Neolit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Mladšia kamenná doba)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Neolit (iné názvy: mladšia kamenná doba[1], mladá kamenná doba[chýba zdroj], lingvisticky nesprávne: mladšia/mladá doba kamenná[pozn 1]) je obdobie kamennej doby, ktoré sa začalo nahradením prisvojovacieho hospodárstva predchádzajúcich období (paleolitu, mezolitu), teda hospodárstva založeného na love, rybolove a zbere divorastúcich plodín, výrobným hospodárstvom – cieľavedomým pestovaním obilnín a chovom domácich (resp. zdomácnených) zvierat.[1] Tento proces

Časové zaradenie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Európa: 6000/5000/4500/4000 – 4500/4300/3500/3200/2500/2300 pred Kr.
  • Slovensko: 8000/5000 – 4000/3900/3300/3200/2900 pred Kr.
  • Levanta: (asi prvé dediny na svete) 9500 – 4500 pred Kr.
  • Južná Anatólia: 8000 – 6000/5500 pred Kr.
  • Mezopotámia: 8000 – 5000 pred Kr.
  • Cyprus: 10000/9000 – 3800 pred Kr.
  • Kréta: 6000 – 4000 pred Kr.
  • Saharský neolit: 8800 – 4700 pred Kr.
  • Egypt: (Dolný Egypt) 5300 – 4000 pred Kr.
  • Čína: 12000 – 2000 pred Kr., pričom ale to, čo obyčajne definujeme ako začiatok „neolitu“ (prví poľnohospodári), bolo v skutočnosti okolo roku 8 000 pred Kr.
  • Japonsko: 10000 – 300 pred Kr. (teda celá džómonská kultúra, niekedy sa však považuje za mezolit)
  • Indonézia: 4000 – 3000 pred Kr.
  • India: mehrgarhská kultúra 7000 – 3300 pred Kr., nálezisko Lahuradewa od 6200 pred Kr.

Celosvetová začiatok sa teda datuje na 10000/8000 rokov pred Kr. U nás sa odlišuje najmä vývoj v strednej Európe od vývoja na Blízkom Východe, kde neolit nastáva o 4000 – 2000 rokov skôr.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Neolitická revolúcia[upraviť | upraviť zdroj]

Neolit sa začal tzv. neolitickou revolúciou – v neolite človek prírodu donútil, aby mu poskytla potrebné statky pre život: prestal byť koristníkom, základné prostriedky obživy si začal kryť cieľavedomým pestovaním obilnín a chovom domáceho zvieratstva.

Ľudia objavili pravidelnosť striedania ročných období a biologických cyklov rastlín a zvierat, nastala domestikácia plodín a zvierat. Nastal prechod od lovu a zberu k poľnohospodárstvu a chovu. Základ obživy tvorí kopaničiarske alebo žiarové poľnohospodárstvo doplnené chovom dobytka (spaľovaním zbavovali pôdu porastov, kyprenie palicou, z ktorej vznikol rýľ, a motykou). Istejšia obživa upevnila rodové zriadenie s matriarchálnymi črtami.

Neolitická revolúcia neprebehla vo všetkých oblastiach zároveň, najprv najpriaznivejších podmienkach na Blízkom východe v oblasti úrodný polmesiac (od Cypru cez Malú Áziu, horný tok Eufrat a Tigris – po Egypt), v Prednej Ázii, na Ďalekom východe, v Severnej Amerike. Neskôr sa z juhovýchodnej Európy (z Balkánu cez Karpatskú kotlinu) dostala na Slovensko.

Iné[upraviť | upraviť zdroj]

Neolit je súčasť kamennej doby, takže kameň bol ešte stále hlavnou zložkou na výrobu dokonale spracovaných nástrojov.

Deľba práce sa ešte nerozvinula, i keď muži a ženy vykonávajú odlišné práce, no osady si vyrábali všetko potrebné. Iba v niektorých oblastiach prevládol chov dobytka.

Nové hospodárske formy priaznivo ovplyvňovali život človeka a hlboko zasahovali do všetkých jeho sfér. Odzrkadlili sa napokon aj v populačnom raste, ktorý bol príčinou – v dôsledku existencie expanzívneho hospodárstva – rozsiahlej neolitickej kolonizácie, ktorá zasiahla pomerne skoro aj naše krajiny, odvtedy trvale osídlené; tým položil neolit základy ich kultúrneho obrazu.

Usilovnosť nositeľov neolitických poľnohospodárskych civilizácií, akceptovanie kultúrnych výdobytkov, ich pretváranie a dotváranie vedú ku koreňom dnešnej našej civilizácie, najmä európskej.

Nástroje[upraviť | upraviť zdroj]

Používali sa nové dokonalejšie náradia:

  • kamenné nástroje (sekery, dláta, kliny) – obrúsené, neskôr prevŕtané;
  • kosák;
  • jednoduchý mlynček
  • namiesto drevených, kamenných nádob – tvarované a vypaľované hlinené nástroje = keramika (svedectvo kultúrneho vývoja);
  • jednoduché drevené tkáčske krosná – tkanie textílií z ľanu, vlny.
  • ešte nepoznali koleso

Sídla a obydlia[upraviť | upraviť zdroj]

Chov zvierat, pestovanie obilia si vyžaduje aby ostali na jednom mieste a budovali trvalé obydlia. Domy sú z hliny, dreva, kameňa, zo sušených tehál. Usadlý spôsob života spôsobil rýchle rozrastanie sa členov rodu, ktorí zaberajú nové úrodné oblasti. Dedinu, ako sídlo rodu, tvorí niekoľko domov širokých 5 – 7 m, dlhých 6 – 45 m, spočiatku boli neopevnené a v jednom dome bolo viac rodín.

Štáty[upraviť | upraviť zdroj]

V Mezopotámii a Egypte sa v 4. tisícročí pr. n. l. utvárali najstaršie štáty. Tamojšie pokročilé poľnohospodárstvo umožnilo obživu neroľníckeho obyvateľstva, vznikali prvé remeslá; utvárali sa vrstvy kňazov, bojovníkov, úradníkov.

Náboženstvo a umenie[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Umenie neolitu

Má niekoľko kultov: kult predkov, plodnosti zeme, matky – určuje sa podľa nej príslušnosť k rodu (postupnosť detí podľa matky – matriarchálna črta). Náboženstvo (počiatky v paleolite) je prvým pokusom o vysvetlenie sveta, čo pre nedostatok informácií vyúsťuje do bájí a povestí. Formuje sa teizmus (viera v božstvo). Pozorovanie skutočnosti má za následok poznávanie súvislostí niektorých javov (siatie, žatva) a stotožňovanie prírodných javov (dažde, búrky) s náboženskými predstavami, nadprirodzenými bytosťami.

Umenie sa zameriava iba na niektoré stránky života a vytvárali sošky žien (zobrazujú plodnosť – uctievanie). Výzdoba nádob, ktoré sa vyrábali v každej osade.

Pohrebné obrady v neolite[upraviť | upraviť zdroj]

V porovnaní s prvými hrobmi vyhrabanými neandertálskym človekom pred 50 000 rokmi sa stáva pohreb v období neolitu zložitejším. Zatiaľ čo neandertálci pochovávali svojich mŕtvych do jednoduchej priekopy s niekoľkými milodarmi (kvetiny, rohy z kozorožca), bohato vybavené hroby usadlých skupín obyvateľstva vypovedajú o úzkych vzťahoch medzi svetom mŕtvych a živých. Väčšina mŕtvych bola pochovaná do zeme, ale v menšej miere sa vyskytuje i spopolnenie. Výnimku tvorí niekoľko oblastí, ako napríklad Írsko pred koncom 2. tisícročia pred Kr. Mŕtvi väčšinou ležali na boku vo fetálnej polohe. Cintoríny, ktoré vyrastali pri dedinách ako miesta vyhradené pre zosnulých, sa líšili od obývaných častí sídliska. Okolo roku 3500 pred Kr. sa objavujú prvé hromadné hroby, zrejme rodinné; hromadné hroby a hierarchizácia spoločnosti sa premietajú i do tejto oblasti, kde hroby náčelníkov obsahujú, na rozdiel od iných, prepychové predmety.

Periodizácia[upraviť | upraviť zdroj]

Severná a stredná Európa[upraviť | upraviť zdroj]

Uvedená je najbežnejšia alternatíva; roky neplatia pre všetky regióny; uvedený je aj eneolit (chápaný niekedy ako „konečný neolit“).

  • „protoneolit“ [a podobné názvy] (6400/6100 – 5500 pred Kr.)
  • starý neolit (po angl. Early Neolithic):
    • starý neolit I (5600/5500 – 5300 pred Kr.)
    • starý neolit II (5300 – 5000 pred Kr.)
  • stredný neolit:
    • stredný neolit I (5000 – 4400 pred Kr.)
    • stredný neolit II / epirössen / medená doba I (4500 – 4200 pred Kr.)
  • mladý neolit
  • neskorý neolit (po angl. Late Neolithic):
    • neskorý neolit I / epilengyel / medená doba II (4200 – 3750 pred Kr.)
    • neskorý neolit II / medená doba III (3800 – 3200 pred Kr.)
  • eneolit / konečný neolit (po angl. Final Neolithic) / medená doba IV – V a raná bronzová doba (2250 – 1900):
    • starý eneolit / konečný neolit I / medená doba IV (3250 – 2750 pred Kr.)
    • stredný eneolit / konečný neolit II / medená doba V (2800 – 2400 pred Kr.)
    • mladý eneolit / konečný neolit III (2600 – 1900 pred Kr.) / medená doba VI (2600 – 2000) a raná bronzová doba (2250 – 1900)

Periodizácia na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri: neolit na Slovensku.

Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Neolit na Slovensku

Na Slovensku sa v neolite vyskytovali tieto kultúry:

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Inverzný slovosled, pri ktorom v slovnom spojení stojí adjektívum za substantívom, sa v staršom období spisovnej slovenčiny uplatňoval v širšej miere, hoci nemal oporu v slovenských nárečiach. Do terminológie jednotlivých odborov sa dostal pod vplyvom iných jazykov, najmä latinčiny. Podľa vyjadrenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied, je uplatňovanie inverzného slovosledu mimo zoologických a botanických názvov (napr. kuna skalná, smrekoved opadavý) a chemických názvov (napr. kyselina sírová) nevhodným riešením, lebo „by sa tak narúšali základné pravidlá o slovoslede v spisovnej slovenčine“ a preto radí „názvy jednotlivých periodizačných úsekov pravek a staroveku dôsledne používať v podobe ľadová doba, kamenná doba, medená doba, bronzová doba, laténska doba, halštatská doba, železná doba, rímska doba, teda tak, ako sa niektoré z týchto termínov uvádzajú v Krátkom slovníku slovenského jazyka[2].“[3] V takejto podobe názov uvádza aj Encyklopédia archeológie (1986).[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Novotný 1986, s. 601
  2. Pozri: Kačala, Ján; Pisárčiková, Mária; Považaj, Matej, edi. (2003), „doba“, Krátky slovník slovenského jazyka (4. vyd.), Bratislava: Veda, ISBN 802240750X 
  3. Pozri bližšie: Spytovali ste sa : Bronzová doba či doba bronzová?“, Kultúra slova 31 (2): 118 – 120, 1997, ISSN 0023-5202, http://www.juls.savba.sk/ediela/ks/1997/2/ks1997-2.html#spytovali-ste-sa 
  4. Novotný 1986, s. 601. „[N]eolit (ml.[adšia] kamenná doba)...“

Použitá literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Novotný, Bohuslav; et al. (1986), „neolit“, Encyklopédia archeológie, Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 601-603 

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Neolit