Polgárska kultúra

Polgárska kultúra alebo polgársky (kultúrny) okruh bola kultúra/kultúrny okruh na konci neolitu a začiatku eneolitu na východnom Slovensku, východnom Maďarsku, západnom Rumunsku a v Podkarpatskej Rusi. Spadá do rokov: podľa novšieho datovania cca 4500 (alebo skôr) – 3600/3400 pred Kr., podľa staršieho datovania cca 3700 – 2800 pred Kr.

Skladá sa z nasledujúcich skupín/kultúr (ak hovoríme o polgárskej "kultúre" sú to skôr skupiny a fázy, ak o polgárskom "okruhu" sú to skôr kultúry; bez ohľadu na označenie, sú to obsahovo väčšinou vývojové fázy):

skupina Čičarovce (B)
"kultúra" Herpály-Csöszhalom [v maďarskej klasifikácii je v kultúrnom komplexe Tisza-Hérpály-Csöszhalom ]:
- hérpályska skupina
- skupina (Tiszapolgár-) Csöszhalom –Oborín
prototiszapolgárska skupina (prototiszapolgárska kultúra,prototiszapolgárska fáza)
tiszapolgárska skupina (tiszapolgárska kultúra) – 4 skupiny: Lúčky, Basatanya, Tiszaug-Kisrétpart a Deszk
bodrogkeresztúrska skupina (bodrogkereztúrska kultúra)
lažnianska skupina
hunyadihalomská skupina (vajsko-hunyadihalomská skupina) (vých. Maď., Vojvodina)

Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku sa vyskytovali (v chronologickom poradí):

Na východnom Slovensku sa začína nadviazanín na zásah potiskej kultúry (ktorý sa začal v období tzv. skupiny Ižkovce a pokračoval ako skupina Čičarovce A).

skupina Čičarovce (náleziská Zemplín-osada, Veľké Raškovce, Čičarovce A a B-hroby) časovo zodpovedá záveru lengyelu I na západe a charakteristická valcovitými nádobami, putňami, misami na dutých nôžkach, pohármi a podobne. Skupinu Čičarovce delíme na stupne Čičarovce A a B, pričom B sa už považuje za prechod medzi potiskou a nasledujúcou polgárskou kultúrou. Pohrebisko Čičarovce je významné viacerými nálezmi, najmä prvými medenými predmetmi z východného Slovenska a zvláštnym pochovávaním mužských šamanov (možný doklad prechodu k patriarchátu). Už v skupine Čičarovce B sa prejavil nový štýl keramiky s prevládaním maľovaného ornamentu a inak stvárnených hlinených sošiek žien. Badať vplyvy zo severných území. Ustálilo sa pochovávanie v skrčenej polohe.

Nasledujúca skupina, skupina Csöszhalom-Oborín, má typickú bielo-červenú maľovanú keramiku (náleziská Oborín, Egreš, Hrčeľ).

Nasledovala prototiszapolgárska fáza (skupinu), tiszapolgárska skupina, bodrogkeresztúrska skupina a lažnianska skupina. Kultúra sa vyskytovala na Východoslovenskej nížine, Košickej kotline, lažnianska skupina aj v Šarišskej vrchovine. Osady sa budovali v rovinatých terénoch, na terasách vodných tokov alebo nízkych návršiach. Pohrebiská tiszapolgárskej a bodrogkeresztúrskej skupiny svedčia o veľkých majetkových rozdieloch. Prototiszapolgárska skupina (nálezisko Lúčky v okrese Michalovce) je charakteristická.lešteným ornamentom na keramike a plochými plastikami. Tiszapolgárska skupina (náleziská osád: Lúčky, Tibava, Barca, náleziská pohrebísk: Tibava, Veľké Raškovce, Malé Raškovce) je charakteristická prvým výskytom zlatých výrobkov na (východnom?) Slovensku, vyvrcholenia kvantity výroby medených nástrojov, výskytom ozdôb dokazujúcich intenzívne kontakty s kultúrami v Rumunsku a Bulharsku, dovozom kameňa na nástroje z povodia rieky Bug a v závere výskytom žiarových hrobov. Bodrokeresztúrska skupina (Košice-Barca, Streda nad Bodrogom, Malá studená dolina vo Vysokých Tatrách) je zastúpená slabo, keramika má rytú výzdobu a brázdený vpich, našlo sa veľa sekier s krížovým ostrím. Lažnianska skupina (2900 – 2800 pred Kr.; lokality Malé Zalužice – Lažňany, Ruskov, Košice-Barca, Šebastovce, Prešov – Šarišské Lúky, Veľký Šariš) bola charakteristická prvými výrobkami z jantáru, ústupom rytej výzdoby keramiky a opätovným nástupom maľovania čiernou farbou, ďalej novými druhmi medených nástrojov (nože či malé dýky), prvým výskytom zdomácneného koňa a pohrebiskami s tradičným pochovávaním ako aj (častejšie už) so žiarovým rítom.