Eugène Ionesco

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Eugène Ionesco
francúzsky básnik a dramatik
Eugène Ionesco
Narodenie 26. november 1909
Slatina, Rumunsko
Úmrtie 28. marec 1994 (84 rokov)
Paríž, Francúzsko
Odkazy
Webstránka ionesco.org
Commons Spolupracuj na Commons Eugène Ionesco

Eugène Ionesco (pôvodne Eugen Ionescu; * 26. november 1909, Slatina, Rumunsko – † 28. marec 1994, Paríž) bol francúzsky dramatik a básnik rumunského pôvodu. Je jedným z hlavných predstaviteľov žánru nazývaného absurdná dráma.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Hrob Eugène Ionesca

Mnoho zdrojov uvádza ako rok jeho narodenia 1912, čo údajne zapríčinil samotný Ionesco, ktorý chcel mať rok narodenia zhodný s rokom úmrtia svojho vzoru, dramatika Iona Lucu Caragialeho.

Jeho otec, rumunský právnik sa volal rovnako. Matka Thérèse Ipcar bola dcérou francúzskeho protestantského inžiniera, ktorý pôsobil pracovne v Rumunsku. Keď sa vzali, Thérèse konvertovala na ortodoxnú vieru. Eugène bol pokrstený a ostal pravoslávnym kresťanom celý život, napriek tomu, že prešiel dlhým obdobím metafyzických pochybností.

Krátko po jeho narodení sa rodina presťahovala do Francúzska, kde jeho otec pokračoval v štúdiu, na parížskej právnickej univerzite získal doktorát. 11. februára 1911 sa narodila Eugènova sestra Marilina a o rok neskôr brat Mircea, ktorý však zomrel na meningitídu vo veku 18 mesiacov.

Eugène strávil väčšinu detstva vo Francúzsku, avšak v roku 1925 sa jeho rodičia rozviedli a presťahoval sa s otcom do rodného Rumunska. Študoval v rokoch 1928 - 1933 francúzsku literatúru na univerzite a pôsobil ako učiteľ tohto jazyka. Počas štúdia sa zoznámil s Emilom Ciornaom a Mirceom Eiladem, ktorí sa stali jeho dlhoročnými priateľmi.

V roku 1936 sa oženil s Rodicou Burileanu. Mali spolu dcérku, pre ktorú písal nekonvenčné detské rozprávky. V roku 1938 sa mladá rodina presunula do Francúzska, kde si doplnil doktorandské štúdium, podobne ako kedysi jeho otec. Počas druhej svetovej vojny žil v Marseille, do Paríža sa vrátil až po jeho oslobodení spod nemeckej okupácie v roku 1944.

V roku 1970 sa stal členom Francúzskej Akadémie.

V časoch komunistickej diktatúry Nicolae Ceausescu jeho hry zakázal, potom ako Ionesco verejne pranieroval jeho režim.

Eugène Ionesco zomrel 28. marca 1994 vo veku 84 rokov a je pochovaný na parížskom Cimetière du Montparnarnasse.

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Na jeho prvých dielach je zjavný vplyv dadaizmu, keď bojuje proti logike sveta a reči. Neskôr dospel k názoru, že svet je plný utrpenia a fanatizmu, preto sa v jeho hrách objavuje tragická a bezradná vízia sveta. Ten sa pre neho stal akýmsi gigantickým strojom, ktorý ničí človeka a z tohto stavu je jediným východiskom humor. To ho viedlo k tvorbe tzv. „antihier“ a absurdnej dráme. Tieto diela je potrebné chápať ako memento proti osamelosti, ale i politickej zlovôli.

  • Plešivá speváčka - 1948, premiéra 1950. Inšpiráciou mu bola učebnica angličtiny. Jej nezmyselný text, absurdné rozhovory a nesúvisiace vety sú znakom tzv. tragédie reči. Herci tu hovoria podľa tejto učebnice, nevedie sa tu žiadna zmysluplná konverzácia. Hra býva uvádzaná ako komédia, občas i ako fraška, autor však tvrdí, že pôvodný pocit, ktorý ho viedol jej napísaniu bol skôr tragický ako komický.
  • Budúcnosť je vo vajciach čiže Všetko je treba k stvoreniu sveta - 1951
  • Lekcia - 1951
  • Stoličky - 1952 V tejto hre je javisko zaplnené prázdnymi stoličkami, na nich sa postupne usadzujú neviditeľné osoby. Jediní viditeľní, Starenka a Starček, s nimi vedú rozhovor. Hru uzatvára príchod Rečníka, ktorého úlohou má byť odovzdanie Starčekovho posolstva o zmysle života.
  • Amédée alebo Ako sa ho zbaviť - 1954
  • Jakub alebo Podrobenie - 1954
  • Nový nájomník - 1955
  • Improvizácia Almy alebo Pastierov chameleón - 1958
  • Nenajatý vrah - 1959
  • Nosorožec - 1960
  • Kráľ umiera - 1962
  • Jeux de Massacre - 1970

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


Predchodca
Jean Paulhan
Kreslo 6
Francúzska akadémia

1970-1994
Nástupca
Marc Fumaroli