Typizácia (architektúra)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Typizácia v architektúre je unifikácia rozmerov v stavebníctve. Unifikácia rozmerov vo výstavbe umožňuje a stanovuje vytvoriť predpoklady pre typizáciu a normalizáciu najdôležitejších stavebných výrobkov a prvkov, a tým vytvoriť prechod na ich hromadnú výrobu priemyselnými metódami až po automatizáciu jednotlivých výrobných postupov. Typizačná činnosť bola hlavne zameraná na opakované použitie.

Požiadavka spoločnosti na stavebníctvo, stavať rýchlo, ekonomicky a so zníženou prácnosťou viedla v 50. rokoch 20. storočia k prefabrikovaným technológiám. Modulová sústava vo výstavbe vytvára na základe modulu rozmerovú a tvarovú skladobnosť, vzájomnú zameniteľnosť, opakovanú použiteľnosť skladobných prvkov, výrobkov a zabudovaného zariadenia. Variabilita konštrukčnej stavby s minimálnym sortimentom dielcov sa rieši metódou otvorenej typizácie. Unifikácia rozmerov sleduje zníženie počtu druhovosti výrobkov, čo pri určitom druhu typizovaných objektov umožňuje výrobu vo veľkých sériách.

Začiatky typizácie na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku 20. storočia sa slovenská spoločnosť menila. Architektúra nastupovala na cestu modernizácie, nie však radikálnej, ale na cestu spojenia tradície a modernej architektúry. Ako prvá nastolila túto cestu ľavicová avantgarda. Neskôr sa začali objavovali problémy s vážnym nedostatkom bytových domov. Lacné a rýchle riešenie tohto problému priniesla typizácia. Konzervatívne orientovaný architekt Dušan Jurkovič roku 1922 navrhol a postavil v Bratislave na Župnom námestí prototyp malého montovaného domu z drevených panelov. Tento počin považujeme za prvý pokus o prefabrikáciu. Neskôr sa na Slovensku zmenili vlastnícke pomery a v zoštátnenom a plánovanom hospodárstve sa mohli koncepcie československej avantgardy uplatniť v dovtedy nebývalej miere. Staviteľom a architektom sa stal štát, a tak zlikvidoval prirodzenú hospodársku súťaž. Nastúpil zlatý vek typizácie, ktorý trval až do rozpadu Československa.

Typizačné smernice[upraviť | upraviť zdroj]

30. augusta roku 1971 vydala Československá socialistická republika zbierku zákonov, ktorá obsahovala vyhlášku č. 75 : Vyhláška federálneho ministerstva pre technický a investičný rozvoj o typizácii vo výstavbe. Výsledným nástrojom typizácie sa stali typizačné smernice a typové podklady, ktoré boli vypracované na základe typizačných štúdií. Taktiež bola ustanovená funkcia hlavného typizátora.

Príklady typizácie na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Najlepším príkladom typizačných tendencií sú panelové sústavy. Na Slovensku dali základ panelovej výstavbe tzv. G – systémy a monolitické liate systémy, realizované na konci 50tych rokov. V 60tych rokoch sa pristúpilo k novým typom T – 06 B a T – 08 B, v 70tych rokoch k BA – NKS, B70 a P1.1.

Aj keď prvé pokusy o typizáciu a prefabrikáciu bytových domov spadajú na Slovensku do prvej polovice 20. storočia, prvý panelák navrhol až začiatkom 50. rokov 20. storočia Vladimír Karfík spolu s kolegami z techniky J. Harvančíkom, K. Šafránkom a G. Tursunovom. Využil pritom skúsenosti z americkej aj zlínskej etapy svojej práce. Panelový dom s vystuženým rámom postavili v Bratislave na Kmeťovom námestí a dnes je technickou pamiatkou.

Roku 1957 navrhol Štefan Svetko a kol. ako experiment prvé bratislavské sídlisko na vtedajšej ulici Februárového víťazstva (terajšia Račianska ulica). Dispozície týchto bytov sú vypracované vďaka obrovskému úsiliu v mnohorakých typizačných procedúrach, ktoré vtedy prebiehali ako významná, štátom úzkostlivo sledovaná činnosť.

Veľkoplošná výstavba sídlisk bola možná aj vďaka zmene vlasníckych pomerov. Po znárodnení v roku 1948 začali rásť napr. v Bratislave tie najväčšie sídliská na Slovensku: Krasňany, Rača, Ružinov, Medzi jarkami, Dolné hony a nakoniec Petržalka a ďalšie. Po roku 1989 sa hromadná bytová výstavba na území Bratislavy zastavila. Aj napriek tomu, že tieto obytné súbory so sebou prinášajú celú plejádu vážnych spoločenských a ekonomických problémov, stále tu býva väčšina obyvateľov miest (napr. v Bratislave 70%).

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tužinský, I.; Szomolányiová, K.: Pozemné staviteľstvo I, Bratislava, Slovenská vysoká škola technická v Bratislave, 1987
  • Horniaková, L. a kol.: Konštrukcie pozemných stavieb I, Bratislava, Jaga group, 1999
  • časopis Projekt 8/79

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]