Malá Studená dolina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Malá studená dolina)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°10′46″S 20°12′48″V / 49,17945°S 20,213383°V / 49.17945; 20.213383
Malá Studená dolina
dolina
Mala Studena dolina.jpg
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Pohorie Vysoké Tatry
Povodie Poprad
Nadmorská výška > 1 000 m n. m.
Súradnice 49°10′46″S 20°12′48″V / 49,17945°S 20,213383°V / 49.17945; 20.213383
Poloha v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Red pog.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Malá Studená dolina
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Malá Studená dolina (poľ. Dolina Małej Zimnej Wody, nem. Kleines Kaltbachtal, maď. Kis-Tarpataki völgy) je terasovitá dolina nachádzajúca sa vo Vysokých Tatrách. Jej dĺžka je približne 4 km. Z východnej strany je ohraničená Lomnickým sedlom a zo západu Prostredným hrebeňom, ktorý ju oddeľuje od Veľkej Studenej doliny. V jej závere sa nachádza Kotlina Piatich spišských plies, ktorú ohraničuje masív Ľadového štítu (2 627 m n. m.) Dolinu pretína Malý Studený potok.[1]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Patrí celej doline, od sútoku Studených potokov až po hlavný hrebeň Vysokých Tatier. Odvodený je z názvu Studenej doliny s prívlastkom „malá“. Niekedy je nesprávne označovaná ako „Malá Studenovodská dolina“. Je to typicky stupňovitá dolina a jej dolinné prahy majú samostatné mená. Dolný, asi 130 m vysoký skalný prah leží tesne pod hranicou lesa, vo výške 1 330 m n. m. – 1 460 m n. m. Hovorí sa mu Schodíky. Je to ten prah, ktorým steká Obrovský vodopád. Zákutie v lese, trochu vyššie od Obrovského vodopádu, na východnej strane Malej Studenej doliny bol v starších dobách označovaný ako „Idilická záhrada“ (poľ. Zimny Ogródek). Trávnatá lesná poľana povyše Schodíkov, na začiatku vlastnej doliny, tesne na východ od Malého Studeného potoka je v poľskom názvosloví označovaná ako Mały Łomnicky Ogród - malá lomnická záhrada. Na poľane stojí Zamkovského chata. Spodná časť doliny je prehradená morénovým valom, za ktorým je rozľahlá trávou a kosodrevinou porastená plošina vo výške 1 620 m n. m. – 1 700 m n. m., ktorú v poľskom názvosloví označujú ako Wielki Łomnicki Ogród - veľká lomnická záhrada. Tesne nad touto plošinou sa dvíha výrazná asi 200 m vysoká dolinná terasa, Jazerná stena, nad ktorou sú samostatné dolinné časti: Kotlina Piatich spišských plies a jej odvetvie Dolinka pod Sedielkom. Poliaci toto miesto pomenovali Złote Spady - zlatá stráň. V Jazernej stene je Veľký svah a Malý svah. Všeobecne im hovoria Veľký hang a Malý hang. Poliaci túto lokalitu pomenovali Wielka Ubocz. Je to široké, vysoké (1 700 m n. m. – 1 900 m n. m.) úbočie na východ od Jazernej steny a pod Žltou stenou. Vedie tadiaľ značkovaná serpentína. Strmé skalnato-trávnaté úbočie, ktorým vedie chodník popod Žltú stenu nad Jazernú stenu k Téryho chate vo výške asi 1 900 m n. m. – 2 000 m n. m. je Malý svah, v horolezeckom a turistickom žargóne Malý hang a v poľskom Mała Ubocz. Miesto kde sa stretáva Malý s Veľkým hangom Poliaci pomenovali Złota Kotlinka - zlatá kotlinka.[1][2]

Flóra a fauna[upraviť | upraviť zdroj]

Na Malú Studenú dolinu sa viaže typická alpínska vegetácia. Z drevín majú najväčšie zastúpenie borovice, či už v podobe kosodreviny alebo borovice limby. Vyskytujú sa aj listnaté dreviny, najčastejšie v podobe krovinných porastov. Pre vyššie polohy sú charakteristické alpínske lúky. Typickým zástupcom fauny je kamzík vrchovský a svišť vrchovský.

Turistika[upraviť | upraviť zdroj]

Malá Studená dolina patrí medzi najnavštevovanejšie doliny vo Vysokých Tatrách. Lákadlom je okrem pešej turistiky aj horolezectvo (Žltá stena a Žltá veža), ale aj skialpinizmus (Dolinka pod Sedielkom). Ubytovacie a sociálne služby poskytuje Téryho chata. Z prírodných krás najviac priťahuje Päť spišských plies.

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Východiskom do Malej Studenej doliny je Zamkovského chata, ku ktorej sa možno dostať z Hriebienka po červenom chodníku červená turistická značka. Od Zamkovského chaty vedie chodník zelená turistická značka miernym stúpaním až po Veľký hang pod Prostredným hrotom, kde sa stúpanie zvyšuje a pokračuje až k Téryho chate.

Od Téryho chaty pokračujú dva turistické chodníky:

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. RADWAŃSKA-PARYSKY, Zofia; PARYSKI, Witold Henryk. Wielka encyklopedia tatrzańska. Poronin : Wyd. Górskie, 2004. ISBN 83-7104-009-1. (po poľsky)
  3. ADAMEC, Vladimír; ROUBAL, Radek. Turistický sprievodca Vysoké Tatry. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1972. 182 s. 77-002-72.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]