5G

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

5G (skratka pre 5. generácia) je piata (najnovšia) generácia technológií mobilnej komunikácie a mobilná sieť, nasledujúca po 4G.

Prvá 5G sieť bola spustená komerčne v apríli 2019 v Južnej Kórei, na čom sa najväčším podielom pričinila firma SK Telecom. 8. apríla 2019 Globálne združenie mobilných dodávateľov (Global Mobile Suppliers Association) oznámilo, že už 224 operátorov v 88 krajinách aktívne investuje do 5G (t. j. tí, ktorí demonštrovali, testujú alebo skúšajú alebo majú licenciu na vykonávanie skúšok technológií 5G v teréne, zavádzajú siete 5G) alebo už oznámili spustenie 5G služby).[1]

Slovensko[upraviť | upraviť kód]

„Rozvoj sietí piatej generácie je šancou pre Slovensko, pre občanov i firmy u nás a ako jeden z predpokladov rozvoja musí byť súčasťou našej stratégie na upevnenie konkurencieschopnosti celej krajiny,“ povedal podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini na stretnutí so zástupcami štátnej a zákazníckej sféry na strategickom stretnutí, ktoré sa uskutočnilo 16. novembra 2017 v dátovom centre TechPark v Bratislave, ktoré usporiadala spoločnosť Orange Slovensko.[2]

V máji 2019 Orange demonštroval reálne príklady 5G pripojenia v sídle spoločnosť[3] a v júli 2019 4ka zvolala tlačovú konferenciu, na ktorej tvrdila, že bude prvým slovenským operátorom so sieťou 5G.[4] 10. júla 2019 potom v Banskej Bystrici prezentovala na stretnutí s novinármi dátovú časť svojej 5G siete (dodávateľ technológií ZTE).[5] V roku 2020 však oba vysielače v Banskej Bystrici mali dosah len pár stoviek metrov a sieť stále slúži len na testovacie a propagačné účely.[6]

Americká kritika Huawei 5G[upraviť | upraviť kód]

Pred Vianocami 2018 americký prezident označil čínske firmy Huawei a ZTE za hrozbu pre americkú bezpečnosť. Povedal, že dôvodom sú technológie 5G sietí, ktoré sa stanú kľúčovou infraštruktúrou a hrozbou je ak by sieťové komponenty dodávali práve čínske firmy. Odpoveď na otázky o téme sietí 5G a ich kybernetickej bezpečnosti v EÚ vypracovala Európska komisia a Agentúra EÚ pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA).[7][8]

Neznáme zdravotné riziká[upraviť | upraviť kód]

Značný počet odborníkov je už dávnejšie presvedčených, že systém 5G môže byť škodlivý pre zdravie človeka aj pre životné prostredie. Napríklad v roku 2017 varovali pred nebezpečnosťou 5G a vyzývali EÚ na zastavenie šírenie 5G RF-EMF (Radiofrequency Electromagnetic Fields), kým nezávislí vedci nepotvrdia, že celkové úrovne žiarenia spôsobené RF-EMF (5G spolu s 2G, 3G, 4G a WiFi) nebudú pre občanov EÚ, najmä dojčatá, deti a tehotné ženy ako aj životné prostredie, škodlivé. V apríli 2020 bolo pod výzvou podpísaných 353 vedcov a doktorov z viac ako 40 krajín.[9] Zo Slovenska je medzi nimi doc. Ing. Igor Belyaev, DrSc., vedúci oddelenia rádiobiológie, Biomedicínske centrum SAV.[10]

Počas pandémie koronavírusu 2019–2020, na základe online konšpiračných teórií naznačujúcich súvislosť medzi závažným akútnym respiračným syndrómom koronavírusom SARS-CoV-2 a 5G[11] [12] došlo k podpaľačským útokom na telekomunikačné stožiare v Holandsku (Amsterdam, Rotterdam a inde), Írsku (Belfast), na Cypre, v Škótsku, vo Walese, v Anglicku[11] (Dagenham, Huddersfield, Birmingham a Liverpool), Belgicku (Pelt) a Chorvátsku (Bibinje).

V apríli 2020 sa začali Slovenskom šíriť fotografie a videá, na ktorých je zachytená modrá helikoptéra nad strechami obytných domov vo viacerých mestách, napríklad v Detve, Lučenci či Dubnici nad Váhom, ktorá rozvážala nadrozmernú techniku pre vysielače Orange, ktorý tvrdí, že nejde o 5G sieť.[6] Pri budovaní svojich 5G sietí musia operátori spĺňať pravidlá pre prevádzku svojich vysielačov. Stanovuje ich vyhláška ministerstva zdravotníctva číslo 534 z roku 2007. Určuje takzvané akčné hodnoty elektromagnetického poľa, ktoré nesmú byť prekročené.[13]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. LTE and 5G Market Statistics – 8 April 2019 [online]. GSA, [cit. 2019-10-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. Slovensko má šancu stať sa jedným z lídrov v budovaní 5G siete [online]. vicepremier.gov.sk, [cit. 2020-05-23]. Dostupné online.
  3. 5G sieť na Slovensku – jej nasadzovanie, možnosti a využitie | TOUCHIT [online]. touchit.sk, 2018-05-29, [cit. 2019-10-09]. Dostupné online.
  4. 4ka prekvapila Slovensko: Bude prvým operátorom s 5G sieťou [online]. FonTech.sk, 2019-07-03, [cit. 2019-10-09]. Dostupné online.
  5. Maxa. Top 4ka ukázala 5G: Rýchlosť 1 Gbit/s, do siete neskôr pustí aj klientov. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-07-10. Dostupné online [cit. 2020-05-13].
  6. a b Hodás. Video Konšpirátorov vystrašil modrý vrtuľník Orangeu: Myslia si, že inštaluje 5G, a tej sa boja. Operátor vysvetľuje situáciu. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2020-04-23. Dostupné online [cit. 2020-05-13].
  7. EU coordinated risk assessment of the cybersecurity of 5G networks (Report) [online]. EU, ENISA, NIS Cooperation Group, 2019/10/09, [cit. 2019-10-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. ŽIVÉ.SK. Veľká správa EÚ o 5G: Aká dôležitá bude kybernetická bezpečnosť a aké sú riziká [online]. Živé.sk, 2019-10-10, [cit. 2019-10-10]. Dostupné online.
  9. About [online]. 5G Appeal, 2018-03-08, [cit. 2020-04-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. Oddelenie rádiobiológie [online]. Bratislava : Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-05-23]. Dostupné online.
  11. a b WARREN, Tom. British 5G towers are being set on fire because of coronavirus conspiracy theories [online]. The Verge, 2020-04-04, [cit. 2020-04-22]. Dostupné online. (po anglicky)
  12. BARCA, Robert. 5G technológia nemá nič spoločné s novým koronavírusom [online]. fakty.afp.com, 2020-04-02, [cit. 2020-05-12]. Dostupné online.
  13. Trangel. Bude 5G škodlivé pre ľudí? Čo si myslia odborníci a operátori. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia). Dostupné online [cit. 2020-05-13].