Gumon
| Gumon | |
| bývalá fabrika | |
 Továreň Gumon (vľavo) v roku 2005 pred zbúraním | |
| Prezývka: Gumonka | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Bratislavský kraj |
| Okres | Bratislava II |
| Súradnice | 48°08′36″S 17°07′56″V / 48,143374°S 17,132277°V |
| Vznik | 1911 |
| Vlastník | Kablo |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci lokality (interaktívna mapa)
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Gumon bola chemická továreň na Košickej ulici v Bratislave z roku 1911, ako pobočný závod Kablo (Továreň na káble, a.s. Bratislava) . Vyrábali sa v nej vrstvené elektroizolačné materiály, v roku 1915 získala patent na bakelit, jednu z prvých kompozitných hmôt. Vyrábal sa tu tiež gumon, gumoid, futurit, pertinax, tvrdený papier a plátno. Výroba však bola časom zastavená po sťažnostiach obyvateľov na zápach šíriaci sa z prevádzky. Fabrika bola asanovaná v roku 2008.
V súčasnosti sa na pozemku nachádza developerský projekt výškových budov.[1]
História
[upraviť | upraviť zdroj]Gumon vznikol 13. júla 1911 na dnešnej Košickej ulici (vtedy Ludwigova ulica) v Bratislave ako pobočka vedľajšieho podniku Kablo.[2] Stavbu realizovala spoločnosť Pittel & Brausewetter. Továreň pozostávala z viacerých budov, ako prvá bola postavená pozdĺžna hala lisovne, v medzivojnovom období sa továreň dostavala na štvorkrídlový uzatvorený komplex s vnútorným dvorom. Po roku 1950 sa areál rozšíril o neďalekú továreň Herkules, ktorej budovy boly postupne zbúrané a postupne do roku 1970 nanovo postavené. Postupom času pribudli nové budovy aj v pôvodnom areáli Gumon, tie ale už neovplyvnili celkový architektonický výraz továrenského komplexu.
Cenná lisovňa bakelitu mala ambície zapísať sa medzi technické pamiatky a tak si zabezpečiť ochranu pred zbúraním. Investorská spoločnosť Koruna Invest, a.s., ktorá tu plánovala postaviť komplex Klingerka vrátane 22-podlažného hotela a 45-podlažného mrakodrapu s výškou 157 metrov, však nerešpektovala povolenie stavebného úradu, ktoré búranie lisovne bakelitu nepovolilo. Budova bola v roku 2008 zbúraná napriek tomu, že bola v procese vyhlásenia za kultúrnu pamiatku a pozemky ostali nezastavané.
Továreň Gumon sa nachádzala v oblasti, ktorá je zaťažená značným ekologickým znečistením. V areáli sa nachádza ropné jazero, ktoré je dôsledkom bombardovania bývalej rafinérie Apollo Američanmi v roku 1944 a zvyšky ropy sa nachádzajú v širokom okolí.
V máji 2017 celý areál odkúpila od firmy Koruna Invest, a.s. developerská spoločnosť JTRE, ktorá na danom území plánovala výstavbu polyfunkčného komplexu s pracovným názvom Klingerka II a Klingerka III. V auguste 2022 začal developer s čistením pozemkov a s prípravou na výstavbu.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ GUBČO, Adrian. Najväčší rozostavaný bratislavský projekt rastie. Budúcnosť dominanty Downtown Yards ostáva neznáma [online]. YIMBA, 12.02.2025, [cit. 2026-02-06]. Dostupné online.
- ↑ Továreň Gumon [online]. Slovenská akadémia vied, [cit. 2026-02-06]. Dostupné online.