Panelový dom

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Radová zástavba panelových domov na bratislavskom sídlisku Petržalka
Panelové vežiaky na sídlisku Petržalka
Panelové domy v nemeckom meste Jena
Paneláky v Singapurskej štvrti Bukit Batok
Panelová budova nemocnice v ukrajinskom meste Dneprodzeržinsk

Panelový dom alebo hovorovo panelák je dom vybudovaný z prefabrikovaných železobetónových panelov.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé panelové domy sa objavili v Holandsku po prvej svetovej vojne. V Nemecku sa objavili v roku 1923, prvý blok panelových domov bol postavený v roku 1939 v Paríži, podobné bloky sa stavali aj vo Švédsku a Fínsku.

Stavba panelových domov slúžila ako rýchle a lacné bývanie, avšak nikde v západných krajinách sa nestavali v takom masovom meradle ako vo východnom bloku. Západná Európa od ich stavby upustila už v 70. rokoch, vo východnej Európe sa stavali až do začiatku 90. rokov 20. storočia. S ich výstavbou sa prestalo po páde komunistického režimu (posledné panelákové sídlisko na Slovensku, Hájik v Žiline bolo dokončené až v roku 2007). Idea takto stavaného domu bola v zásade dvojitá, zníženie nákladov a náročnosti stavby. Priemerná úžitková plocha bytov v panelových domoch je 62,29 m2. Týmito parametrami pôvodného technického riešenia sa bytový fond Slovenska radil medzi krajiny s vysokou kvalitou bývania.

Roky Počet postavených bytov [1]
1946 – 1960 88 530
1961 – 1970 167 231
1971 – 1980 282 934
1981 – 1989 210 844

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Panelové domy sa stavali vo všetkých krajinách sovietskeho bloku veľmi rýchlo. Najrýchlejšie ich počet rástol vo vtedajšom Sovietskom zväze. Vznikali i celé panelové mestá. Dnes práve kvôli zlej izolácii majú Rusi veľké problémy s vykurovaním domov, postavených na Sibíri, v zime sú v nich takmer neľudské podmienky. Po revolúciách v strednej a východnej Európe sa stali paneláky symbolom komunistickej vlády a ukážkou „neľudskosti“ vtedajších režimov. Preto je všade snaha sídliská nejako oživiť, domy modernizovať a vnuknúť im ideu moderného bývania. Najďalej v tomto pokročili v Nemecku, kde dochádza k veľkej prestavbe celých sídlisk v bývalej NDR.

Migrácia do západných spolkových krajín a mohutná výstavba počiatkom 90. rokov 20. storočia podporená daňovými úľavami spôsobila, že mnoho bytov v panelových domoch zostáva prázdnych.

Spolková vláda na túto skutočnosť zareagovala tým, že podmieňuje dotácie pre mestá likvidáciou určitého množstva bytových jednotiek.

Najväčšia koncentrácia panelových domov v bývalom Česko-Slovensku aj v strednej Európe je na bratislavskom sídlisku Petržalka.

Na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Hromadná bytová výstavba sa začala uskutočňovať výstavbou od roku 1948 v tzv. typoch, murovaných budovách z plných pálených tehál s uplatnením prvkovej prefabrikácie (stropné dosky, preklady a pod.). Bytové domy sa začali stavať podľa technicko-ekonomických ukazovateľov, ktoré sa v jednotlivých obdobiach menili. Rešpektovať sa mali platné technické predpisy a technické normy, ktoré odzrkadľovali úroveň poznania v príslušnom období. Postavením prvého panelového domu sa vytvorili podmienky na rozvoj panelovej bytovej výstavby s uplatnením typizácie konštrukčných systémov, stavebných sústav a objemových riešení (celých domov). Hromadná bytová výstavba sa uskutočňovala z materiálov a stavebných konštrukcií s cieľom maximálne „zracionalizovať“ proces výstavby a „optimalizovať“ náklady na jej realizáciu.

Aj keď mnohí pod pojmom „sídlisko a panelové domy“ majú predstavu o úplne rovnakom spôsobe bytovej výstavby, je možné poukázať na veľké množstvo rozdielov. Tieto ovplyvňujú nielen technické a funkčné vlastnosti, ale aj kvalitu bývania. Hromadná bytová výstavba bytových domov sa na Slovensku uskutočnila vo viac ako 20 typoch, konštrukčných systémoch a stavebných sústavách. Odlišovali sa podlažnosťou a tvarom. Zásadne možno rozlišovať radové a doskové domy (s prevládajúcou dĺžkou budovy), ako aj bodové a vežové (s prevládajúcou výškou budovy).

Technický stav[upraviť | upraviť zdroj]

Technický stav panelových domov je v súčasnej dobe nevyhovujúci. Slovenské bytové domy možno prirovnať k mužovi, ktorý prichádza do stredného veku a o svoje zdravie doteraz príliš nedbal. Telo ešte funguje dobre, ale potrebuje častejšiu regeneráciu. Niektoré jeho časti však už neslúžia tak ako zamladi. Obnova panelových domov na Slovensku si podľa prepočtov vyžaduje okolo 400 miliárd korún a trvala by približne 36 rokov.[chýba zdroj] V súčasnosti sa rekonštrukcia týka hlavne výmeny starých okien za plastové, s lepšou tepelnou izoláciou a fasádny zatepľovací systém.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]