Solivar (hrad)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Zbojnícky hrad)
Jump to navigation Jump to search
Súradnice: 48°58′28.55″S 21°20′47.23″V / 48,9745972°S 21,3464528°V / 48.9745972; 21.3464528
Solivar
Zbojnícky zámok, Zbojnícky hrad
Hrad
Slovakia Castle Zbojnicky 14.JPG
zrúcaniny hradu Slovar
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Prešov
Obec Ruská Nová Ves
Nadmorská výška 661 m n. m.
Súradnice 48°58′28.55″S 21°20′47.23″V / 48,9745972°S 21,3464528°V / 48.9745972; 21.3464528
Vznik 13. storočie
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Najľahší výstup obec Ruská Nová Ves
Poloha Zbojníckeho hradu na Slovensku
Poloha Zbojníckeho hradu na Slovensku
RedHut.svg
Poloha Zbojníckeho hradu na Slovensku
Poloha Zbojníckeho hradu v Prešovskom kraji
Poloha Zbojníckeho hradu v Prešovskom kraji
RedHut.svg
Poloha Zbojníckeho hradu v Prešovskom kraji
Wikimedia Commons: Zbojnícky zámok
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Solivar[1] (iné názvy: Zbojnícky zámok[1], Zbojnícky hrad[2]) je hrad v blízkosti Prešova v Slanských vrchoch.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Zbojnícky hrad sa spája s legendami o soľnom hrade Castrum Salis - Soľnohrad.[3] S týmto názvom sa spájajú údajne dva hrady, ktoré boli od seba vzdialené približne 6 kilometrov. Jeden z nich mal stáť na juh od Prešovskej mestkej časti Solivar. Historické záznamy sa zmieňujú o stavbe z dreva, z ktorej sa nezachovalo nič. Zničený bol pravdepodobne v trinástom storočí po vpáde Tatárskych nájazdov, presnejšie v roku 1241.[4] Názory odborníkov na presnú polohu tohto hradu sa líšia, ale časť z nich predpokladá, že stál na kopci Varheď zvanom i Hradný vrch. Pod jeho správu spadali obce Solivar a Soľná Baňa.[3]

Druhý, dnešný Zbojnícky hrad stál na vrchu Zámek 661 m. n. m. a dal ho postaviť Juraj Bokša. Ten získal pôvodný hrad, spolu oboma spomenutými obcami a právom postaviť nový hrad. Nový hrad s menom Castrum Sowar, bol postavený koncom trinásteho storočia. Jeho majitelia si zmenili rodové meno na Šóš.[3]

V priebehu storočí ho postupne vlastnli hrad rôzny majitelia. Najdlhšie, i keď s prestávkami ho však vlastnila rodina Šóšovcov až do roku 1671. Od toho roku, okrem jednej výnimky, nie sú o hrade žiadne zmienky. Posledná zmienka je z roku 1715, kedy bol hrad zbúraný na základe uznesenia krajského snemu.[4]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Zvyšky zrúcanín ležia na západnom úpätí vrchu Tri chotáre (1 025,2 m) na strmom mieste zvanom Zámok (661 m) v katastrálnom území obce Ruská Nová Ves.

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Na hrad sa dostanete priamo z Prešova po červenej značke smerom do Ruskej Novej Vsi, odtiaľ pokračujete až prídete pod Zbojnícky hrad.

Súčasný stav[upraviť | upraviť zdroj]

Zvyšky kamenného hradu sú na skalnej vyvýšenine s rozmermi 45x35 m, ktorá má na severnej, južnej i západnej strane strmé zrázy. Jej klesanie východným smerom vytváralo dve prirodzené pri stavbe hradu upravované terasy. V juhozápadnej časti v „hornom hrade“, s rozmermi 45x12 m bola pri okraji plošiny štvorcová veža s rozmermi 8x8xm (zachovaná iba polovica). Jej interiérová kruhová časť s priemerom 4,5 m mala drevené trámové stropy. Horný hrad na okrajoch skalnej plošiny chránilo kamenné obvodové opevnenie, z ktorého sa zachoval 130 centimetrový fragment na južnej strane. V strede vrcholovej plošiny neďaleko veže bola väčšia palácová stavba s rozpoznateľnými rozmermi 17x 8,5 m, ktorej suterén bol pod úrovňou skaly. Severná obvodová strana paláca bola súčasťou obvodového opevnenia. Výškový rozdiel (13 m) a úzky nástupný priestor pravdepodobne dovoľovali iba peší výstup do horného hradu. Na tejto jedinej schodnej strane, po ktorej viedla i prístupová cesta, bol hrad chránený 13 m širokou priekopou, ktorá je dodnes hlboká 2,5 – 3 metre. Na nižšie položenom „dolnom nádvorí“, ktoré je dlhé 10 metrov sa na severnej strane zachovala iba časť murovaného obvodového opevnenia, s hrúbkou muriva 120 cm a časť kruhovej veže s priemerom 5 m. Tento obvodový múr sa zrejme tiahol po celej dĺžke nádvoria až ku vstupnej bráne. V konfigurácii terénu je hradný vrch dobre čitateľný a zo skalnej plošiny je nádherný výhľad.

Galéria obrázkov[upraviť | upraviť zdroj]

Okolie[upraviť | upraviť zdroj]

Blízke hrady:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b SOLIVAR. In: PLAČEK, Miroslav; BÓNA, Martin. Encyklopédia slovenských hradov. Preklad Daniela Marsinová. 1. slov. vyd. Bratislava : SLOVART, 2007. 391 s. ISBN 978-80-8085-287-0. S. 270-271.
  2. SLIVKA, Michal; VALLAŠEK, Adrian. Hrady a hrádky na východnom Slovensku. 1. vyd. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1991. 272 s. ISBN 80-85174-42-1. S. 189 – 192.
  3. a b c FAIX, Peter; KÓNYA, Peter; MATLOVIČ, René; ŠVORC, Peter; VIZDAL, Marián. Sprievodca po historickom Prešove. Prešov : UNIVERZUM Prešov, 1997. ISBN 80-967001-7-0. Kapitola Okolie Prešova, s. 101-102.
  4. a b História Zbojníckeho hradu [online]. [Cit. 2017-12-26]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]