Pálkova vila

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pohľad z cesty na Pálkovu vilu

Pálkova vila je vila v Liptovskom Mikuláši na Školskej ulici. Autormi sú československí architekti Vladimír Karfík a Adolf Benš.

Situácia[upraviť | upraviť zdroj]

Vila Ing.Pálku sa nachádza na Školskej ulici v Liptovskom Mikuláši. Stojí na nároží uprostred parcely, obklopená veľkorysou záhradou. V okolí nájdeme pomerne tradičnú obytnú zástavbu typickú pre začiatok dvadsiateho storočia.

Vonkajší opis budovy[upraviť | upraviť zdroj]

Trojpodlažná vila s tradičnou murovanou konštrukciou vyniká v okolitej zástavbe, od ktorej sa odlišuje jednak plochou strechou, neomietnutým režným murivom a hlavne funkcionalistickým hmotovým prevedením. Do domu sa vstupuje v strede dlhého priečelia. Nad vstupom sa nachádza arkier s rohovým oknom. Fasáda orientovaná do záhrady je lemovaná balkónom ktorý je podoporený dvojicou masívnych betónových stĺpov.

Dispozičné a materiálovo-hmotové riešenie[upraviť | upraviť zdroj]

Dispozičné riešenie sa odvíja okolo centra, jadra pôdorysu, z ktorého vybiehajú jednotlivé krídla budovy s jednou miestnosťou. Vila má tri podlažia- suterén obsahujúci technické zázemie, prízemie s dennou časťou a poschodie so spálňami a izbou pre hostí. Na južnej strane sa nachádza obývacia spoločenská miestnosť s kozubom otvorená smerom k terase. Severné krídlo pôsobí rozdrobenejšie, ale v skutočnosti efektívne prepája kuchyňu s jedálňou a ostatnými priestormi pre služobníctvo. Obslužné krídlo je ukončené garážou, ktorej zadná stena má atypicky oblúkový tvar. Zuborez na objekte súvisí s dnes už neexistujúcou drevenou pergolou nachádzajúcou sa nad obývacou izbou.

Nadotorový preklad je výtvarne priznaný odlišným uložením režného muriva. Typicky slovenská maniera z tohto obdobia je hrubo opracovaný travertínový sokel, ktorý pripútava objekt k zemi. Strechy jednotlivých objemov lemuje korunná rímsa z bielej omietky, ktorá ich jasne ohraničuje v priestore.

Interiér obsahuje niekoľko konštrukčných riešení typických pre "baťovskú" architektúru Vladimíra Karfíka (napr. drevené trámové stropy uložené v oceľových nosníkoch, použitie korku ako tepelnej izolácie, atď.).

Majitelia[upraviť | upraviť zdroj]

Rodina Pálkovcov bola svojho času vplyvnou podnikateľskou rodinou. Hlavným zdrojom ich majetku bolo pôsobenie v garbiarskom priemysle. Možno aj tento spoločenský status umožnil že Ján Božidar Pálka zviazal svoj život s Irenou Vierou Pálkovou, rodenou Hodžovou, dcérou ministerského predsedu Československej republiky Milana Hodžu, pre ktorých bola táto vila postavená. Pravdepodobne kvôli svojím podnikateľským aktivitám mala rodina napojenie aj na Zlínsku projekčnú kanceláriu Vladimára Karfíka.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Vladimír Karfík vypracoval vykonávacie výkresy v roku 1938 v Zlíne, ale pôvodná koncepcia, podložená skicami, pochádzala z rúk Adolfa Benša. Začiatok výstavby je datovaný do augusta roku 1938. Komplikované spoločensko politické podmienky však zapríčinili že stavba bola kolaudovaná v júni roku 1944. Vtedy už však majitelia vily bývali v USA ako emigranti. V roku 1948 sa na krátku chvíľu vrátili, no dôsledkom februárových udalostí museli opäť emigrovať.

Pálkova vila už dávno ustúpila svojej pôvodnej funkcii na bývanie. V minulosti boli jej priestory využívané ako materská škôlka. Neskôr, od roku 1989, ako Centrum pre liečbu drogovo závislých a Pedagogicko-psychologické centrum. Po navrátení majiteľovi bola istý čas prenajímaná ako centrum Evanielickej mládeže, ale, kvôli zlému technickému stavu budovy stratila svoju funkciu a naďalej chátrala. V súčasnosti sa už nachádza v rukách nového majiteľa a postupne nadobúda svoj pôvodný vzhľad a program.

Vplyvy na dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Autori uplatnil znalosti zásad funkcionalistickej – racionálnej architektúry Le Corbusiera a princípov organickej achitektúry, ktorú presadzoval Frank Lloyd Wright. Mimo výtvarnosti je cítiť Wrightov vplyvy aj v dispozičnom riešení, ktoré tak trochu pripomína Wrightove prérijné dispozície. Tento typ pôdôrysu je charakteristický existenciou akéhosi centra pôdorysu, prípadne kompaktnejšieho jadra, z ktorého vybiehajú jednotlivé krídla budovy s jednou miestnosťou. Toto riešenie vybiehajúcich krídel sa verne odráža aj v hmotovej skladbe. Autori však využívajú aj typicky európske, le corbusiérovsky ploché zastrešenie stavby a kubickosť hmôt.

Použitá literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dulla M., Moravčíková H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí, Slovart, Bratislava 2002
  • Vladimír Karfík: Architekt si spomína, Spolok architektov Slovenska, Bratislava 1993
  • Dulla M. a kolektív.: Slávne vily Slovenska, FOIBOS, Bratislava, 2010

Súradnice: 49°05′07″S 19°37′06″V / 49,085183°S 19,618224°V / 49.085183; 19.618224