Činohra Slovenského národného divadla
Činohra Slovenského národného divadla | |
![]() | |
Právna forma | príspevková organizácia MK SR |
---|---|
Odvetvie | Divadlo |
Založená | 1920 |
Sídlo | Bratislava, Slovensko |
Pôvod | Slovensko |
Vedenie | Miriam Kičiňová (riaditeľka) |
Územný rozsah | Bratislava, Slovensko |
Člen skupiny | Slovenské národné divadlo |
Web | www.snd.sk |





Činohra Slovenského národného divadla je jednou zo zložiek Slovenského národného divadla. Do marca 2007 sídlila v dvoch budovách v centre Bratislavy - v Divadle P. O. Hviezdoslava na Laurinskej ulici a na Malej scéne na Dostojevského rade. Od apríla 2007 hrá súbor Činohry v novej budove SND na nábreží Dunaja a v historickej budove na Hviezdoslavovom námestí.
Predstavenia v činohre sa konajú každý deň s výnimkou pondelka počas celej divadelnej sezóny, ktorá trvá od začiatku septembra do konca júna.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Prvé kroky Slovenského národného divadla
[upraviť | upraviť zdroj]Činohra SND bola založená v roku 1920, spolu s ostatnými dvomi súbormi SND. 4. marca 1920 činoherný súbor uviedol svoju prvú premiéru - hru Aloisa a Viléma Mrštíkovcov Mariša. Prvé predstavenie v slovenskom jazyku sa uskutočnilo až v máji 1920 uvedením jednoaktoviek Jozefa Gregora Tajovského - Hriech a V službe.
Prevažná časť repertoáru bola uvádzaná v češtine, pretože nebolo dosť slovenských hier, prekladov, hercov či spevákov. O popularizáciu slovenského divadla sa snažili prví slovenskí herci a ich Propagačný činoherný súbor SND, zvaný aj Marška (z nemeckého Marschkompanie). V rokoch 1921–1922 po slovenskom vidieku okrem iných cestovali aj zakladajúce osobnosti slovenského divadla – Andrej Bagar, Ján Borodáč a Oľga Borodáčová-Országhová, Jozef Kello a Gašpar Arbét.
Počet slovenských premiér sa zvyšoval s príchodom prvého slovenského profesionálného režiséra – Jána Borodáča. V roku 1932 bol činoherný súbor rozdelený na dve skupiny – činohru českú (vedenú režisérom Viktorom Šulcom) a činohru slovenskú (pod vedením Jána Borodáča).
V polovici 30. rokov prichádza do Slovenského národného divadla ďalšia významná režisérska osobnosť Ján Jamnický – ovplyvnený európskymi avantgardnými divadelníkmi ako boli Rusi Jevgenij Bagrationovič Vachtangov, Alexander Jakovlevič Tairov, Vsevolod Emilievič Mejerchoľd, alebo Čech Emil František Burian. Jamnický vnímal divadlo ako ako vnútorne bohatú syntézu viacerých umení. Súbor sa začína výrazne profesionalizovať príchodom prvých absolventov bratislavskej Hudobnej a dramatickej akadémie.
Po zmene politických podmienok v rokoch 1938 a 1939, mníchovskej arbitráži a rozpade Československej republiky je zrušený aj súbor českej činohry a českí herci sú nútení opustiť Slovensko. Nastupuje plejáda mladých hercov, ktorí sa stávajú na ďalšie desiatky rokov oporami súboru (Mikuláš Huba, František Dibarbora, Karol L. Zachar, František Zvarík, Ladislav Chudík, Július Pántik).
V činohre sa dopĺňa režisérsky zbor aj dramaturgia a začína sa rozvíjať i pôvodná slovenská dramatická tvorba. Z tohto obdobia sú významné najmä inscenácie hier Ivana Stodolu, Júliusa Barča-Ivana a Petra Zvona. Súbor sa začína polarizovať najmä kvôli estetickej a ideovej orientácie dvoch vedúcich postáv činohry – konzervatívneho a tradicionalistického Jána Borodáča a otvorene kritického experimentátora Jána Jamnického.
Činohra SND v druhej polovici 20. storočia
[upraviť | upraviť zdroj]Po vojne nastáva opäť výmena generácií - do divadla prichádzajú nielen noví herci, napr. Gustáv Valach, Mária Kráľovičová, Ctibor Filčík, Karol Machata, Eva Kristínová, Zdena Gruberová a iní; ale aj noví režiséri – Josef Budský, Tibor Rakovský, Karol L. Zachar. Objavujú sa aj noví autori – Štefan Králik a Peter Karvaš. Do divadla sa tiež vracajú herci, ktorí ho z národnostných, či politických dôvodov museli opustiť, medzi nimi boli napr. Hana Meličková alebo Andrej Bagar.
Snahy o syntetické básnické divadlo vrcholia vo viacerých divadelne pôsobivých inscenáciách poézie, ktoré nachádzajú veľký ohlas u publika. Po komunistickom prevrate v roku 1948 sa však s príchodom ideológie marxizmu–leninizmu táto estetická orientácia Činohry SND násilne prerušuje a začína sa obdobie socialistického realizmu. Avšak už po roku 1956, s prvým miernym uvoľnením stalinizmu, sa Činohra SND vracia k úsiliu o nezávislú divadelnú tvorbu.
Tvorivý dialóg režisérov Budského, Rakovského a Zachara určuje obdobie druhej polovice päťdesiatych rokov i roky šesťdesiate. Budského tvorbu charakterizuje predovšetkým pôsobivá divadelná metaforickosť a Zachara jeho hravosť a harmonizujúca výtvarná štylizácia.
Do divadla prichádzajú ďalší absolventi Vysokej školy múzických umení, otvorenej v Bratislave v roku 1949: Elo Romančík, Jozef Kroner, Božidara Turzonovová, Emília Vášáryová, Juraj Slezáček, Ivan Mistrík, Štefan Kvietik, Michal Dočolomanský a iní. Okrem hercov prichádzajú aj mladí režiséri - Peter Mikulík a Pavol Haspra.
Na prelome 70. a 80. rokov prichádzajú do Činohry SND režiséri Miloš Pietor a Ľubomír Vajdička (z martinského Divadla SNP), ktorí zaujmú netradičnou a odromantizovanou interpretáciou slovenskej dramatickej klasiky. Obaja režiséri významne ovplyvnili aj hereckú tvorbu súboru. Kládli dôraz na detail, schopnosť vyjadriť mnohoznačnosť postavy a ukázať motiváciu jej nezvyčajného správania a konania. Vo svojich inscenáciách využívali napätie medzi komickým a tragickým, banálnym a vznešeným. Tieto princípy rozvíja a prehlbuje od polovice 80. rokov aj režisér Vladimír Strnisko.
Herecký súbor sa opäť dopĺňa o významných hercov mladej i strednej generácie. Medzi nimi: Anna Javorková, Martin Huba, Juraj Kukura, Pavol Mikulík, Emil Horváth, Dušan Jamrich, Milan Kňažko, Zdena Studenková, Kamila Magálová, Maroš Kramár, Stano Dančiak, Marián Labuda a iní.
Činohra SND je od roku 2000 členom medzinárodnej organizácie ETC (Európska divadelná konvencia), ktorá združuje 35 divadiel z 22 krajín Európy.
Činohra SND na ceste k 21. storočiu
[upraviť | upraviť zdroj]V posledných desiatich rokoch Činohra SND čoraz viac poskytuje priestor pre hosťovanie mladých osobností slovenskej réžie. Medzi inými napr. Dodo Gombár, Patrik Lančarič, Martin Čičvák, Silvester Lavrík alebo Ondrej Spišák. Rovnako sa snaží objavovať nové herecké talenty a vytvárať tak postupne miesto pre novú hereckú generáciu. V posledných rokoch do súboru Činohry SND vstúpili herci ako napr. Zuzana Fialová, Monika Hilmerová, Tomáš Maštalír, Marko Igonda, Ľuboš Kostelný, Ondrej Kovaľ, Ivana Kuxová, Zuzana Marošová, Ján Koleník a Vladimír Kobielsky.
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]- 1996
- DOSKY: Cena za najlepšiu inscenáciu sezóny: Inscenácia hry Williama Shakespearea Ako sa vám páči
- DOSKY: Cena za najlepšiu réžiu sezóny: Enikő Eszenyi za inscenáciu hry Williama Shakespearea Ako sa vám páči
- DOSKY: Cena za najlepší ženský herecký výkon sezóny: Diana Mórová za rolu Rosalindy v inscenácii hry Williama Shakespearea Ako sa vám páči
- DOSKY: Cena za najlepšiu scénografiu sezóny: Aleš Votava za scénu k inscenácii hry Antona Pavloviča Čechova Višňový sad
- DOSKY: Objav sezóny: Inscenácia hry Williama Shakespearea:Ako sa vám páči
- 1997
- DOSKY: Cena za najlepší mužský herecký výkon sezóny: Martin Huba za rolu Ževakina v inscenácii hry Nikolaja Vasilieviča Gogoľa Ženba
- DOSKY: Cena za najlepšiu scénickú hudbu sezóny: Ivan Mizera za hudbu k inscenácii hry Viliama Klimáčka a Janka Jesenského Demokrati
- 2000
- DOSKY: Cena za najlepšiu inscenáciu sezóny: Inscenácia hry Eugèna Ionesca Stoličky
- DOSKY: Cena za najlepšiu réžiu sezóny: Ľubomír Vajdička za inscenáciu hry Eugèna Ionesca Stoličky
- DOSKY: Cena za najlepší ženský herecký výkon sezóny: Emília Vášáryová za postavu Starenky v inscenácii hry Eugèna Ionesca Stoličky
- DOSKY: Cena za najlepšiu scénografiu sezóny: Aleš Votava za scénu k inscenácii hry Williama Shakespeare Búrka
- 2001
- DOSKY: Cena za najlepšiu inscenáciu sezóny: Martin Huba a Martin Porubjak (na motívy inscenácie Théâatre du Campagnol „Le Bal“): Tančiareň
- DOSKY: Cena za najlepšiu réžiu sezóny: Martin Huba za inscenáciu Tančiareň
- DOSKY: Objav sezóny: Ivana Kuxová za herecký výkon v inscenácii Tančiareň
- 2002
- DOSKY: Cena za najlepšiu réžiu sezóny: Jozef Bednárik za inscenáciu hry Terrencea McNallyho Majstrovská lekcia Marie Callas
- DOSKY: Cena za najlepší ženský herecký výkon sezóny: Emília Vášáryová za postavu Marie Callas v inscenácii Majstrovská lekcia Marie Callas
- 2004
- DOSKY: Cena za najlepšiu inscenáciu sezóny: Inscenácia hry Rolanda Schimmelpfenniga Arabská noc
- DOSKY: Cena za najlepšiu réžiu sezóny: Martin Čičvák za inscenáciu hry Rolanda Schimmelpfenniga Arabská noc
- DOSKY: Cena za najlepšiu scénografiu sezóny: Tom Ciller za scénu k inscenácii hry Rolanda Schimmelpfenniga Arabská noc
- 2005
- DOSKY: Cena za najlepšiu réžiu sezóny: Jan Antonín Pitínský za inscenáciu hry Thomasa Bernharda Ignorant a šialenec
- DOSKY: Cena za najlepší ženský herecký výkon sezóny: Ingrid Timková za rolu Kráľovnej noci v inscenácii hry Thomasa Bernharda Ignorant a šialenec
- DOSKY: Cena za najlepšiu scénografiu sezóny: Tomáš Rusín za scénu k inscenácii hry Thomasa Bernharda Ignorant a šialenec
- DOSKY: Cena za najlepší kostým sezóny: Zuzana Štefunková za kostýmy k inscenácii hry Thomasa Bernharda Ignorant a šialenec
- 2006
- DOSKY: Cena za najlepší ženský herecký výkon sezóny: Táňa Pauhofová za postavu Manon Lescaut v inscenácii hry Vítězslava Nezvala Manon Lescaut
Súčasný repertoár Činohry SND
[upraviť | upraviť zdroj]Sála Činohry SND
[upraviť | upraviť zdroj]- Roald Dahl: Apartmán v hoteli Bristol (2016), réžia: Michal Vajdička
- Božena Slančíková-Timrava, Daniel Majling: Bál (2014), réžia: Michal Vajdička
- Lope de Vega: Blázni z Valencie (2024), réžia: Ondrej Spišák
- Guy de Maupassant: Guľôčka a iné príbehy z vlaku do Calais (2025), réžia: Michal Vajdička
- Denys Arcand: Ježiš z Montrealu (2024), réžia: Ján Luterán
- Ján Chalupka: Kocúrkovo (2023), réžia: Rastislav Ballek, Peter Pavlac
- Alberto Moravia: Konformista (2023), réžia: Roman Polák
- Federico García Lorca: Krvavá svadba (2024), réžia: Ján Luterán
- Kolektív autorov: Kým prídu Stouni... (2022), réžia: Matúš Bachynec
- William Shakespeare: Macbeth (2022), réžia: Martin Čičvák
- Lousia May Alcottová: Malé ženy (2023), réžia: Marián Amsler
- Gianina Cărbunariu: Môj milovaný nepriateľ (2025), réžia: Gianina Cărbunariu
- Ľubomír Feldek: Nebojsa (2022), réžia: Ondrej Spišák
- Pavel Vilikovský: Pes na ceste (2024), réžia: Dušan D. Pařízek
- Arthur Miller: Salemské bosorky (2022), réžia: Marián Amsler
- Robert Crichton: Tajomstvo Santa Vittorie (2025), réžia: Alena Weisel Lelková
- William Shakespeare: Veselé paničky windsorské (2017), réžia: Peter Mikulík
- Lev Nikolajevič Tolstoj: Vojna a mier (2018), réžia: Marián Amsler
Štúdio SND
[upraviť | upraviť zdroj]- Mazlum Nergiz: Am Fluss/Pri rieke (2024), réžia: Christiane Pohle
- Henry Lewis, Jonathan Sayer, Henry Shields: Celé zle (2019), réžia: Michal Vajdička
- Caryl Churchill: Čaj a apokalypsa (2021), réžia: Eduard Kudláč
- Sarah Ruhlová: Čistý dom (2022), réžia: Alena Weisel Lelková
- Božena Slančíková-Timrava: Deti (2023), réžia: Michal Vajdička
- Katja Brunner: Duchovia sú tiež len ľudia (2025), réžia: Kamila Polívková
- Jozef Gregor Tajovský, Gabriela Preissová: Hriech/Její pastorkyňa (2020), réžia: Matúš Bachynec
- Mika Myllyaho: Chaos (2020), réžia: Enikö Eszenyi
- Ivan Vyrypajev: Ilúzie (2014), réžia: Eduard Kudláč
- Franz Xaver Kroetz: Koncert na želanie (2023), réžia: Kamila Polívková
- Florian Zeller: Matka (2021), réžia: Soňa Ferancová
- Eugéne Ionesco: Nosorožec (2025), réžia: Júlia Rázusová
- Lukáš Brutovský: Odliv (2024), réžia: Lukáš Brutovský
- Chanoch Levin: Pohreb alebo svadba - čo skôr? (2019), réžia: Ondrej Spišák
- Christopher Hampton: Popol a vášeň (2006), réžia: Roman Polák
- Joseph Conrad, David Jařab: Pred očami západu (2023), réžia: David Jařab
- Gerhart Hauptmann: Pred západom slnka (2018), réžia: Michal Vajdička
- Roman Polák: Scény zo života režiséra (Ingmara Bergmana) (2021), réžia: Roman Polák
- Paul Rudnick: Sme v pohode (2024), réžia: Daniela Špinar
- Béla Pintér: Špina (2022), réžia: Ján Luterán
- Dominik Tatarka, Dávid Paška: Tatarka (2024), réžia: Dávid Paška
- Maxim Gorkij: Vassa (2024), réžia: Ingrid Timková
- Jean Baptiste Poquelin Molière: Zdravý nemocný (2025), réžia: Pavol Viecha
Modrý salón
[upraviť | upraviť zdroj]- Peter Pavlac: Akcia B - rozprávanie o mlčaní (2024), réžia: Mariana Luteránová
- Nikolaj Vasilijevič Gogoľ, Oleg Liptsin: Ako sa Ivan Ivanovič a Ivan Nikiforovič rozkmotrili (2023), réžia: Oleg Liptsin
- Kolektív autorov: Budete mať luft! (2023), réžia: Pavol Viecha
- Ivan Stodola: Čaj u pána senátora (2022), réžia: Pavol Viecha
- Tereza Trusinová: Čaute! (2023), réžia: Róbert Roth
- Michal Belej, Daša Krištofovičová: Deklarácia nezávislosti (2020), réžia: Daša Krištofovičová
- Matúš Bachynec: Milada (2020), réžia: Matúš Bachynec
- Kolektív autorov: Morena (2018), réžia: Kolektív tvorcov
- Natalie Kocab: Sova (2020), réžia: Valéria Schulczová
- Tereza Trusinová: Život je pes Gertrudy S. (2025), réžia: Jana Wernerová
Vedenie Činohry SND
[upraviť | upraviť zdroj]Od januára 2021 je riaditeľkou Činohry Miriam Kičiňová.[1]
Dramaturgovia
[upraviť | upraviť zdroj]- Darina Abrahámová
- Daniel Majling
- lektor dramaturgie Mário Drgoňa
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ FOLENTOVÁ, Veronika. Riaditeľka činohry SND Kičiňová: Dlho sme premýšľali, či si vôbec môžeme dovoliť začať hrať. Denník N (Bratislava: N Press), 2021-07-06. Dostupné online [cit. 2022-01-18]. ISSN 1339-844X.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Divadlo (umenie)
- Slovenské národné divadlo
- Opera Slovenského národného divadla
- Balet Slovenského národného divadla
- Divadlo Nová scéna
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Slovenské národné divadlo - oficiálna stránka