Bodoň (hrad)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°56′11″S 21°24′04″V / 48,9363°S 21,4012°V / 48.9363; 21.4012
Bodoň
Ruiny hradu
Hrad Bodoň 16Slovakia1.JPG
Zrúcaniny hradu Bodoň
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Prešov
Obec Tuhrina
Nadmorská výška 835 m n. m.
Súradnice 48°56′11″S 21°24′04″V / 48,9363°S 21,4012°V / 48.9363; 21.4012
Vznik 13. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup obec Abranovce
Poloha hradu Bodoň na Slovensku
Poloha hradu Bodoň na Slovensku
RedHut.svg
Poloha hradu Bodoň na Slovensku
Poloha hradu Bodoň v Prešovskom kraji
Poloha hradu Bodoň v Prešovskom kraji
RedHut.svg
Poloha hradu Bodoň v Prešovskom kraji
Wikimedia Commons: Hrad Bodoň
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Bodoň bol hrádok v Slanských vrchoch.

Charakteristika[upraviť | upraviť kód]

Stopy po hrádku na 868 m vysokom zalesnenom vrchu severne od obce Tuhrina, ktorá sa nachádza juhovýchodne od Prešova, na západných svahoch Slanských vrchov.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Doteraz získané poznatky o histórii hradu zhrnuli vo svojej knihe Slivka/Vallašek[1]: Comes Štefan v roku 1299 oznamuje, že Egid a Andronik Jánovi synovia, obsadili hrad zvaný Makovica (Mokoycha) patriaci Budunovým synom dedinu Puch, ktorá patrila Egidovi a Andronikovi. B. Varsik, ktorý hradu venoval značnú pozornosť, sa domnieva, že hrad vybudoval Budun z Ploského, a preto vzniklo aj pomenovanie Budunov hrad (Bodonvára). Po vpáde Tatárov do oblasti dolného toku rieky Torysa v roku 1285 ho ako refúgium pre svoju rodinu a po značnom poškodení, ktoré sa konštatovalo v súdnom rozsudku z roku 1299, už Budunovi synovia neobnovili. Hrad by teda podľa toho existoval len jedno desaťročie.

Koncom 13. storočia Ploské a celé oblasť potoka Brestová a jeho prítokov patrila Budunovi a jeho synom. Pôvodné majetky boli rozdelené po roku 1320, keď synovia budujú kúrie na svojich rodinných podieloch. Kráľ Žigmund Luxemburský daroval v roku 1435 pod titulom novej donácie Žigmundovi, Martinovmu synovi z Ploského, kapitánovi Bratislavského hradu, všetky majetky jeho rodiny, pochádzajúce od predka Buduna. Vymenovávajú sa príslušnosti hradu Makovica, resp. Bodonvara - “in castro Makovycza alio nomine Bodonwara vocato in comitatu de Sarus situato”.

Je však otázkou, či by bola kráľovská kancelária označovala tieto majetky ako príslušnosti hradu po jeho viac ako storočnom zániku. Pamiatky hmotnej kultúry získané pri zisťovacom výskume svedčia o tom, že hrad musel existovať i neskôr, t. j. po roku 1298. Hĺbkový výskum lokality by mohol spresniť nielen čas jej zániku, ale i vzniku. Domnievame sa, že vznikla skôr, ako to tvrdí B. Varsik, a to okolo polovice 13. storočia.

Exteriér[upraviť | upraviť kód]

Hrádok postavili na vyčnievajúcom skalnom podloží vystupujúcom z vrchu severne nad obcou. To zabezpečuje neprístupnosť lokality zo severnej a západnej strany. Východná a južná strana boli chránené mohutnou priekopou vysekanou do skalného podložia. Vrch skalného brala má takmer štvorcový pôdorys s rozmermi 52 x 50 m a tvorí obytnú plochu hrádku. Tá bol na okraji pravdepodobne chránená obvodovým opevnením. V najvyššie položenej časti plošiny na severnej strane, neďaleko severovýchodného nárožia, bola kruhová kamenná veža vystavaná z miestneho ryolitu. Veža s vnútorným priemerom 3,6 m a vonkajším okolo 7,6 až 8 m svojím kubusom čiastočne presahuje okraje obvodového opevnenia. Ďalšie murované objekty v interiéri hradu pravdepodobne neboli.

Súčasný stav[upraviť | upraviť kód]

Stopy po hrádku sú na skalnej plošine, na okraji ktorej je väčšia pravidelná vyvýšenina – stopa po obvodovom opevnení. Stopy po kamennej veži sú v najvyššej časti plošiny a ešte dnes je odčítateľný jej kruhový pôdorys. Iné stopy po murovaných objektoch na plošine nie sú, ale podľa dispozície predpokladáme, že na plošine boli drevené obytné aj hospodárske objekty.

Prístup[upraviť | upraviť kód]

Nástup na chodník k hradu Bodoň, Zlatá Baňa-Temný les

ŽSR Prešov- 10 km, Abranovce (SAD), 14km Zlatá Baňa (SAD). K hrádku sa dostaneme po chodníku zo Zlatej Bane, odbočíme vpravo lesnou cestou na vrch Makovica a odtiaľ ďalej k skalnému bralu, na ktorom stál hrad. Chodník pokračuje do obce Abranovce a dá sa využiť aj opačná cesta. Najkrajšia a najrýchlejšia cesta je Rácovou dolinou po lesnej asfaltke až do sedla Heteť, kde nájdeme spomínanú odbočku. Tu odbočíme doľava, smerom na Pusté pole (Zlatá Baňa). Po krátkom stúpaní sa dostaneme na plošinu, ktorej dominuje obrovské skalné bralo, k jedinej schodnej prístupovej ceste na vrchol brala nás privedie odbočka.

Okolie[upraviť | upraviť kód]

Blízke hrady:

Zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

Pri menšom zisťovacom výskume v roku 1974 sa v areáli hradu našli neolitické keramické fragmenty (lineárna a bukovohorská) z mladšej bronzovej doby a stredoveké z 13.-14. storočia.

Obec Tuhrina sa síce v písomných prameňoch objavuje pomerne neskoro - v roku 1397 pod názvom Thwgrina, ale toto územie bolo osídlené už v čase Veľkej Moravy.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. SLIVKA, Michal; VALLAŠEK, Adrian. Hrady a hrádky na východnom Slovensku. 1. vyd. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1991. 272 s. ISBN 80-85174-42-1. S. 214 – 216.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé zdroje[upraviť | upraviť kód]

Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.