Omietka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Omietka je súčasť povrchových úprav stavby.

Rozdelenie [1][upraviť | upraviť zdroj]

Podľa umiestnenia:

Podľa použitého materiálu:

Podľa úpravy povrchu:

Postup pri omietaní[upraviť | upraviť zdroj]

Omietame ručne alebo strojom. Vnútorné omietky sa nanášajú vtedy, ak je hotová hrubá stavba. Podklad musí byť pripravený tak, aby zabezpečil priľnavosť malty, musí byť čistý, zárubne a okná zakrývame. Osadíme maltové terče, oceľove omietníky do zvislej polohy a nahadzujeme jadro murárskou lyžicou medzi omietníky postupne v pásoch. Maltu po nahodení sťahujeme pomocou dosky a na stuhnutú jadrovú omietku nanášame lícnu vrstvu naťahovaním pomocou hladidla. Nakoniec povrch vyhladíme.[1]

Druhy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kamenná omietka, ktorá svojim vzhľadom pripomína prírodný kameň.[2]
  • Benátska omietka. Tento typ omietky svojim vzhľadom pripomína skutočný mramor. Skladá sa z akrylu, spojiva a organickej zložky. Povrch je získaný s obsahom úhľadných jemnozrnných inklúzií.[3]
  • Hodvábna omietka alebo tekuté tapety – určené na vnútorné použitie. Nehorľavý, neakumuluje statickú elektrinu. Materiál pozostáva z prírodných alebo syntetických vlákien, minerálnych plnív a rôznych dekoratívnych prísad.[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Hájek V. a kol: Pozemné staviteľstvo I pre 1. roč. SPŠ stavebných , Alfa, Bratislava, 1989
  2. Types of Plaster. theconstructor.org. Dostupné online [cit. 2022-11-10].
  3. Декоративная штукатурка для внутренней отделки стен. egrp.ru. Dostupné online [cit. 2022-11-10].
  4. Шелковая штукатурка — что это такое, недостатки, достоинства. remontprofi.ru. Dostupné online [cit. 2022-11-10].