Eurázijská platňa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

██ Eurázijská platňa.

Eurázijská platňa je tektonická platňa pokrývajúca väčšiu časť Eurázie (Európy a Ázie) s výnimkou Malej Ázie, Indie, Arabského polostrova a východnej Sibíri. Je to tretia najväčšia platňa (67 800 000 km2). Jej súčasťou je i severovýchodná časť oceánskej kôry Atlantického oceánu.

Západný okraj Eurázijskej platne je ohraničený Stredoatlantickým chrbátom, ktorý ju oddeľuje od severoamerickej platne. Je to jediný aktívny okraj eurázijskej platne. Od africkej platne ju oddeľuje Stredozemné more, na jeho východnom okraji sa nachádzajú dve malé platne - egejská a anatólska. Smerom na východ eurázisjská platňa hraničí s arabskou, indickou, sundskou, amurskou, ochotskou a platňou Yangtze.

Stavba, vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Eurázijská platňa je tvorená niekoľkými prekambrickými štítmi (Škandinávsky štít, Sibírsky štít), ktoré tvoria jej najstaršie oblasti. Tieto štíty sa v geologickej minulosti vzájomne zrážali a oddeľovali. Škandinávsky (Baltský) štít sa v devóne zrazil so severoamerickými oblasťami tzv. Laurentiou, počas kaledónskej orogenézy. Následne sa zrazil v karbóne a perme s Gondwanou, od ktorej sa v triase oddelil a v kriede až súčasnosti opäť začal spájať počas alpínskej orogenézy. V tom istom období sa spojila Euramerika so Sibírou, pričom došlo k vzniku Uralu. Južné a východné okraje eurázijskej platne sú dodnes miestom pokračujúcej orogénézy - s rastúcimi pohoriami ako Alpy, Karpaty, Kaukaz a Pamír. Himaláje, vznikli v miocéne zrážkou Eurázie s Indickou platňou. Okrem orogénnych pásiem, ktoré sú jazvami po zrážkach s inými kontinentmi sa na povrchu Eurázie nachádzajú mladé (druhohorno-treťohorné) panvy.