia.

Výskyt[upraviť | upraviť kód]

V prírode sú pomerne bežné, vznikajú alteráciou bázických silikátov v alkalických podmienkach, alebo kryštalizáciou v pórových fluidách pri raných štádiách diagenézy.

Využitie[upraviť | upraviť kód]

Minerály skupiny smektitu majú rozsiahle využitie. Používajú sa na peletizáciu železnej rudy, vo vrtných výplachoch alebo na čírenie vína.

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

  • Šucha, V., 2001, Íly v geologických procesoch. Acta Geologica Universitas Comenianae, Monografická séria, Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, 159 s.