Vladimír Karfík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vladimír Karfík
slovenský architekt
Narodenie 26. október 1901
Idrija, Slovinsko
Úmrtie 6. jún 1996 (94 rokov)
Brno, Česko
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Vladimír Karfík

Prof. Dr. h. c. Ing. arch. Vladimír Karfík (* 26. október 1901, Idrija, Slovinsko - † 6. jún 1996, Brno) bol česko-slovenský architekt a vysokoškolský profesor. Venoval sa navrhovaniu viacerých druhov stavieb, osobitne priemyselných, dopravných, administratívnych a distribučných. Jeho práce charakterizuje vyspelé technické, funkčné a konštrukčné poňatie.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Detstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 26. októbra 1901 v Idriji, v dnešnom Slovinsku, v rodine českého závodného lekára Františka Karfíka, ktorý liečil choroby z povolania a úrazy pracovníkov tamojších baní na ortuť, a jeho manželky Hermíny (rod. Gemperlovej). Bol najstarší z troch súrodencov: brat Václav (* 1904) sa stal profesorom Lekárskej fakulty UK v Prahe, sestra Jarmila (* 1903) bola právnička.

V roku 1904 sa rodina presťahovala do Prahy.

Štúdium a kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1911 - 1919 navštevoval žižkovskú reálku v Prahe. V rokoch 1919 - 1924 študoval architektúru na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva Českého vysokého učení technického v Prahe u profesorov Fantu, Engela a Menzla, a čiastočne na Akadémií výtvarných umení.

Po absolutóriu odišiel na študijný pobyt do Paríža, kde sa zoznámil s českou umeleckou komunitou i s prednými parížskymi architektmi - Augustom Perretom, André Lurçatom a najmä Adolfom Loosom. Prax absolvoval u legendárneho Le Corbusiera, pre ktorého tiež krátko pracoval ako český stážista (1925 - 26). U Le Corbusiera sa zoznámil so základnými princípmi, ktoré postupne ovládli modernú architektúru i urbanizmus. Z Paríža odišiel do Anglicka, kde sa zoznámil s novými stavebnými metódami: používanie ocele a celkové vyľahčovanie stavieb.

Po návrate do Prahy pracoval ako projektant v stavebnej kancelárii A. Beladu v Prahe. Čoskoro však získal v konkurze trojročnú platenú prax v USA (1927 - 30). Prvým pôsobiskom bol ateliér firmy Smith-Gardner-Erickson v Chicagu, (Karfík tu zoznámil kolegov s česko-slovenským vynálezom verzatilkou, ktorá sa tak dostala i do Ameriky). Neskôr prešiel mladý architekt do ateliéru Holabird and Root, špecializovaného na projekty mrakodrapov. Záverečné a najcennejšie dva roky americkej stáže strávil u slávneho Franka Lloyda Wrighta v Talliesin East a Talliesin West, kde sa mohol podieľať na niektorých projektoch a realizáciách (napr. Gordonove planetárium v Sugar Soaf).

V roku 1930 sa oženil s Jaroslavou Žižkovou († 1946)

Počas hospodárskej krízy sa Karfík rozhodol pre návrat domov; priamo v Chicagu dostal totiž lukratívnu ponuku od Tomáša Baťu.
Pôsobenie v zlínskej Stavebnej a projekčnej kancelárii firmy Baťa v rokoch 1930 - 1946 predstavuje významnú etapu jeho života. Čoskoro sa v Zlíne presadil (aj vďaka svojmu renomé spolupracovníka svetových hviezd - Le Corbusiéra a Wrighta) a stal sa vedúcim kancelárie. Získal a realizoval množstvo jedinečných zákaziek: hotel Spoločenský dom (prvý európsky model hotelovej izby s WC a kúpeľňou), prvú výškovú budovu v Európe – 17-podlažnú administratívu Baťových závodov s pojazdnou pracovňou Jána Baťu, jedno z vrcholných diel českej medzivojnovej architektúry, firemné obchodné domy v Bratislave, Amsterdame, Borove v Chorvátsku, Liberci, továrenské areály snáď na všetkých kontinentoch, rodinné domy v zlínskej Baťovej kolónii, školy, sieť obchodov, Spoločenský dom v Otrokoviciach, evanjelický kostol v Zlíne a ďalšie. Na začiatku zlínskej kariéry stál projekt Baťovho obchodného domu v Brne na Kobližnej ulici. Mal mať pôvodne 28 podlaží, kvôli statickým problémom a Baťovým nezhodám s mestskou správou však zostalo pri siedmich poschodiach.
Z veľkej časti to bol práve on, kto vytvoril charakter tzv. "zlínskej architektúry". Prudký rozvoj Baťovho závodu vyvolal aj rýchlu stavebnú činnosť. V prostredí, kde sa projektovalo v rýchlom tempe sa mohli uplatniť nové stavebné metódy, ktoré si Karfík priniesol zo zahraničia.

V období 1931-1956 je členom medzinárodného združenia CIAM.

Zlatá éra zlínskej architektúry po 2. svetovej vojne skončila a Vladimír Karfík odchádza na pozvanie prof. Emila Belluša do Bratislavy, kde bol na Fakulte architektúry Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT) od roku 1946 vymenovaný profesorom pre priemyselné, dopravné, administratívne a distribučné stavby. Krátko po vojne sa teda presťahoval do Bratislavy. Vychoval niekoľko generácií architektov a prispel k rozvoju slovenskej architektúry. V rokoch 1955 - 57 bol dekanom fakulty.
Súčasne projektoval a realizoval stavby. V tomto období navrhol množstvo vysokých škôl, priemyselných stavieb a závodov, administratívnych budov a bytových sídlisk po celom Slovensku. V Novom Meste nad Váhom navrhol prvý panelový dom vo vtedajšej Česko-slovenskej republike. Popri pedagogickej činnosti pokračoval i vo svojej projekčnej práci (Chemicko-technologická fakulta VŠT Bratislava na Kollárovom námestí, Vysoká škola ekonomická, Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, kúpele v Bojniciach.


Počas pôsobenia na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave vydával knihy i skriptá pre poslucháčov. Dostal takisto početné pozvania zahraničných fakúlt: Varšava (1960), Leningrad (1962), Moskva (1963), Drážďany (1963, 1967), Braunschweig (1964), Viedeň (1966, 1983, 1990), Záhreb (1969) a ďalšie.

V roku 1948 sa oženil so Švédkou Elsou Melinovou, asistentkou na UK v Bratislave, tá v 1956 odchádza do Švédska.

Roku 1956 bol vyznamenaný Štátnou cenou. Spolupracoval tiež so Slovenskou akadémiou vied.

V roku 1961 sa tretíkrát oženil so Světou Fialovou.

Dôchodok[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1971, po odchode do dôchodku, sa stáva vedeckým pracovníkom URBIONu v Bratislave a venuje sa prednáškovej a konzultačnej činnosti.

V rokoch 1979-1983 pôsobil ako profesor architektonickej tvorby na technickej univerzite na Malte (The Old University v La Vallete), kde projektoval a realizoval niekoľko stavieb – o. i. aj projekt vily prezidenta Maltskej republiky. V tomto období tu budoval katedru architektúry, prednášal a vychovával svojich nástupcov. Navrhol tam zlievárenský závod, štadión pre 30 000 divákov, letné sídlo hlavy štátu na ostrove Gozo, rádiolokačnú stanicu, prístavbu Múzea krásnych umení a ďalšie.

Po návrate zo Stredomoria do Česko-Slovenska sa usadil v Brne. Po návrate sa zaoberal predovšetkým posudkovou činnosťou, bol pozývaný odbornými inštitúciami na prednášky. Bol literárne činný - vydal veľa odborných kníh, skriptá a písal články v odborných časopisoch. V roku 1993 dokončil knihu svojich spomienok Architekt si spomína, ktorú vydalo vydavateľstvo SAS v Bratislave.

Roku 1985 bol menovaný čestným členom AIA (American Institute of Architects).

Bol vyznamenaný Jurkovičovou cenou Zväzu slovenských architektov Slovenska za rok 1991 a titulom "Doctor honoris causa" Vysokého učenia technického v Brně a Prahe. Udelené mu bolo čestné občianstvo mesta Brna, Bratislavy, Bystřice pod Hostýnem a Otrokovíc. Vtedajší prezident ČSFR Václav Havel ho v roku 1992 vyznamenal zlatou medailou. Stal sa "Čestným obuvníkom" podniku Baťa, pre ktorý vykonal obrovský kus práce.

Aj v pokročilom veku ešte prednášal na univerzite v Drážďanoch, v roku 1993 v USA, aktívne sa zúčastňoval domácich odborných akcií a konferencií.

Dňa 6. júna 1996 zomrel v Brne, vo veku nedožitých 95 rokov, a až do poslednej chvíle bol mimoriadne aktívny a vitálny. V priebehu svojho života sa nakoniec stačil trikrát oženiť a mal štyri deti.

Vyznamenania[upraviť | upraviť zdroj]

  • Laureát štátnej ceny Klementa Gottwalda – 1956
  • Jurkovičova cena Zväzu slovenských architektov – 1974
  • Zaslúžilý člen ZSA – 1984
  • Čestný člen AIA – Amerického inštitútu architektov – USA, Washington (hon. FAIA – 1985), ako prvý z našich architektov
  • Čestný ״švec״ n.p. Svit za zásluhy o výstavbu 1986
  • Čestný občan mesta Brna – 1991
  • Čestný občan mesta Bratislava – 1991
  • VUT, Brno, Doctor honoris causa – 1991, arch.
  • VUT, Praha, Doctor honoris causa – 1991, arch.
  • Plaketa Ceny Vladimíra Karfíka - 1991
  • Bellušova cena Spolku architektov Slovenska za rok 1991
  • Zlatá medaila od prezidenta Václava Havla – 1992

Projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Prof. Karfík je autorom projektov obchodných budov „Veľkého“ a „Malého“ Baťu v Bratislave. Budova predajne „Veľkého“ Baťu bola postavená na mieste, kde ešte v dvadsiatych rokoch minulého storočia stála baroková budova s hostincom. Vzhľadom na skutočnosť, že architekt Karfík plánoval budovu služieb Baťa postaviť v centre Bratislavy, snažil sa zachovať otvorený pohľad na Michalskú bránu, jednu z dominánt Starého Mesta. To sa mu podarilo kompozíciou dvoch častí budovy, štvorposchodovej a jednoposchodovej na nároží. V súčasnosti je budova rekonštruovaná a prerobená na luxusný obchodný dom Alizé s konfekciou renomovaných značiek.

Projektoval tiež administratívnu budovu firmy Dynamit Nobel v Bratislave, obchodný dom Centrum v Brne (1931), obchodné domy v Liberci, Olomouci, v Piešťanoch i v Amsterdame. Jeho dielom sú projekty výstavných pavilónov v Prahe, Bruseli a v Paríži. Jedným z významných progresívnych urbanistických projektov na URBIONe bolo v roku 1973 riešenie priemyselného pásma Martin-Sever pri železničnej magistrále Bratislava-Košice, medzi Vrútkami a Sučanmi, ktoré prof. Karfík vypracoval spolu s mladšími architektmi. Podľa jeho mienky mal Martin veľmi priaznivé podmienky pre rozvoj priemyslu.

Projekty školských budov[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasne s pedagogickou činnosťou na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva SVŠT projektoval budovu Priemyselnej školy chemickej, neskôr Chemicko-technologickej fakulty SVŠT (dnes Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU), tiež budovu Vysokej školy ekonomickej a Farmaceutickej fakulty UK v Bratislave.

Projekty obytných komplexov[upraviť | upraviť zdroj]

Prof. Karfík spolupracoval pri zrode prvého montovaného panelového domu v Česko-Slovensku v Bratislave. Počas svojej činnosti na SVŠT projektoval v Bratislave obytné kolónie Vistra a Biely kríž.

Karfíkove tvorivé schopnosti sa uplatnili pri výstavbe baťovských miest Zlín, Baťovany (teraz Partizánske) a Svit. Sú to ukážky funkcionalistickej architektúry, moderného urbanizmu a súčasne vtedajšieho prístupu k riešeniu sociálnych problémov Baťových robotníkov. Tam je zdokumentovaná najplodnejšia etapa jeho života v podobe celého Baťovho mesta. Svoj rodinný dom si postavil v Brne.

Projekty kostolov[upraviť | upraviť zdroj]

Dielom prof. Karfíka je aj projekt kostola v Bratislave – Petržalke (starý kostol) a v Baťovanoch (dnešné Partizánske).

Najvýznamnejšie diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spoločenský dom (hotel) v Zlíně (1930-1932),
  • Kostoly: rímskokatolícky v Bratislave-Petržalke (1930-1931), evanjelický v Zlíně (1935), rímskokatolícky v dnešnom Partizánskom (1940),
  • Dom obuvi Baťa v Brne (1931-1932), v Bratislave (1931-32), v Liberci (1933-1934),
  • Školy a učňovské domovy v Zlíně (1931-1940),
  • Baťove obchodné domy a predajne v Chomutově, Olomouci, Teplicích, Čáslavi, Jihlavě, Prahe-Vysočanoch, Prahe-Vršovicích, Hustopečích, Bratislave, Piešťanoch, Trnave, Klatovoch a Otrokovicích (1933-1938)
  • Obchodný dom Baťa v Amsterdame (1934-1937),
  • Návrhy závodov Baťa v Tilbury v Anglicku (1933), v Belcampe v USA (1933) a v Borove v Chorvátsku (1941),
  • Filmové ateliéry a filmové laboratória firmy Baťa na Kudlově pri Zlíně (1935-1940),
  • Spoločenský dom a internát v Otrokovicích (1936),
  • 17-poschodová administratívna budova Baťových závodov v Zlíně - budova pre 2000 zamestnancov, ktorá preslávila svojho autora (1936-1938) – bola až do povojnových rokov najvyššou budovou v strednej Európe; dnes je sídlom Krajského úradu,
  • Rekonštrukcie zámku v Napajedlách (1937-1938),
  • Kúpalisko v Otrokoviciach a v Zlíne (1939),
  • Krytá plaváreň v Zlíně (1946-1948),
  • Závod a sídlisko Závodu mieru v Bratislave (od 1947) vrátane prvej panelovej školy (1955),
  • Chemicko-technologická fakulta SVŠT v Bratislave (1947-1949),
  • Kultúrny dom v Senici na Slovensku (1950),
  • Garáže autobusov v Bratislave (1950-1951),
  • Prvé experimentálne veľkopanelové domy v ČSR s využitím keramzitu na Kmeťovom nám. v Bratislave (1952),
  • Vysoká škola ekonomická a farmaceutická fakulta v Bratislave (1953-1955),
  • Budova VÚMA v Novom Meste nad Váhom (1963),
  • Administratívna budova Martimexu v Martine (1969),
  • Bývalý Ústav aplikovanej kybernetiky SAV v Bratislave (1971-1978),
  • Rada obytných domov a víl v Bratislave a Zlíně, vlastný rodinný dom v Jiráskovej štvrti v Brne (1974),
  • Prístavba Univerzity Komenského v Bratislave (1977),
  • Zlieváreň v Hal Far na Malte (1979),
  • Prístavba múzea výtvarných umení v La Valette na Malte (1982).

Zoznam stavieb realizovaných podľa jeho projektov[upraviť | upraviť zdroj]

Zlínske obdobie 1930-46

Školské stavby
  • Škola v Zlíne – základná 1934
  • Škola na Zálešnej – základná 1935
  • Škola v Otrokoviciach – základná a gymnázium 1936
  • Priemyslová škola v Uherskom Hradišti 1937
  • Škola v Partizánskom (spolupráca M. Drofa) 1939
  • Škola v Zruči nad Sázavou (spolupráca M. Drofa) 1940
Telovýchova
  • Telocvičňa (zdvojená) v Zlíne 1934
  • Štadión a tenisový klub, Zlín 1935
  • Štadión Borovo, Juhoslávia 1939
  • Kúpalisko otvorené, Zlín 1947
  • Zimné kúpele, Zlín 1947
  • Kúpalisko Otrokovice 1939
Obchodné domy
  • Brno Centrum 1931
  • Bratislava 1930
  • Liberec 1933
  • Chomutov 1933
  • Olomouc 1933
  • Teplice 1934
  • Čáslav 1934
  • Vysočany – Praha 1934
  • Vršovice – Praha 1935
  • Jihlava 1935
  • Hustopeče 1936
  • Bratislava (obchodná ulica) 1936
  • Piešťany 1937
  • Trnava 1937
  • Klatovy 1937
  • Amsterdam 1937
  • Otrokovice 1938
Verejné stavby
  • Spoločenský dom Zlín (hotel Moskva) 1931
  • Spoločenský dom, Otrokovice 1936
  • Spoločenský dom a divadlo, Díly 1937
  • Spoločenský dom, Zruč (spolupráca M. Drofa) 1941
  • Spoločenský dom, Batizovce (spolupráca M. Drofa) 1942
  • Kostol v Petržalke, Bratislava 1930
  • Kostol v Zlíne (evanjelický) 1935
  • Kostol v Partizánskom 1944
  • Výstavný pavilón PVV, Praha 1935
  • Výstavný pavilón na svetovej výstave v Bruseli (pôvodný návrh Heytham)1935
  • Výstavný pavilón na svetovej výstave dekoratívneho umenia, Paríž 1937
  • Rekonštrukcia zámku v Napajedlách 1938
Administratíva
Obytné domy
  • Spolupráca pri typizovaných projektoch 1938-46
  • Námestie v Otrokoviciach 1935
  • Učňovský domov pre 500, Batizovce 1942
  • Obytná kolónia J. Fučíka, Zlín 1946
  • Obytná kolónia v Zálešnej 1946
  • Učňovské domovy, Zlín 1930-40
Rodinné domy
  • Vlastný dom, Zlín (medzinárodná súťaž) 1935
  • Typový dom pre vedúcich realizovaný na sídliskách koncernu Baťa 1936
  • Letné sídlo Drkoč, Luhačovice 1937
  • Vila Gerbec, Zlín 1938
  • Vila Vavrečka, Zlín 1938
  • Vila Malota, Zlín 1938
  • Pálkova vila, Liptovský Mikuláš, 1938
  • Rezidencia Čipera, Zlín 1939
  • Vila Hlavnička, Zlín 1939
  • Vlastný dom, Brno, Barvičova 58 1974
Priemyselné a dopravné stavby
  • Smerný plán Belcamp, USA 1933
  • Smerný plán Tilbury, Veľká Británia 1933
  • Spolupráca na smerných plánoch v ČSR a v cudzine pre firmu Baťa 1930-46
  • Filmové ateliéry Zlín – Kudlov 1935-39
  • Filmové laboratória Zlín – Kudlov 1940
  • Letisko Otrokovice 1935-39
  • Vedenie projekčného oddelenia 1930-45

Bratislavské obdobie 1946 - 1978

Školské stavby
  • Chemicko-technologická fakulta SVŠT v Bratislave, 1. časť 1950
  • Kultúrny dom Senica 1950
  • Vysoká škola ekonomická a Farmaceutická fakulta Bratislava (spolupráca A. Rokošný) 1953
  • Základná škola v Mierovej kolónii, Bratislava 1955
  • Prístavba Univerzity Komenského, Bratislava (spolupráca A. Rokošný a IPO)1977
Priemyslové a administratívne stavby
  • Závod mieru Bratislava 1947
  • Administratívna budova ZM 1949
  • Garáže autobusov pre ČSAD, Bratislava 1950
  • Súkareň pre Slovenský hodváb, Senica 1950
  • Administratívna budova Banský výskum, Trenčianske Teplice 1953
  • Budova laboratórií a administratívy VUMA, Nové Mesto nad Váhom(spolupráca A. Rokošný) 1963
  • Správna budova Martimex, Martin (spolupráca A. Rokošný a Stavoprojekt) 1969
Bytové stavby
  • Dom na Záhradníckej ulici, Bratislava 1950
  • Mierová kolónia (pôvodne Vistra), Bratislava 1950
  • Kolónia Biely kríž, Bratislava 1951
  • Prvý panelový dom v ČSSR 1952
  • Viacpodlažné domy, Košice 1955
  • Rodinný dom, Brno 1973
Urbanizmus
  • Generálny plán Matador, Púchov (spolupráca J. Medvecký) 1948
  • Generálny plán Závodu V.S:, Revúca 1949
  • Spolupráca s Urbionom, urbanistické štúdie, návrhy, administratívne budovy,
  • Výpočtové centrum pre MVT
  • ÚAK v Dúbravke, Bratislava (spolupráca J. Komrska) 1971-78
Pobyt na Malte 1978-82, projekty
  • zlieváreň v Hal Far (spolupráca doc. Tocháček) 1979
  • Národný štadión pre 30 tisíc divákov, hlavná tribúna (spolupráca doc. Tocháček) 1980
  • Adaptácia strediska Peace Laboratory 1980
  • Sklad kontajnerov pre prístav 1980
  • Rádiolokačná stanica, Kalafrana 1961
  • Hosťovský dom MŠ, Birkirkara 1982
  • Urbanistická štúdia Msida Creak 1982
  • Vila pre prezidentku republiky Agathu Barbaru na ostrove Gozo 1982
  • Prístavba Múzea krásnych umení, La Valetta (spolupráca Ed. Mintolf) 1982
  • Adaptácia strediska Peace Laboratory 1980

Literárna činnosť – najvýznamnejšie publikácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Skriptá SVŠT Priemyslové budovy (1954)
  • Skriptá SVŠT Typológia budov pre dopravu, administratívu a distribúciu (1955)
  • Spoluautor publikácie Nové smery vo výstavbe škôl - vydavateľstvo SFVU (spolupráca S. Karfiová a M. Marcinka)(1963)
  • Kniha Administratívne budovy (1971) - Vydavateľstvo Alfa, Bratislava (1. a 2. vydanie)
  • Kniha Budynki biurowe – poľské vydanie Warszawa 1976
  • Skriptá Perspective Drawing, The University of Malta 1982
  • Skriptá Typological Data, The University of Malta 1982
  • Autobiografia Architekt si spomína (1993).


Použitá literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • encyklopedie D.I.D.E.R.O.T 2000 /CD/
  • Dulla, M.: Dejiny architektúry 20. stor. STU, Bratislava 2002, str. 25.
  • Dulla, M. – Moravčíková, H.: Kto je kto v architektúre na Slovensku. Informačné stredisko architektúry Spolku architektov Slovenska, Bratislava 1995, str. 72.
  • Dulla, M. – Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Slovart, Bratislava 2002, str. 116, 117, 119, 120, 121, 185, 359, 384, 401, 407, 410, 413, 417, 420.
  • Dulla, M. a kol.: Majstri architektúry. Perfekt 2005, Bratislava, str. 62, 63.
  • Fakulta architektúry a Spolok architektov Slovenska: Vladimír Karfík 1901-2001 /zborník príspevkov z vedeckej konferencie/. Fakulta architektúry STU, Bratislava 2001.
  • Karfík, V.: Architekt si spomína. Spolok architektov Slovenska, Bratislava 1993.
  • Nový, O.: Vladimír Karfík - architekt 20. století. Architektúra a urbanizmus č. 4, 1991.
  • [1]
  • [2]
  • [3]
  • [4]
  • [5]
  • [6]
  • [7]
  • [8]
  • [9]
  • [10]
  • [11]
  • [12]