4G

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

4G (skratka pre 4. generácia) je štvrtá generácia technológií mobilnej komunikácie, nasledujúca po 3G a predchádzajúca 5G. Systém 4G, okrem bežných hlasových služieb a ostatných služieb 3G, poskytuje mobilný širokopásmový internetový prístup, napríklad pre laptopy s bezdrôtovými modemami, smartfóny a iné mobilné zariadenia. Potenciál a aktuálne aplikácie zahŕňajú mobilný prístup na internet, IP telefóniu, herné služby, mobilná TV s vysokým rozlíšením, video konferencie, 3D televízia a cloud computing.

Komerčne sú nasadené 2 systémy 4G: Mobilný štandard WiMAX, prvýkrát použitý v Južnej Kórei v roku 2007 a prvý LTE štandard (v Osle v Nórsku a Štokholme vo Švédsku od roku 2009). Napriek tomu prebehali diskusie, či tieto dve služby majú byť nazývané 4G alebo nie.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku 4G na anglickej Wikipédii.