Mzda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Mzda je cena práce, teda podiel z potencionálneho zisku na základe vzájomnej dohody zamestnávateľa a zamestnanca, pričom tento podiel vypláca zamestnávateľ zamestnancovi bez ohľadu na výšku zisku, resp. výšku straty. Práca ako výrobný faktor je cieľavedomá a účelná ľudská činnosť vynaložená pri výrobe statkov. Nositeľom tohto výrobného faktora je človek so svojimi fyzickými a psychickými schopnosťami a ochotou pracovať. Dopyt a ponuka po tomto výrobnom faktore sa stretáva na trhu práce. Dopyt po práci vytvárajú firmy ako budúci zamestnávatelia. Ponuku práce vytvárajú záujemcovia o prácu, budúci zamestnanci. V prípade dohody medzi ponukou a dopytom je stanovená cena práce, teda mzda. A zamestnávateľ uzavrie so zamestnancom pracovnú zmluvu, čím medzi nimi vznikne pracovný pomer. Je výsledkom fungovania trhu. Ponuku práce ako výrobného faktora tvoria ľudia.

Trh práce sa riadi zákonmi, pôsobiacimi i na ostatných trhoch, ale je aj výrazne ovplyvňovaný mnohými vonkajšími zásahmi, a to zo strany štátu alebo zo strany odborov. Prácu vykonávajú ľudia, sú nositeľmi schopnosti pracovať. Práca je cieľavedomá činnosť vynakladaná pri tvorbe statkov a služieb .

Dopyt po práci je určovaný zo strany firmy ,závisí od veľkostí a možností, podstatná je i technologická vyspelosť firmy, pri dokonalejšej technológii bude dopyt po práci nižší, ale náročnejší na stupeň kvalifikácie a naopak. Ide o odvodený dopyt, závisí od dopytu po výsledku – statkoch. Ak sa zvýši dopyt po výrobkoch firmy, zvýši sa aj dopyt po práci firmy. Dopyt po práci vyjadruje krivka dopytu.

Ponuka práce závisí od ochoty ľudí pracovať za určitú mzdu. Ponuka práce, keď je obmedzené prisťahovalectvo závisí od populácie a jej ochoty rozdeliť si čas na pracovný a voľný. Ponuka potom predstavuje počet práceschopného obyvateľstva.

Dopyt po práci závisí od:

  • veľkosť populácie
  • priemerný počet hodín odpracovaných pracovníkmi za rok
  • veľkosť práceschopného a ochotného obyvateľstva
  • kvalita a kvantita odvedenej práce.

Formy miezd[upraviť | upraviť zdroj]

  • Peňažná – odmena v peniazoch
  • naturálna – nepeňažná odmena
  • kombinovaná

Druhy mzdy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hrubá mzda = mzda bez odrátania daní, poistného a iných zrážok,je dohodnutá v pracovnej zmluve medzi zamestnancom a zamestnávateľom
  • Čistá mzda je hrubá mzda znížená o daň z príjmu fyzických osôb a odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne. Inými slovami je to čiastka, ktorá bude zamestnancom vyplatená

Delenie miezd podľa spôsobu výpočtu[upraviť | upraviť zdroj]

  • časová –mzdová forma. kde zárobok, záleží od odpracovaného času
  • úkolová- mzdová forma,, pri ktorej výška zárobku záleží od počtu jednotiek vykonanej práce. Vychádza z priemerného počtu výrobkov, ktoré pracovník vyrobí za určitý čas
  • podielová – mzdová forma, ktorá sa uplatňuje hlavne v obchodných záležitostiach a službách. Je buď úplne, alebo sčasti závislá na obrate, alebo zisku zamestnávateľa

Delenie podľa spôsobu vyjadrenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • nominálna – suma peňazí, ktorú pracovník dostáva
  • reálna – množstvo výrobkov a služieb, ktoré možno za nominálnu mzdu pri danej úrovni cien a daňovom zaťažení na trhu kúpiť, je vyjadrením pomeru ceny životných potrieb k vyplácanej peňažnej odmene

Zložky mzdy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pevná zložka - paušálna výška mzdy
  • pohyblivá zložka:
    • príplatky( – sú povinné, ide o príplatky za prácu nad čas, prácu v noci, prácu v sťažených podmienkach, za prácu cez sviatky, soboty, nedele...)
    • prémie(- slúžia na zvýšenie motivácie, stanovujú sa v percentách. môžu byť stanovené od výkonu, alebo určité percento zo základnej mzdy)
    • odmeny(môžu byť priznané = jednorazové, alebo stanovené = prepočítané podľa počtu odpracovaných hodín)
    • osobné hodnotenie(- vyjadruje trvalú kvalitu práce. Je možné zmeniť ho pri zmene kvality práce zamestnanca)

Konkrétne zložky mzdy:

  • Základná mzda
  • Príplatky (nárokové, nenárokové)
  • Náhrady mzdy (dovolenka)
  • Odmeny
  • Iné príplatky
  • Dávky nemocenského poistenia

Mzdové rozdiely[upraviť | upraviť zdroj]

V jednotlivých odvetviach ekonomiky, alebo medzi jednotlivcami sú mzdové rozdiely, pri ktorých sa berie do úvahy viacero aspektov

  • kompenzačné rozdiely – cieľom je kompenzovať (vynahradiť) určité znevýhodnenia, ktoré sú spojené s danou prácou, suvisí s rizikom, ľudia pracujúci v rizikových pracoviskách majú vďaka rizikovej práci vyššiu mzdu (napr. práce v baniach, pri peciach...), alebo môže byť tiež spojená s prácou v sťažených podmienkach (napr. na Aljaške, kde je chladnejšie klíma).
  • rozdiely v kvalite práce – pozorovateľné rozdiely vo vrodených schopnostiach spolu s rozdielmi v zručnosti a vo vedomostiach, skúsenostiach nadobudnutých v škole, alebo v práci majú vplyv na konkurenčné mzdové rozdiely
  • výnimočné schopnosti- Mzdové rozdiely sú zapríčinené aj výnimočnými schopnosťami niektorých jednotlivcov. Príjmy predstavujú vysoké peňažné sumy(u vrcholových športovcov, umelcov, hercov a pod.)

Mzdová diskriminácia[upraviť | upraviť zdroj]

Rozdiely v mzdách medzi jednotlivými skupinami budú v ekonomikách vždy vyskytovať. Keď však jestvujú rozdiely v mzdách jednoducho z dôvodu nepodstatnej osobnej charakteristiky – ako sú rasa, pohlavie, náboženstvo – sú považované za mzdovú diskrimináciu.

Minimálna mzda[upraviť | upraviť zdroj]

Výška minimálnej mzdy od 01. 01. 2014 je 352 €. Minimálna mzda nesmie byť podľa Zákonníka práce nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hontyová, K.,Lysý, J.,Majdúchová, H., (2007), Základy Ekonómie a ekonomiky, Ekonóm. ISBN: 978-80-225-2305-9

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]