Suchá hora (vrch v Slanských vrchoch, 806 m)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Suchá hora
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Košický
Okres Košice-okolie
Obec Skároš
Pohorie Slanské vrchy
Podcelok Milič
Povodia Hornád, Bodrog
Nadmorská výška 805,9 m n. m.
Súradnice 48°35′14″S 21°26′39″V / 48,5871°S 21,4443°V / 48.5871; 21.4443
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup z obce Slanská Huta
Poloha v rámci Košického kraja
Poloha v rámci Košického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Suchá hora[1] (805,9 m n. m.[2]) je vrch v Slanských vrchoch, krajinnom celku Matransko-slanskej oblasti.[3] Leží nad obcou Slanská Huta, približne 13 km juhovýchodne od Košíc.[4]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v južnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Milič.[3] Vrch leží v Košickom kraji, v okrese Košice-okolie a na katastrálnom území obce Skároš.[1] Najbližšími sídlami sú severovýchodne situované obce Slanská Huta a Nový Salaš, západne sa nachádza Skároš a Ždaňa.[2][4]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Suchá hora leží v južnej časti podcelku Milič, v blízkosti slovensko-maďarskej hranice, v hrebeni medzi Veľkým Miličom (895 m n. m.) a Bradlom (840 m n. m.). Východne sa nachádza Malý Milič (759 m n. m.), Suchá hora (605 m n. m.) a Čierny vrch (458 m n. m.), severne Šipšír (385 m n. m.), Medvedí vrch (563 m n. m.), Dobrák (820 m n. m.) a Bradlo (840 m n. m.), západne Lysá hora (527 m n. m.), Sereňa (645 m n. m.) a Poliaška (601 m n. m.) a južne Hajagos-hegy (843 m n. m.), Hermanház-tető (878 m n. m.) a Veľký Milič (895 m n. m.).[4][2] Východné a severné svahy odvodňuje potok Trebeľa do Roňavy v povodí Bodrogu, voda zo západných častí odteká potokom Marovka do Hornádu. Na vrchol nevedie značený turistický chodník. Západná časť masívu je súčasťou prírodnej rezervácie Marocká hoľa.[4]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[5], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít s redšou vegetáciou je možné vidieť okolité vrcholy Slanských vrchov, Košickú kotlinu, Východoslovenskú nížinu, Volovské vrchy a výnimočne aj Tatry a Vihorlatské vrchy.[6]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Na vrchol nevedie značená turistická trasa, no v blízkosti prechádza:

  • severným a východným úbočím červeno značená trasa od Izry cez Veľkú Márovku do Slanského sedla
  • juhozápadným úbočím žlto značená trasa z Malej Márovky do sedla Malý Milič[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-12-07]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. a b c Slanské vrchy – Dargov. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-12-07]. Dostupné online.
  4. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-12-07]. Dostupné online.
  5. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-12-07]. Dostupné online.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-12-07]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]