Adolf Peter Záturecký

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Adolf Peter Záturecký
slovenský pedagóg, publicista, jazykovedec, zberateľ ľudovej slovesnosti a národnokultúrny pracovník
Adolf Peter Záturecký
Narodenie25. november 1837
Liptovská Sielnica
Úmrtie1. júl 1904 (66 rokov)
Brezno
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Adolf Peter Záturecký
Rodový erb

Adolf Peter Záturecký (Zathureczky de Zaturcsa) (* 25. november 1837, Liptovská Sielnica – † 1. júl 1904, Brezno) bol slovenský pedagóg, publicista, jazykovedec, zberateľ ľudovej slovesnosti a národnokultúrny pracovník, šľachtic. Pseudonym: Borovohájsky .

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Pochádzal zo šľachtického rodu Zaturecký zo Záturčia (Zathureczky de Zaturcsa). Súkromne ho vzdelával otec, študoval na gymnáziu v Kežmarku a v Modre, odkiaľ po skončení 7. triedy gymnázia v r. 1854 odišiel za učiteľa do rodiska. Od r. 1869 organista a učiteľ na evanjelickej škole, neskôr na štátnej škole v Brezne. Zaoberal sa zbieraním slovenskej ľudovej slovesnosti, odborne roztriedil vyše 13 000 prísloví a ich variantov. Zaoberal sa aj zbieraním rečovej slovnej zásoby, prispel Slovenskou mluvnicou obsahujúcou gramatické poučky. Roku 1877 – 1879 vydával a redigoval u Filipa Macholda v Banskej Bystrici časopis Evanjelická škola. V rukopise zanechal zoznam názvov obcí Liptova a Turca. Autor pedagogických a ľudovýchovných článkov, ktoré publikoval v dobových novinách a časopisoch. Zostavil pedagogické učebnice, didaktizujúce a gratulačné verše pre deti. Propagátor prác a myšlienok J. A. Komenského.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Pedagogický aspekt bol dominantný aj v jeho tvorbe pre deti. Próza Tomáš Nápravník (1873) je vlastne adaptáciou nemeckej moralisticko-náboženskej poviedky na slovenské pomery. Verše jeho dvoch básnických zbierok pre deti, Hájiček (1879) a Vinšovník (1880), ťažkopádnou a nedokonalou veršovou technikou zveršúvajú mravné ponaučenia a s rezervovaným prijatím sa stretli už v dobe publikovania.[1]

So svojimi 13 000 záznamami predstavuje v našej literatúre dosiaľ „najvýznamnejšiu zbierku ľudovej frazeológie“.[2]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • hrob s náhrobkom v Brezne
  • rukopisná pozostalosť v Literárnom archíve Matice slovenskej,
  • pamätné tabule v Brezne a v Liptovskej Sielnici

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tomáš Nápravník 1873
  • Hájiček 1879
  • Vinšovník, Martin roku 1880
  • Evanjelický rozpravník, Budapešť roku 1891
  • Slovenské hádky (hádanky), Martin roku 1894
  • Slovenská přísloví, pořekadla a úsloví, Praha, [1897] (reedície: Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia, 1965; Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia, 1974; Slovenské príslovia, porekadlá a úslovia, 1975)
  • Nevyhovárajte sa!, 1898, Tranoscius, podtitul: Krátke odpovede na obyčajné výhovorky a námietky vo veciach náboženských
  • Slovenská mluvnica, Ružomberok roku 1900
  • Nauka slovenského pravopisu, B.m. 1900 (rkp.).
  • Príkaz striezlivosti kresťanskej: Neopi sa!, 2. vyd., Modra, 1901
  • Náboženské rozprávky, 1902
  • Obrázkový šlabikár a prvá čítanka, Budapešť roku 1902

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Dejiny slovenskej literatúry. 1. vyd. Martín : Matica Slovenská, 2009. ISBN 9788070909379.
  2. SLIACKY, Ondrej. Slovník slovenských spisovateľov pre deti a mládež. Bratislava : Literárne Informačné Centrum, 2005. ISBN 8088878977.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]