Panelový dom

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Radová zástavba panelových domov na bratislavskom sídlisku Petržalka
Panelové vežiaky na sídlisku Petržalka
Panelové domy v nemeckom meste Jena
Paneláky v Singapurskej štvrti Bukit Batok
Panelová budova nemocnice v ukrajinskom meste Dneprodzeržinsk

Panelový dom alebo hovorovo panelák je dom vybudovaný z prefabrikovaných železobetónových panelov.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé panelové domy sa objavili v Holandsku po prvej svetovej vojne. V Nemecku sa objavili v roku 1923, prvý blok panelových domov bol postavený v roku 1939 v Paríži, podobné bloky sa stavali aj vo Švédsku a Fínsku.

Stavba panelových domov slúžila ako rýchle a lacné bývanie, avšak nikde v západných krajinách sa nestavali v takom masovom meradle ako vo východnom bloku. Západná Európa od ich stavby upustila už v 70. rokoch, vo východnej Európe sa stavali až do začiatku 90. rokov 20. storočia. S ich výstavbou sa prestalo po páde komunistického režimu (posledné panelákové sídlisko na Slovensku, Hájik v Žiline bolo dokončené až v roku 2007). Idea takto stavaného domu bola v zásade dvojitá, zníženie nákladov a náročnosti stavby. Priemerná úžitková plocha bytov v panelových domoch je 62,29 m2. Týmito parametrami pôvodného technického riešenia sa bytový fond Slovenska radil medzi krajiny s vysokou kvalitou bývania.

Roky Počet postavených bytov [1]
1946 – 1960 88 530
1961 – 1970 167 231
1971 – 1980 282 934
1981 – 1989 210 844

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Panelové domy sa stavali vo všetkých krajinách sovietskeho bloku veľmi rýchlo. Najrýchlejšie ich počet rástol vo vtedajšom Sovietskom zväze. Vznikali i celé panelové mestá. Dnes práve kvôli zlej izolácii majú Rusi veľké problémy s vykurovaním domov, postavených na Sibíri, v zime sú v nich takmer neľudské podmienky. Po revolúciách v strednej a východnej Európe sa stali paneláky symbolom komunistickej vlády a ukážkou „neľudskosti“ vtedajších režimov. Preto je všade snaha sídliská nejako oživiť, domy modernizovať a vnuknúť im ideu moderného bývania. Najďalej v tomto pokročili v Nemecku, kde dochádza k veľkej prestavbe celých sídlisk v bývalej NDR.

Migrácia do západných spolkových krajín a mohutná výstavba počiatkom 90. rokov 20. storočia podporená daňovými úľavami spôsobila, že mnoho bytov v panelových domoch zostáva prázdnych.

Spolková vláda na túto skutočnosť zareagovala tým, že podmieňuje dotácie pre mestá likvidáciou určitého množstva bytových jednotiek.

Najväčšia koncentrácia panelových domov v bývalom Česko-Slovensku aj v strednej Európe je na bratislavskom sídlisku Petržalka.

Na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Hromadná bytová výstavba sa začala uskutočňovať výstavbou od roku 1948 v tzv. typoch, murovaných budovách z plných pálených tehál s uplatnením prvkovej prefabrikácie (stropné dosky, preklady a pod.). Bytové domy sa začali stavať podľa technicko-ekonomických ukazovateľov, ktoré sa v jednotlivých obdobiach menili. Rešpektovať sa mali platné technické predpisy a technické normy, ktoré odzrkadľovali úroveň poznania v príslušnom období. Postavením prvého panelového domu sa vytvorili podmienky na rozvoj panelovej bytovej výstavby s uplatnením typizácie konštrukčných systémov, stavebných sústav a objemových riešení (celých domov). Hromadná bytová výstavba sa uskutočňovala z materiálov a stavebných konštrukcií s cieľom maximálne „zracionalizovať“ proces výstavby a „optimalizovať“ náklady na jej realizáciu.

Aj keď mnohí pod pojmom „sídlisko a panelové domy“ majú predstavu o úplne rovnakom spôsobe bytovej výstavby, je možné poukázať na veľké množstvo rozdielov. Tieto ovplyvňujú nielen technické a funkčné vlastnosti, ale aj kvalitu bývania. Hromadná bytová výstavba bytových domov sa na Slovensku uskutočnila vo viac ako 20 typoch, konštrukčných systémoch a stavebných sústavách. Odlišovali sa podlažnosťou a tvarom. Zásadne možno rozlišovať radové a doskové domy (s prevládajúcou dĺžkou budovy), ako aj bodové a vežové (s prevládajúcou výškou budovy).

Technický stav[upraviť | upraviť zdroj]

Technický stav panelových domov je v súčasnej dobe nevyhovujúci.[chýba zdroj] Obnova panelových domov na Slovensku si podľa prepočtov vyžaduje okolo 400 miliárd korún a trvala by približne 36 rokov.[chýba zdroj] V súčasnosti sa rekonštrukcia týka hlavne výmeny starých okien za plastové, s lepšou tepelnou izoláciou a fasádny zatepľovací systém.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]