Obchodná ulica (Bratislava)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Obchodná (Bratislava))
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°08′51″S 17°06′37″V / 48,147498°S 17,1103°V / 48.147498; 17.1103
Obchodná ulica
ulica/námestie
Obchodná ulica.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Mesto Bratislava
Mestská časť Staré Mesto
Súradnice 48°08′51″S 17°06′37″V / 48,147498°S 17,1103°V / 48.147498; 17.1103
PSČ 811 06
Poloha v rámci Bratislavy (interaktívna mapa)
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Oblasť Obchodná

Obchodná ulica (iné názvy pozri nižšie) je ulica v Starom Meste v Bratislave, takmer v historickom centre mesta. Nachádza sa v predĺžení Michalskej ulice a končí pri Kollárovom námestí.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Ulica viedla od Michalskej brány k Schöndorfskej bráne, umiestnenej na vonkajšom palisádovom opevnení mesta. Súčasné domy tu pochádzajú približne z 18. storočia až po súčasnosť.

Podľa niektorých autorov je v plnom rozsahu identická so stredovekou (koncom 13. storočia zaniknutou) osadou Krásna Ves (Schöndorf); podrobnosti pozri v článku Krásna Ves. Bez ohľadu na to, či to tak bolo, od 15. storočia sa Obchodná ulica často označovala priamo menom tejto bývalej osady, teda Schöndorf (pozri nižšie).

Električkové trate boli na Obchodnej ulici položené v roku 1899.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Je súčasťou celomestského korza. V rokoch 2005 a 2006 bola kompletne zrekonštruovaná, pričom bola vymenená dlažba na celej ulici, ako aj koľaje električkovej trate.

Neďaleko známeho hotela Crowne Plaza sa plynulo križuje s Poštovou ulicou, ktorá je v súčasnosti prestavaná na pešiu zónu, čím na tomto mieste vytvára reprezentačné mestské priestranstvo, vhodné na prechádzky a oddych.

Názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie doložené názvy sú:

  • 1367 platea Hungaricalis (lat. doslova: uhorská/maďarská ulica)
  • 1379 platea Schöndorf (lat. + nem. doslova: ulica Krásna Ves)
  • 1402 Schöndorffergasse (nem.; doslova: Krásnoveská ulička)
  • 1404 Schöndorff (nem.; doslova: Krásna Ves)

Potom nasledovali mnohé ďalšie varianty týchto názvov:

  • 1619 Schöndorffergassen (nem.)
  • 1625 Маgyar utca (maď. ; doslova: uhorská/maďarská ulica; toto je prvý doklad názvu v maďarčine)
  • 1719 Magyar ucza (maď.)

Názov podľa prvého úradného pomenovania ulice (1879) bol po nemecky Schöndorfergasse a po maďarsky Széplak utca (slovo Széplak je maďarský ekvivalent nemeckého slova Schöndorf).

Od roku 1920 existujú úradné slovenské názvy: 1920 Uhorská ulica, od roku 1935 sa striedavo používali názvy Uhorská ulica a Schöndorfská ulica, v roku 1945 došlo k premenovaniu na Molotovova ulica a v roku 1962 k premenovaniu na Obchodná ulica.[1] Ľudový slovenský názov bol v minulosti Šendorf.[2]

Názov Uhorská ulica (platea Hungaricalis) môže byť odvodený z toho, že na ulicu prišli maďarskí hospites,[3] alebo z toho, že jej pokračovaním bola cesta do Horného Uhorska.[1] Názvy obsahujúce výraz Krásna Ves sú odvodené od osady Krásna Ves, s ktorou bola Obchodná ulica buď zhodná[4][5] alebo do ktorej viedla.[1] Názov Molotova ulica je odvodený od Viačeslava Molotova, čo bol sovietsky ľudový komisár zahraničných vecí.[1] Názov Obchodná ulica pochádza z toho, že v čase premenovania na Obchodná ulica mala ulica najhustejšiu vybavenosť obchodmi v Bratislave.[1]

Verejná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

  • Poštová
    • Električky: 1, 9
  • Vysoká
    • Električky: 1, 9

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e HORVÁTH, Vladimír. Bratislavský topografický lexikon. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1990. ISBN 80-222-0229-0. S. 205.
  2. Prešpurčina ešče nezgegla! Prešpurácke pomenovania miestnych lokalít [online]. bratislavafotogenicka.eu, 2017-05-04, [cit. 2019-06-02]. Dostupné online.
  3. STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku II. 2. vyd. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2004. 533 s. ISBN 80-88878-89-6. S. 73.
  4. ORTVAY, Tivadar. Ulice a námestia Bratislavy (Ferdinandovo mesto, Ferdinandstadt, Nándorváros). [s.l.] : Albert Marenčin--Vydavateľtvo PT, 2004. 140 s. ISBN 978-80-88912-44-6. S. 76.
  5. HORVÁTH, Vladimír. Bratislavský topografický lexikon. 1. vyd. Bratislava : Tatran, 1990. ISBN 80-222-0229-0. S. 19.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]