Ahoj

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Disambig.svg O pozdrave pozri ahoj (pozdrav).

Súradnice: 48°10′32″S 17°06′57″V / 48,1754498°S 17,1157712°V / 48.1754498; 17.1157712

Poloha Ahoja podľa definície č. 2
Ahoj podľa definície č. 2: Križovatka Krahulčej ulice (vľavo), Sliačskej ulice (v strede) a Otonelskej ulice (vpravo). Vpravo za borovicami objekt, v ktorom kedysi sídlilo Ľudové konzervatórium. Na obzore bratislavský lesopark (vrcholky Malých Karpát).
Ahoj podľa definície č. 2: Dolná časť Lopeníckej ulice
Prameň Krivé jarky v bratislavskom Lesoparku Malé Karpaty pri konci cesty, ktorá pokračuje ako predĺženie Sliačskej

Ahoj je neoficiálna časť Bratislavy, v mestskej časti Bratislava-Nové Mesto, v katastrálnom území Vinohrady.[1] Nachádza sa v Malých Karpatoch. Jej presné hranice nie sú stanovené. Základné možné spôsoby jej vymedzenia sú nasledovné:

  1. vinohrady a zástavba zhruba severne od dnešnej Rubinetovej ulice (t.j. vinohrady a zástavba v okolí Pinotovej ulice, v širšom zmysle vrátane okolia dnešnej ulice Na Briežkoch a pod.), prípadne vrátane priľahlého lesa (po Cvičnú lúku)[2][3][4][5][6][7]
  2. vinohrady a zástavba na celej ulici Sliačska (okrem jej začiatočného úseku východne od železničnej trate) a na bezprostredne priľahlých uliciach (bez územia od Mladej gardy po ulicu Na Briežkoch)[8][9]
  3. historicky, zhruba do polovice 20. stor. (ak sa Ahoj chápe ako premenovanie historickej lokality Rössler [vrátane sčasti lokality Baran] – pozri aj nižšie): vinohrady a lesy na území zhruba od dnešnej oblasti strednej (t.j. východne od Rösslerovho lomu sa nachádzajúcej) časti Horskej ulice cez oblasť Rösslerovho lomu, oblasť okolia dnešnej Pinotovej ulice a spravidla vrátane lesa zhruba medzi Rösslerovým lomom a dnešnou Pinotovou ulicou a Cvičnou lúkou.[10][11][12]

Hoci je názov Ahoj doložený už niekedy po roku 1945 (Horváth 1990 ho uvádza ako novší ekvivalent staršieho názvu Rössler)[10], na mapách Bratislavy sa vyskytuje až zhruba od polovice 90. rokov 20. storočia (vo vyššie uvedenom význame 1). Predtým, teda v povojnovom období, bolo územie Sliačskej ulice a jej okolia na mapách uvedené buď bez označenia štvrte alebo bolo uvedené pod názvom (prípadne ako súčasť širšie poňatého názvu) Briežky.[13][14][3][4]

Ahoj-Briežky[upraviť | upraviť kód]

Ahoj (spravidla podľa definície 1) a Briežky (čo je mimochodom takisto názov, ktorý má viacero možných definícií) sa najnovšie niekedy uvádzajú spolu ako jedna štvrť pod spoločným názvom Ahoj-Briežky.[2][9][15]

Pozor na zámenu so stavebným projektom Ahoj Briežky (písané bez spojovníka): Štvrť Ahoj-Briežky je širší pojem než stavebný projekt Ahoj Briežky (starší názov: Uptown Koliba).[16]

Urbanistické obvody[upraviť | upraviť kód]

Ahoj podľa definície č. 1 (bez lesovej časti) zodpovedá časti urbanistického obvodu Briežky (t.j. urbanistického obvodu č. 032). Ahoj podľa definície č. 2 zodpovedá urbanistickému obvodu Briežky (t.j. č. 032), časti urbanistického obvodu Nad Bielym krížom (t.j. č. 031) a časti urbanistického obvodu Železničné depo (t.j. č. 033).[17][18][19]

Spomínaný urbanistický obvod Briežky tvorí spolu so spomínaným urbanistickým obvodom Nad Bielym Krížom mestskú štvrť Nad Bielym Krížom.[chýba zdroj][1]

Pôvod názvu Ahoj[upraviť | upraviť kód]

Ahoj získal svoje meno vďaka skautom, ktorí sem chodievali v období prvej Česko-slovenskej republiky. Medzi sebou sa zdravili vtedy pozdravom „ahoj“.[8]

Rössler[upraviť | upraviť kód]

Podľa Horvátha 1990 je Ahoj novší názov staršieho označenia Rössler. Definícia územia Rössler je uvedená vyššie ako definícia č. 3. Horváth 1990 toto územie charakterizuje nasledovne: „Pôvodne vinohradnícky (1405), neskôr aj lesný záhon (1644) s kameňolomom (1492), záhradami (1560). V lesoch ťažba dreva (1639). Roku 1840 poškodené lesy požiarom. Od 1842 aj lúky.“[10]

Vznik zástavby[upraviť | upraviť kód]

Podľa starých máp výstavba trvalo osídlených domov v tejto oblasti začala asi v 30. rokoch 20. storočia (tam, kde je dnes Lopenícka a priľahlá Sliačska ulica).[13]

Charakteristika[upraviť | upraviť kód]

V prípade definície č. 1 aj 2. Ide o oblasť sčasti zastavanú trvalo osídlenými rodinnými domami a sezónne obývanými chatami, záhradnými chatkami a sčasti pokrytú vinohradmi. Pri definícii č. 1 býva často zahrnutý aj priľahlý severný les.

Ahoj podľa definície č. 2[upraviť | upraviť kód]

Ahoj je od juhu prístupný zo Sliačskej ulice, ktorá začína ako kolmá prípojka Račianskej ulice a stúpa prechádzajúc cez Ahoj vysoko do Malých Karpát. Paralelne so Sliačskou ulicou vedie aj Otonelská ulica. S Kramármi je Ahoj prepojený Krahulčou ulicou, ktorá je ľavou odbočkou od Sliačskej.

Hlavná osídlená časť Ahoja sa rozkladá po oboch stranách Sliačskej a Lopeníckej.

Sliačska ulica, ktorá sa začína na Račianskej a podchádza viadukt so železničnou traťou (smerujúcou z Bratislavy hlavnej stanice k zastávke Vinohrady-Bratislava a k Železničnej stanici Bratislava-Nové Mesto) je vyložená kamennou dlažbou (mačkami) až po Oblastnú správu diaľkových káblov na Ahoji.

Obývanú zástavbu oblasti Ahoj tvoria najmä rodinné domy, z ktorých viaceré vyrástli prestavbou chát, resp. ako nová výstavba v ostatných dvadsiatich rokoch (po zmene Územného plánu hl. m. SR Bratislava v roku 1990 a následných zmenách a doplnkoch).

Ahoj podľa definície č. 1 aj 2[upraviť | upraviť kód]

Nad hlavnou osídlenou časťou Ahoja sa na Sliačsku priamo napája spevnená cesta (Laurotová ulica) smerujúca hore údolím do svahov bratislavského lesoparku. Po jej pravej strane je v údolí záhradkárska chatová oblasť s chatami a chatkami, po ľavej strane les. Naľavo od konca cesty je v lese prameň, ktorý využívajú turisti ako zdroj pitnej vody.

Východne od severnej Sliačskej ulice je územie plánovanej oblasti Ahoj Briežky (starší názov: Uptown Koliba).

Potok[upraviť | upraviť kód]

Pri Laurotovej a potom strednej časti Sliačskej tečie potok Ahoj (Krivé jarky), ktorý zbiera aj vodu zo spravidla vyschnutých potokov či vymytých roklín napĺňaných v časoch dažďov. Potok potom tečie cez záhrady a popri dolnej časti Lopeníckej smeruje pod hlavnú osídlenú časťou Ahoja a tam severojužným smerom steká popri Otonelskej k železničnej trati a podchodom popod ňu na sídlisko pod Briežkami, kde je zvedený cez odkaľovaciu čističku do podzemného potrubia verejnej kanalizácie, odvádzajúcej vody potoka do Malého Dunaja.[20]

Územný plán[upraviť | upraviť kód]

V oblasti Briežkov a Ahoja sa podľa Územného plánu hlavného mesta SR Bratislava a Územného plánu zóny Koliba-Briežky ráta (stav okolo roku 2010) so zastavaním parciel na území vinohradov a záhrad v oblasti ulíc Sliačska, Krahulčia a Lopenícka málopodlažnou bytovou zástavbou, ako aj s vybudovaním inžinierskych sietí..[21][22]

Služby, občianska vybavenosť[upraviť | upraviť kód]

V oblasti Ahoj podľa definície č. 1 a 2 nejestvuje prakticky žiadna občianska vybavenosť. Jediné potraviny na Lopeníckej (pri konečnej zastávke MHD) po roku 1990 zanikli, neskôr ich nahradili súkromné potraviny v rodinnom dome v strede Lopeníckej. Obyvatelia sa zásobujú najmä z obchodov na Račianskej ulici a jej v okolí (Lidl, Billa, Slimák, VIVO! Bratislava (bývalé Polus City Center)).

Obyvatelia osídlenej časti Ahoja mali desiatky rokov trvajúce problémy s pitnou vodou, pretože spodné vody sú resp. boli zdravotne závadné v dôsledku ich kontaminácie hnojivami v záhradkárskej oblasti nad Ahojom, resp. žumpami v osídlenej časti, keďže oblasť nemala vybudovanú kanalizáciu. Vybudovanie kanalizácie a vodovodu sa ale nakoniec uskutočnilo, a to v roku 2007 [23]. Problémy sú však aj s vykurovaním rodinných domov, keďže oblasť nie je ani plynofikovaná.

Na križovatka Sliačskej, Otonelskej a Lopeníckej bol v minulosti jeden objekt občianskej vybavenosti, v ktorom pôvodne sídlilo Ľudové konzervatórium a neskôr stanica mestskej polície Bratislava-Nové Mesto. Na Sliačskej 17 je situovaný objekt (bývalej) Správy diaľkových káblov.

Oblasť Ahoj/Briežky je súčasťou farnosti prislúchajúcej rímskokatolíckemu Kostolu Kráľovnej rodiny na sídlisku pod Briežkami na Teplickej ulici (postavenom roku 1999), ktorý má aj priľahlé pastoračné centrum.

MHD[upraviť | upraviť kód]

Jediné spojenie mestskej hromadnej dopravy na resp. pri Ahoji zabezpečuje autobusová doprava - linka č. 151. Podrobnosti sú uvedené v článku Sliačska ulica.

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  1. a b Popis a poloha [online]. banm.sk, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  2. a b cupka2018.sk, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  3. a b Atlas Bratislavy. 1. vyd., Mapa Slovakia, 1995
  4. a b Bratislava : plán mesta. 1. vyd. Bratislava : Freytag & berndt, 2013. ISBN 978-80-89184-19-4.
  5. Katastrálna mapa Bratislava [online]. katasterportal.com, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  6. Mapa - Národný Geoportál SR (mapa nazvaná: Základná báza GIS) [online]. geoportal.gov.sk, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  7. Koncepcia rozvoja mestských lesov v Bratislave [online]. ba-lesy.sk, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  8. a b Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto na roky 2007 – 2013 [online]. banm.sk, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online. S. 3
  9. a b Mapa.sk [online]. mapa.zoznam.sk, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  10. a b c HORVÁTH, Vladimír. Bratislavský topografický lexikon. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1990. ISBN 80-222-0229-0. S. 64-66.
  11. Staré mapy - historické mapy slovenských miest (Bratislava 1933; Bratislava a okolie 1873) [online]. staremapy.sk, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  12. Mapa.sk [online]. mapa.zoznam.sk, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online. (Poznámka: Všimnite si okrem iného polohu lokalít Dolný Rössler, Stredný Rössler, Horný Rössler, Baran, Rösslerov les, Rösslerov vrch)
  13. a b Staré mapy - historické mapy slovenských miest [online]. staremapy.sk, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  14. KLOBOŠIČOVÁ, Mária; STREČANSKÁ, Elena; DAROVEC, Dušan; GULDAN, Patrik; VELIKÁ, Dagmar. Bratislava : Orientačná mapa ; Mária Klobošičová, Elena Strečanská, Dušan Darovec, Patrik Guldan, Dagmar Veliká. 1. vyd. Bratislava : Slovenská kartografia, 1990. ISBN 80-7103-013-9.
  15. Je štvrť zvaná Ahoj zabudnutá Bohom?. Bratislavské noviny (Bratislava: NIVEL PLUS), 2006-12-13. Dostupné online [cit. 2019-11-01]. ISSN 1336-362X.
  16. Uptown Koliba rebranduje na Ahoj Briežky a opäť spúšťa predaj pozemkov [online]. yimba.sk, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  17. Bratislava. Bratislava: Slovenská kartografia pre Štátny inštitút urbanizmu a územného plánovania. 1990 (Nepredajná mapa).
  18. Všeobecné záväzné nariadenie mestskej časti Bratislava-Nové Mesto č.2/2006 zo dňa 13.6.2006, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť územného plánu zóny Podhorský pás [1]
  19. ZSJ (UO) [online]. rzsj.enviroportal.sk, [cit. 2019-11-01]. Dostupné online.
  20. Riešenie územného plánu. 13.3. Vodné toky a plochy, 13.3.1 Súčasný stav, časť B – s. 213. In: Územný plán hl. m. SR Bratislava, 2007.
  21. Všeobecne záväzné nariadenie mestskej časti Bratislava-Nové Mesto č. 4/2000, 2002.
  22. Územný plán hl. m. SR Bratislava, 2007.
  23. Na Ahoji sa začalo s kanalizáciou. sme.sk (Bratislava: Petit Press), 2006-09-14. Dostupné online [cit. 2019-11-02]. ISSN 1335-4418.