Sídlisko na Račianskej ulici

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Sídlisko na Račianskej ulici

Sídlisko na Račianskej ulici alebo Pokrok je sídlisko v Bratislave na Račianskej ulici. V minulosti bolo známe ako Februárka[1] podľa bývalého názvu ulice (Februárového víťazstva). Bolo navrhnuté v roku 1957 autorským kolektívom Štefan Svetko, Emil Vician, Štefan Ďurkovič, Mária Krukovská a Ondrej Dukát.

Autori vychádzali z víťazných návrhov Václava Houdeka, O. Dukáta a Š. Svetka v celoštátnej súťaži na nové dispozičné a architektonické riešenie obytných domov pozdĺž výpadovky na Raču. S výstavbou sa začalo v roku 1958. Sídlisko tvorilo veľký prínos v novom konštrukčnom a architektonickom riešení bytového domu. Prvýkrát sa u nás podarilo uplatniť priečny nosný systém z iba 15 cm hrubých nosných stien kombinovaný s montovaným keramzitobetónovým obvodovým plášťom. Autorom sa podarilo na rozdiel od v tej dobe preferovanej prefabrikácie realizovať nosné steny pomocou debnenia z liateho betónu na mieste. V miestach prekrytia stykov keramzitobetónových prefabrikovaných obvodových panelov sa z tepelnoizolačných dôvodov betónovali pred fasádu vystupujúce rebrá. Urbanistická koncepcia, riešená v pomerne úzkej lokalite, citlivo toleruje a zachováva existujúce staršie stavby a miestnu zeleň. Zámerom nebolo vytvorenie nového sídliska ale včlenenie bývania do mestského prostredia. Dominantným prvkom kompozičného riešenia je rytmus štyroch vysokých obytných blokov s nízkymi pavilónmi obchodov. Riadková zástavba je orientovaná kolmo na cestu s optimálne otvoreným a uzavretým vnútroblokovým priestorom so zelenými plochami. Prekonala sa zaužívaná výška obytných domov z 6-8 podlaží na dvanásť.

Thurzova ulica

Architektonický výraz bytových domov vyjadruje technologický princíp a je obohatený funkčnými prvkami ako lodžie, ustupujúce podlažie, podchody, balkóny a iné. Charakteristické je aj prekrytie ustupujúceho, najvyššieho podlažia zošikmenou a presahujúcou strešnou doskou. Dispozície bytov vychádzajú z presného modulu sú logické a typizované. Byty majú vytvorený priechod z kuchyne do kúpeľne. Keďže sa toto riešenie javilo ako racionálne a úsporné, bolo v tom období prípustné. Betónové rámovanie na fasáde prezentuje steny jednotlivých miestnosti bytov navonok. Sídlisko je vďaka progresívnemu konštrukčnému systému, architektonickému vzhľadu a uvoľnenej uličnej zástavbe, medzinárodne uznávaným činom vtedajšej architektonicko-urbanistickej tvorby. Na rozdiel od väčšiny európskych krajín sa však u nás na rozdiel od monolitických liatych betónových konštrukcii uprednostňoval celomontovaný systém panelovej výstavby.

Ulice[upraviť | upraviť kód]

Mikovíniho ulica

Panelové sídlisko[upraviť | upraviť kód]

Nepanelové, murované sídlisko[upraviť | upraviť kód]

Starý obytný dom na Americkej ulici

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. TKÁČIKOVÁ, Lucia. Tam, kde sa betón lial, prežil vesmír [online]. sme.sk, 2012-7-7, [cit. 2017-03-16]. Dostupné online.

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  • Dulla M., Moravčíková H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí, Bratislava, Slovart 2002, s. 193-194
  • Čomaj J. : Architekt Svetko. Spomienky z nepokojných čias, nepokojné úvahy o súčasnosti, MAGMA, Čadca, 1998
  • Kusý, M.: Architektúra na Slovensku 1945-1975, Bratislava, Pallas 1976, s.116-117

Súradnice: 48°10′01″S 17°07′28″V / 48,166928°S 17,124338°V / 48.166928; 17.124338