Smektit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Smektitová skupina je skupina fylosilikátov z radu ílových minerálov. Vytvárajú ílovitú horninu bentonit.

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Smektitové minerály v elektrónovom mikroskope.

Ich štruktúra sa skladá z troch vrstiev - dvoch tetraedrických sietí tvorených z SiO4, ktoré uzatvárajú jednu dioktaedrickä alebo trioktaedrickú sieť s hliníkom. Medzi ich najtypickejšie vlastnosti patrí schopnosť napučiavať pri styku s vodou, ktorá môže byť prijímaná do ich štruktúry. Katióny v ich štruktúre majú schopnosť substituovať - vymieňať sa za iné. Katióny alebo iné polárne látky sa naväzujú do medzivrstevných priestorov, ktoré môžu meniť svoju veľkosť. Smektity sú preto silne expandabilné.

Medzi smektity patria: montmorillonit (bohatý na Al), nontronit (bohatý na Fe), saponit (bohatý na Mg), beidellit a hektorit. Na spoľahlivé určenie smektitových minerálov sa využíva RTG difrakcia alebo test nasýtenia etylénglykolom.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

V prírode sú pomerne bežné, vznikajú alteráciou bázických silikátov v alkalických podmienkach, alebo kryštalizáciou v pórových fluidách pri raných štádiách diagenézy.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Minerály skupiny smektitu majú rozsiahle využitie. Používajú sa na peletizáciu železnej rudy, vo vrtných výplachoch alebo na čírenie vína.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Šucha, V., 2001, Íly v geologických procesoch. Acta Geologica Universitas Comenianae, Monografická séria, Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, 159 s.