Formovanie moderného slovenského národa
Formovanie moderného slovenského národa alebo slovenské národné obrodenie prebiehalo od 80. rokov 18. stor. po revolúciu 1848 – 1849. Impulzom boli okrem iného reformy cisára Jozefa II. v 80. rokoch 18. stor. a politicko-kultúrny vplyv osvietenstva.
Tento proces sa spravidla delí na tri fázy:
| 1.fáza | 2.fáza | 3.fáza | |
|---|---|---|---|
| Obdobie | 1780 – 1820 | 1820 - 1835 | 1835 - 1848 |
| Osobnosti (hnutie) | Bernolákovci | Jána Kollára a Pavla Jozefa Šafárika | Štúrovcov |
| Hlavné myšlienky | osveta ľudu, spisovný jazyk | spolupráca so slovanskými národmi | kultúrne a politické práva, spisovný jazyk |
Začiatky sl národného obrodenia
Prelom 18.a 19.storočia:1.prúd vzdelancov-katolíckeho vierovyznania: snaha o uzákonenie slovenského spisovného jazyku. Táto skupina sa zoskupila okolo„Spoločnosti pre pestovanie slovenskej reči na čele s profesorom Michalom Kratochvílom a Antonom Bernolákom (Spoločnosť vznikla v roku 1786 v Generálnom seminári v Bratislave). Anton B. v roku 1787 uzákonil kultúrnu západoslovenčinu ako prvý spisovný jazyk.Slovákov – zásada „píš ako počuješ". Jeho zásadné diela: „Dissertatio philologico-critica de literis Slavorum“ ( Jazykogramatická rozprava o slovenským písmenách), „Slowár Slovenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí“ (5-jazyčný slovník) a „Grammatica slavica“ ( = slovenská gramatika)
V Bernolákovčine sú najznámejšie diela predovšetkým 2 literátov: Juraja Fándlyho – ľudovo-výchovné spisy: „Piľní domajši a poľní hospodár“, „Zelinkár“; dielo „Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom o prvních počátkoch, o starodávních, aj včúlajších premenách reholňíckích" je prvé v Bernolákovčine (analyzuje v ňom vývoj žobravých mníšskych reholí, často kriticky sa pozerá na ich pôsobenie a zmysel života) a Jána Hollého – básnik: eposy: „Svätopluk“, „Sláv“, „Cyrilo-metodiáda“.