Kultúra s lineárnou keramikou

Lineárna keramika zo zbierky univerzity v Jene

Kultúra s lineárnou keramikou (ang. Linear Pottery culture) v širšom zmysle bola archeologická kultúra v strednej Európe v neolite: podľa novšieho datovania cca 5700 pred Kr. – 5000 pred Kr. (do 4700 pred Kr. vrátane želiezovskej skupiny); podľa staršieho datovania 5000 – 4200 pred Kr. (do 3900 pred Kr. vrátane želiezovskej skupiny). V užšom zmysle sa ako kultúra s lineárnou keramikou označuje len kultúra so západnou lineárnou keramikou, pozri nižšie.

Rozšírená bola v Maďarsku, od severovýchodného Francúzska, cez Nemecko, južné Poľsko po Rakúsko, Maďarsko, Česko, Slovensko, Srbsko, západnú Ukrajinu a Moldavsko.

Kultúra s lineárnou keramikou (LBK – Linearbandkeramik) je ranoneolitická archeologická kultúra strednej Európy, pomenovaná podľa typickej keramiky zdobenej ryhami v podobe línií.

Charakteristika

Kultúra predstavuje prechod od lovcov a zberačov k poľnohospodárstvu. Pestovalo sa obilie (pšenica, jačmeň) a choval dobytok, ovce a kozy. Osady pozostávali z dlho tvarovaných drevených domov, často s rozmermi 20–40 m. Používali sa kamenné a kostené nástroje, najmä sekery a motyky. Typická je keramika s rytou výzdobou – čiary, oblúky a špirály.

Delenie

• kultúra s lineárnou keramikou v užšom zmysle (kultúra so zadunajskou lineárnou keramikou, kultúra so západnou lineárnou keramikou, staršie: kultúra s volútovou keramikou)
• kultúra s východnou lineárnou keramikou (v Maďarsku nazývaná kultúra s alföldskou lineárnou keramikou alebo s alföldskou pásikovou keramikou, v Rumunsku aj ciumeştská kultúra)

Rozšírenie

Kultúra sa rozšírila najmä v Podunajskej nížine a strednej Európe, s významným zastúpením na území dnešného Slovenska, najmä v juhozápadnej časti krajiny.

Archeologické nálezy hromadných pohrebísk

Novšie archeologické výskumy ukazujú, že v neskorom období kultúry LBK (okolo 5000 pred n. l.) dochádzalo aj k organizovanému násiliu a kolektívnym úmrtiam. Výnimočné nálezy hrobov bez lebiek a s ľudskými kostrami boli objavené napríklad pri sídlisku Vráble na Slovensku. Tieto masové pohreby sú interpretované ako dôkaz organizovaných útokov a konfliktov medzi ranými poľnohospodárskymi komunitami, ktoré mohli súvisieť s konkurenciou o zdroje a územie.

Sociálne správanie

Kým väčšina spoločností LBK bola prevažne usadená a poľnohospodárska, nové nálezy naznačujú, že v neskoršom období mohlo dochádzať k výrazným sociálnym napätiam, ktoré sa prejavili kolektívnym násilím. Tieto konflikty mohli hrať významnú úlohu pri zániku kultúry v rôznych regiónoch.

Dlhé domy

Jedným z najvýraznejších prvkov osídlení kultúry s lineárnou keramikou boli tzv. dlhé domy. Išlo o obdĺžnikové drevené stavby s hlinenou výplňou, často s rozmermi 20–40 metrov na dĺžku a 5–7 metrov na šírku.

Tieto stavby slúžili ako obytné priestory pre viacero rodín a často kombinovali obytné a hospodárske funkcie. Strecha bola krytá doškovou alebo trstinovou krytinou a interiér obsahoval ohniská, postele a pracovné priestory. Dlhé domy poskytovali dostatočný priestor na spoločné bývanie a odrážali organizáciu a život raných poľnohospodárskych komunít.

Archeologické výskumy ukazujú, že tvar a orientácia domov boli často pravidelné, čo naznačuje koordinované plánovanie osád. Niektoré lokality obsahovali aj desať až dvadsať domov zoskupených do menších osád.

Zánik kultúry

Zánik kultúry LBK nebol jednoduchým kultúrnym prechodom. Archeologické dôkazy z masových hrobov poukazujú na zvýšené konflikty, ktoré spolu s ďalšími sociálnymi a ekologickými faktormi prispeli k úpadku a postupnému zániku lineárnej keramickej tradície v strednej Európe.

Zdroje

• lineárna keramika. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 488 – 489.
• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Pozri tiež

• Neolitická revolúcia
• Lengyelská kultúra
• Vráble