Jozef Budský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Jozef Budský
český herec, režisér, spevák a pedagóg
Narodenie11. jún 1911
Praha, Česko
Úmrtie31. január 1989 (77 rokov)
Bratislava, Slovensko

Jozef Budský (pôvodne Josef Budský; * 11. jún 1911, Praha – † 31. január 1989, Bratislava) bol herec, režisér, spevák a pedagóg českého pôvodu. Je jedným z Čechov, ktorí sa zapísali do dejín slovenského divadelníctva ako výrazné osobnosti a získali neoceniteľné zásluhy na zvyšovaní úrovne slovenského profesionálneho divadla.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1928 zložil skúšky do Vinohradskej spevohry, kde až do roku 1930 pôsobil ako zborový spevák. Počas štúdia na pražskej obchodnej škole si našiel čas aj na hranie v ochotníckom divadle. V roku 1930 nastupuje do Divadla českého severovýchodu ako činoherec. V rokoch 1932 - 1935 pôsobil ako člen divadelnej spoločnosti Josefa Burdu. U Burdu si Budský osvojil presnosť a pracovitosť. Od roku 1935 účinkoval v tzv. českej činohre Slovenského národného divadla až do jej rozpustenia v roku 1938. V českej činohre pracoval prvé tri sezóny pod vedením Viktora Šulca. Počas týchto troch sezón Budského herecké umenie dozrelo a za takú veľmi krátku dobu vytvoril až 31 postáv. Vynikol najmä v roli doktora Galéna v inscenácii hry Karla Čapka Bílá nemoc, ktorú aj sám adaptoval do operného libreta pre slovenského skladateľa Tibora Andrašovana, ktorý naň skomponoval operu Biela nemoc.

Pod vplyvom politických udalostí bola česká činohra v roku 1938 rozpustená a jej torzo bolo zlúčené do činohry Slovenského národného divadla, kde bol hercom až do roku 1945. I po nútenom odchode Viktora Šulca mu režiséri zverovali náročné úlohy. Hral v Borodáčových inscenáciách Sofoklovho Vládcu Oidipa (Oidipus), Hernaniho Victora Huga (Don Carlos), Shakespearovho Snu noci svätojánskej (Puk), Stodolovej satiry Keď jubilant plače (Doktor Chomút) a iných.

Režijne začína Budský tvoriť už za vojnového slovenského štátu. Opieral sa najmä o svoje vlastné herecké skúsenosti a inšpiráciu čerpal aj od vtedajších režisérov Činohry SND - Jána Borodáča a Jána Jamnického. Pozornosť vzbudil roku 1943 inscenáciou Stodolovej hry Mravci a cvrčkovia, ktorá vyznela ako protest proti slovenskému fašizmu.

Po roku 1945 sa začína naplno venovať režijnej tvorbe. Súčasne až do roku 1953 pôsobí aj ako umelecký šéf Činohry SND. Významnú oblasť jeho režijnej tvorby tvorili inscenácie hier Shakespeara (Ako sa vám páči, Othello, Romeo a Júlia, Macbeth, Hamlet a Komédia omylov), Čechova (Ujo Váňa, Ivanov a Višňový sad) a Gorkého (Nepriatelia, Letní hostia a V predvečer). Inscenoval aj hry súčasných slovenských dramatikov ale i hry z českého dramatického odkazu.

V rokoch 19501954 bol pedagógom a vedúcim Odborného divadelného kurzu pri Štátnom konzervatóriu, zároveň v dobe od roku 1950 do 1976 bol pedagógom Vysokej školy múzických umení v Bratislave. V roku 1959 sa stal docentom a v roku 1965 univerzitným profesorom. V roku 1977 odišiel do dôchodku a zomrel v Bratislave v roku 1989. Pochovaný na cintoríne Bratislava - Ružinov.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1958 - Štátna cena Klementa Gottwalda
  • 1960 - zaslúžilý umelec
  • 1961 - Rád práce
  • 1966 - národný umelec
  • 1975 - Cena ZSDU za divadelnú tvorbu

Výber z divadelných réžií[upraviť | upraviť zdroj]

Filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • VOŠAHLÍKOVÁ, Pavla, a kol. Biografický slovník českých zemí : 8. sešit : Brun–By. Praha : Libri, 2007. 225–368 s. ISBN 978-80-7277-257-5. S. 289–290.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]