Štefan Banič

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Štefan Banič
slovenský vynálezca padáka
Štefan Banič
Narodenie23. november 1870
Neštich, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie2. január 1940 (69 rokov)
Neštich, Slovenský štát
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Štefan Banič

Štefan Banič (* 23. november 1870, Neštich – † 2. január 1940 tamtiež) bol slovenský robotník a vynálezca.[1]

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Štefan Banič sa narodil 23. novembra 1870 v Neštichu (od roku 1960 súčasť Smoleníc) a zomrel 2. januára 1940 tamtiež. Jeho otec bol František Banič a matka Anna rod. Ščibrániová. Po skončení ľudovej školy pracoval na statku grófa Pálffyho. Pre svoje názory na maďarizáciu a Apponyiho zákony bol z práce vyhodený a následne odišiel v roku 1907 za prácou do USA. Usadil sa v meste Greenville, Mercer Couty, Pensylvánia. Zaujímal sa o letectvo.

Padák[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1912 bol svedkom leteckého nešťastia[2], v roku 1913 zostrojil prvý použiteľný padák na princípe dáždnika, ktorý sa otváral sústavou niekoľkých pružín. Padák mal vyriešený problém tzv. plávania vo vzduchu a upevňoval sa pomocou popruhov na telo letca v hrudnej časti pod ramenami. Princípom bola teleskopická konštrukcia dáždnikového typu, ktorá niesla tkanivové krytie. Dňa 3. júna 1914 Š. Banič osobne vyskúšal padák pred zástupcami Patentového úradu letectva USA, zoskočil vo Washingtone zo strechy 15-poschodovej budovy. Potom nasledovali ďalšie zoskoky aj z lietadla. 25. augusta 1914 vydal Americký patentový úrad vo Washingtone patent na Baničov padák pod číslom 1 108 484. Patentový spis obsahuje presný opis konštrukcie a jej nákresovú dokumentáciu. Americká armáda ho odkúpila, ale do výstroje zavedený nebol.[2] Banič sa stal čestným členom The American Society for Promotion of Aviation a bol aj v Slovenskej lige v Amerike.[1]

Návrat na Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

Zostrojenie prvého použiteľného padáka Baničovi nepriniesol bohatstvo ani slávu. V roku 1920 sa vrátil do rodnej obce, žil v ústraní ako murársky majster a venoval sa ovocinárstvu. Spoluobjavil jaskyňu Driny pri Smoleniciach a ložisko barytu. Zomrel 2. januára 1940.[1]

Pamätníky[upraviť | upraviť zdroj]

V Bratislave na Letisku M. R. Štefánika má postavený pomník. Pomník bol odhalený v roku 1970. Dňa 14. júna 2006 odhalili pomník Štefana Baniča v jeho rodných Smoleniciach. Peniaze naň venovali veteráni z Klubu vojenských výsadkárov. Jeho pamiatku v rodnej obci pripomína aj náhrobný kameň v tvare padáka a pamätná tabuľa na rodnom dome. Na jeho počesť bola v Múzeu Molpír v Smoleniciach zriadená pamätná izba. Bol vyobrazený aj na známkach.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c BANIČ, Štefan. In: Biografický lexikón Slovenska I A – B. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2002. 638 s. ISBN 80-89023-16-9. S. 209.
  2. a b ANDROVIČ, Štefan. Štefan Banič. In: TIBENSKÝ, Ján, a kol. Priekopníci vedy a techniky na Slovensku 2. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1988. 1008 s. S. 786-791.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]