Príslovie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Príslovie je krátky žáner ľudovej slovesnosti, ktorý v skrátenej podobe zachytáva všeobecné ľudské skúsenosti. Na rozdiel od porekadiel majú príslovia nielen obraznú platnosť, ale obsahujú aj istý poučný zámer, majú didaktizujúce poslanie.[1] Špecializovanejšie definície príslovie zachytávajú ako základný a najvšeobecnejší paremiologický útvar, ktorý zhustenou formou vyjadruje istú ľudovú múdrosť alebo skúsenosť.[2] Ich výskumom sa zaoberá paremiológia.
Príslovia majú zväčša ľudový pôvod (ktorý teda nie je jasne dohľadateľný). Neľudové príslovia sú najmä staršej a literárnej proveniencie, napríklad biblickej (Akou mierou meriaš, takou i tebe odmerajú.) alebo antickej (Pomaly ďalej zájdeš.). Zhromažďovaniu a identifikácii prísloví sa na konci 19. storočia rozsiahlo venoval slovenský jazykovedec a zberateľ ľudovej slovesnosti, Adolf Peter Záturecký.

Druhy prísloví[upraviť | upraviť zdroj]

Rozlišujeme niekoľko druhov prísloví:

1. gnómické príslovia – obsahujú určité mravné poučenie vyjadrené neobraznou oznamovacou podobou.

Krása netrvá dlho. Dobré deti sú najväčšia radosť rodičov. Pýcha predchádza pád.

2. metaforické príslovia – sú založené na metafore, nemožno ich chápať doslovne.

Kto seje vietor, žne búrku. Jablko nepadá ďaleko od stromu. Bez práce nie sú koláče

3. paralelické príslovia (založené na paralelizme) – sú charakteristické symetrickou dvojčlennosťou, teda v jednej časti sa používa obrazné vyjadrenie a v časti druhej je potom táto obraznosť konkretizovaná.

Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá. Dobrá studňa v suchu vodu dáva, dobrý priateľ v núdzi sa poznáva.

4. apelatívne príslovia – sú štylizované ako rada, odporúčanie, prípadne až ako rozkaz.

Šuster, drž sa svojho kopyta. Nelej vodu do mora. Čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj!

5. parodizačné príslovia – humorným spôsobom upravujú príslovia, ktoré pôsobia už banálne.

Tak dlho sa chodí s džbánom po vodu, až sa s ním začne chodiť pre pivo. Kto druhému jamu kope, je hrobár.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MLACEK, Jozef. Slovenská frazeológia. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1984. S. 127.
  2. príslovie. In: MISTRÍK, Jozef, et al. Encyklopédia jazykovedy. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1993. 513 s. ISBN 80-215-0250-9. S. 349.

Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • MELICHERČÍK, Andrej. Adolf Peter Záturecký a slovenské príslovia. In: ZÁTURECKÝ, Adolf Peter. Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia. Bratislava : Tatran, 1974. S. 17 – 40.
  • Přísloví. In: MOCNÁ, Dagmar; PETERKA, Josef, a kol. Encyklopedie literárních žánrů. Praha; Litomyšl : Paseka, 2004. ISBN 80-7185-669-X. S. 548 – 553.
  • ZÁTURECKÝ, Adolf Petr. Slovenská přísloví, pořekadla a úsloví. V Praze : Česká akademie císaře Františka Josefa pro vědy, slovesnost a umění, [1897]. 389 s. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Príslovie
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Príslovie