Hybridná vojna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Hybridná vojna je vo vojenskej stratégii zmes konvenčnej vojny, nekonvenčnej vojny a kybernetickej vojny.[1] Hybridné hrozby môžu predstavovať kombináciu pravidelných, nepravidelných, teroristických a kriminálnych skupín, ktoré sú decentralizované ale vzájomne združené a smerujúce k jednotnému vojenskému cieľu, čím získavajú možnosti, ktorých boli v minulosti schopné len celé krajiny.[2] Hybridné vojenské operácie môžu byť vykonávané ozbrojenými silami štátnych útvarov ale aj neštátnymi silami. Rôznorodé operácie môžu vykonávať rôzne vojenské jednotky alebo zvlášť pripravení príslušníci jednej jednotky, avšak sú všeobecne operačne a takticky koordinované na bojisku tak, aby pôsobili synergicky vo fyzickom aj psychologickom rozmere konfliktu[3] vďaka subverzii (podvratná činnosť).

Pre hybridné vojenské konflikty, je charakteristické zotretie rozdielu medzi mierom a vojnou. Ozbrojený konflikt tohto typu sa môže začať bez oficiálneho vyhlásenia vojny a neprebieha podľa typických zvyklostí, aké sú známe z dejín. Môže rýchlo destabilizovať aj prosperujúci štát a jeho obyvateľstvo uvrhnúť na pokraj humanitárnej krízy alebo občianskej vojny. Z hľadiska počtu obetí a škôd, môže byť takáto nevyhlásená vojna rovnako ničivá ako klasický ozbrojený konflikt.[4]

Pod týmto termínom boli v minulosti chápané aj útoky s pomocou nukleárnych, chemických a biologických zbraní, improvizovaných výbušných zariadení a informačnej vojny.[5]

Stratégia hybridnej vojny predstavuje veľmi silný a komplexný spôsob vedenia ozbrojeného konfliktu.[6] Kombináciou pohyblivej vojny s diverznými akciami sa agresor snaží vyhnúť svojej jasnej identifikácii a následnej odplate.[7] Bojové operácie majú zvyčajne flexibilný a komplexný priebeh a vyžadujú vysoko adaptabilnú a pružnú reakciu.[5][1] Ozbrojený boj veľkých vojenských zoskupení ustupuje do pozadia pred operáciami malých jednotiek, ktoré môžu vďaka sofistikovaným informačným systémom viesť boj bez významných operačných prestávok.[4] Využíva sa asymetrická stratégia, ktorá dovoľuje úspešne využívať v boji slabšie miesta napr. aj silnejšieho protivníka. Významným novým trendom je využitie zbraní, ktoré môžu pôsobiť v hlbokom tyle nepriateľa a robotických zbraní, napr. bezpilotných lietadiel. Psychologická, informačná alebo ekonomická vojna vedená paralelne môže mať obrovský efekt a často môže presiahnuť akékoľvek výsledky ozbrojených operácií. Nezriedka môžu byť ozbrojené sily zasadené do konfliktu kamuflované pod mandátom mierových síl, ktoré majú v oblasti upokojiť situáciu, pričom môžu v skutočnosti predstavovať okupačné sily.[4]

Väčšinou sa za príklad hybridného konfliktu považujú boje medzi palestínskym hnutím Hizballáh a Izraelskou armádou, alebo rusko-ukrajinská vojna.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b AITORO, Jill R.. Defense lacks doctrine to guide it through cyberwarfare [online]. nextgov.com, 13.09.2010, [cit. 2015-02-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. McCulloh, T., Johnson, R., 2013, Hybrid Warfare. JSOU Report 13-4, August 2013, 137 s.
  3. Hoffman, F. G., 2007, Conflict in the 21st Century. The rise of hybrid wars. Potomac Institute for Policy Studies, Arlington, Virginia, 72 s.
  4. a b c Bačišin, V., 2015, Hybridná vojna a jej hodnotenie. Obrana, 1, s. 4-5
  5. a b MONTALBANO, Elizabeth. Auditors Find DoD Hasn't Defined Cyber Warfare [online]. darkreading.com, 14.09.2010, [cit. 2015-02-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. KOURI, Jim. War on Terrorism: Defining “hybrid warfare” [online]. 16.09.2010, [cit. 2015-02-28]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. PINDJÁK, Peter. Deterring hybrid warfare: a chance for NATO and the EU to work together? [online]. NATO, 18.11.2014. Dostupné online. (po anglicky)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]