Sabotáž

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Sabotáž alebo sabotovanie (čiastočné synonymum je záškodníctvo, diverzia) je (spravidla utajené a často násilné) úmyselné a plánované narušenie funkčnosti či výkonnosti (dôležitého) civilného alebo vojenského zariadenia alebo výstroje (najmä v čase vojny) prostredníctvom jeho poškodenia alebo zničenia. V širšom zmysle je to úmyselné a plánované narušenie funkčnosti, výkonnosti či úspechu politického, ekonomického či vojenského zariadenia, podniku, projektu či akcie prostredníctvom pasívneho odporu, narušenia chodu práce alebo poškodenia či zničenia. Ľudia vykonávajúci sabotáže bývajú označovaní slovom sabotéri.

Technika sabotáže sa používa najmä v dobe prudkých spoločenských konfliktov typu vojen, povstaní, odboja proti okupačnej moci a pod. Často túto činnosť využívajú partizáni, tajné odbojové organizácie, námorní piráti, teroristi, špeciálne vycvičené diverzné vojenské skupiny, a pod. Správne vykonaná sabotáž môže viesť aj k úplnému zničeniu, respektíve k totálnej deštrukcii príslušného technického diela či predmetu.

Vzhľadom na povahu tejto činnosti býva takmer vždy veľmi dôsledne utajovaná a zvyčajne podlieha prísnej konšpirácii. Prichyteným sabotérom vždy hrozili i hrozia prísne tresty vrátane trestov najvyšších doživotné väzenie, trest smrti).

Posudzovanie sabotáže a sabotérov[upraviť | upraviť zdroj]

Sabotáž a sabotéri sa dajú (subjektívne) hodnotiť rôzne – v dobách vojny môžu byť diverzanti a partizáni vnímaní ako hrdinovia, naopak sabotáž uskutočnená v mene vlastných cieľov (politické, v obchode, v športe) je obecne hodnotená ako nemorálna (nešportová) a vedľa morálneho odsúdenia hrozia i vysoké tresty.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]