Ugorské jazyky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Ugorské jazyky je skupina ugrofínskych jazykov, ktorou hovoria Maďari, Mansijci (zastarano: Voguli) a Chantyjci (zastarano: Ostiaci).

Skupina vznikla oddelením sa fínskej skupiny od ugrofínskej vetvy okolo roku 2000 pred Kr. Jej príslušníci pôvodne sídlili medzi riekami Irtiš, Išim a Tobolu pri Urale. Okolo roku 1000 pred Kr. sa rozpadla na obsko-ugorskú podskupinu a maďarčinu.

Delenie:

Webstránka Ethnologue netradične označuje ako "ugrofínske jazyky" a zároveň ako "ugorské jazyky" len maďarčinu, a chantyjčina a mansijčina sú samostatné vetvy uralských jazykov.