Preskočiť na obsah

Čierna kniha komunizmu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Le Livre noir du communisme.

Čierna kniha komunizmu: Zločiny, teror, represie je kniha opisujúca zločiny, ktoré jej autori považujú za zločiny komunizmu a komunistických štátov. Kniha vyšla v origináli pod názvom Le Livre noir du communisme: Crimes, terreur, répression v roku 1997 vo Francúzsku. Popudom k jej napísaniu bolo čiastočné otvorenie archívov bývalých komunistických štátov.[1]

Autormi knihy sú viacerí európski akademici. Vydavateľom knihy je Stéphane Courtois.

  • Stéphane Courtois
  • Nicolas Werth
  • Jean-Lous Panné
  • Andrzej Paczkowski
  • Karel Bartošek
  • Jean-Lous Margolin
  • Sylvain Boulougue
  • Pascal Fontaine
  • Rémi Kauffer
  • Pierre Rigoulet
  • Yves Santamaria

Odhady smrti

[upraviť | upraviť zdroj]

V knihe sa nachádzajú odhady počtov obetí socialistických štátov, ktoré v úvode knihy spísal vydavateľ Stéphane Courtois.

ŠtátPočet obetí
Sovietsky zväz20 miliónov
Čínska ľudová republika65 miliónov
Vietnamská socialistická republika1 milión
Kórejská ľudovodemokratická republika2 milióny
Kambodža2 milióny
Štáty Východnej Európy1 milión
Latinská Amerika150 000
Afrika1,7 milióna
Afganistan1,5 milióna

Okolo 10 000 usmrtení kniha pripisuje medzinárodným komunistickým hnutiam a komunistickýkm stranám, ktoré neboli pri moci.

Kniha získala veľa pozitívnych recenzií od radu publicistov, ale aj rozsiahlu kritiku.[2]

Prvou kapitolou knihy je „Úvod“, ktorého autorom je Stéphane Courtois. Traja zo spoluautorov knihy (Jean-Louis Margolin, Nicolas Werth a Karel Bartošek) sa neskôr od Courtoisovho úvodu a obecne jeho editorskej práce dištancovali.[3][4] Margolin a Werth uviedli, že Courtois bol „posadnutý“, aby sa dostal k číslu 100 miliónov mŕtvych, čo podľa ich názoru vyústilo v „odbytý a zavádzajúci výskum“,[5] ktorý skôr pripomíná „militantný politický aktiviymus“.[2] Sám Margolin, autor kapitoly o Vietname, podľa vlastných slov „nikdy nedošiel k číslu miliónu mŕtvych “.[4] Súčasne kritizovali, že Courtois zámerne zveličoval počty obetí v špecifických krajinách[4][6] a odmietli úvodné prirovnanie komunizmu k nacizmu.[2] Predmetom diskusií bola i otázka, čo možno a čo nie zaradiť ako „zločin komunizmu“.[7][8]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Černá kniha komunismu se podobá obžalovacímu spisu. iDNES.cz, 1999-03-09. Dostupné online [cit. 2021-01-09].
  2. 1 2 3 ARONSON. Communism's Posthumous Trial. History and Theory, 2003, roč. 42, čís. 2, s. 222–245. Dostupné online [cit. 2021-01-09]. ISSN 1468-2303. DOI: 10.1111/1468-2303.00240. (po anglicky)
  3. HOFFMANN, Stanley. Review of Le Livre noir du communisme: Crimes, terreur, répression (The Black Book of Communism: Crimes, Terror, and Repression). Foreign Policy, 1998, čís. 110, s. 166–169. Dostupné online [cit. 2021-01-09]. ISSN 0015-7228. DOI: 10.2307/1149284.
  4. 1 2 3 CHEMIN, Ariane. Les divisions d'une équipe d'historiens du communisme. Le Monde, 1997-10-31. Dostupné online [cit. 2021-01-09]. (po francúzsky)
  5. GHODSEE, Kristen. Red Hangover: Legacies of Twentieth-Century Communism. 1. vyd. Durham, USA : Duke University Press. 140 s. Dostupné online. ISBN 978-0822369493.
  6. GHODSEE, Kristen. A Tale of “Two Totalitarianisms”: The Crisis of Capitalism and the Historical Memory of Communism. History of the Present, 2014-10-01, roč. 4, čís. 2, s. 115–142. Dostupné online [cit. 2021-01-09]. ISSN 2159-9785. DOI: 10.5406/historypresent.4.2.0115. (po anglicky)
  7. HARFF, Barbara. Review of Death by Government. The Journal of Interdisciplinary History, 1996, roč. 27, čís. 1, s. 117–119. Dostupné online [cit. 2021-01-09]. ISSN 0022-1953. DOI: 10.2307/206491.
  8. PACZKOWSKI, Andrzej. The Strom over the Black Book. The Wilson Quarterly (1976-), 2001, roč. 25, čís. 2, s. 28–34. Dostupné online [cit. 2021-01-09]. ISSN 0363-3276. DOI: 10.2307/40260182.

Komunizmus

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]