Dubnícke bane

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°54′14″S 21°27′40″V / 48,904°S 21,461°V / 48.904; 21.461
Dubnícke bane
chránený areál
Novo upravený vchod štôlne Jozef..jpg
Štôlňa Jozef
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Prešov
Obec Červenica
Súradnice 48°54′14″S 21°27′40″V / 48,904°S 21,461°V / 48.904; 21.461
Rozloha 0,06 km² (6 ha)
Vznik 1964
Správa Prešov
Kód 525
Poloha v rámci Slovenska
Green pog.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Green pog.svg
Poloha v rámci Prešovského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Dubnícke bane[1] (iné názvy: Dubnícke opálové bane, opálové bane v Dubníku) sú medzinárodne významná lokalita a chránený areál v katastrálnom území obce Červenica v okrese Prešov v rovnomennom kraji.[2] Územie bolo vyhlásené v roku 1964 na rozlohe 6 ha. Ochranné pásmo nebolo určené. Chránený areál je v správe štátnej ochrany prírody Prešov.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Lokalita sa nachádza na východnom Slovensku v pohorí Slanské vrchy, nad obcou Červenica.

Predmet ochrany[upraviť | upraviť zdroj]

Predmetom ochrany je mimoriadne významné zimovisko viacerých druhov netopierov, ktoré je využívané na vedecké účely. Zistených tu bolo týchto 16 druhov: Netopier Brandtov (Myotis brandti), Netopier brvitý (Myotis emarginatus), Netopier fúzatý (Myotis mystacinus), Netopier veľký (Myotis myotis), Netopier Blythov (Myotis blythi), Netopier pobrežný (Myotis dasycneme), Netopier riasnatý (Myotis nattereri), Netopier Bechsteinov (Myotis bechsteini), Netopier vodný (Myotis daubentoni), Podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), Podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum), Ucháč sivý (Plecotus austriacus), Ucháč svetlý (Plecotus auritus), Uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), Večernica pozdná (Eptesicus serotinus) a Večernica severská (Eptesicus nilssoni).[3]

Opálové bane v Dubníku[upraviť | upraviť zdroj]

História opálových baní[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršia fotografia štôlne Jozef (r. 1892)

Opálové bane v Dubníku (staršie názvy – v druhej polovici 19. storočia sa používalo aj označenie Červenicko-dubnícke opálové bane maď. A Vörösvágás - dubniki opálbányak, resp. Vörösvágás Dubniker Opálgruben) boli známe po celom svete už od konca 16. storočia kvôli drahému opálu, ktorý sa v nich ťažil. Je možné, že sa tu opál ťažil už počas rímskej doby. Opál z Dubníckych opálových baní si zvlášť obľúbili členovia rodiny cisára Napoleona. Cisárovná Jozefína nosila najslávnejší opál „Oheň trójsky“. Najväčší opál menom „Harlekýn“ našli v roku 1775.[4] Vážil 594 g a ohodnotili ho na 700 tisíc holandských guldenov. Dnes je uložený v prírodovednom múzeu vo Viedni.

Najslávnejšie obdobie zažili opálové bane za rodiny viedenského klenotníka Samuela Johanna Nepomuka Goldschmidta, [5] ktorý sídlil v osade Dubnik.[6] Až do objavenia nálezísk opálu v Mexiku a Austrálii v 19. storočí boli Opálové bane v Dubníku jedinou ťaženou lokalitou na svete. V povojnových rokoch, v roku 1922, sa ťažba pre nerentabilnosť ukončila na Libanke a ostatných banských poliach.

Dejiny opálových baní do roku 1922 zdokumentoval významný slovenský historik, muzeológ a popularizátor vedy Štefan Butkovič v knihe História slovenského drahého opálu z Dubníka.[7] Zlatý vek opálových bani pri obci Červenica pripomína zrekonštruovaný vchod do štôlne Jozef.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenský opál, lokalita Libanka

Po roku 1989 vznikli viaceré subjekty, ktoré sa snažili o komerčné využitie lokality, či už formou obnovenia ťažby opálu, alebo rozvoja turizmu. V roku 2007 boli medializované informácie o sporoch viacerých organizácii, ktoré sa snažili získať kontrolu nad baňami.[8] V máji 2012 dostala spoločnosť Opálové bane Libanka povolenie na banskú činnosť – ťažbu opálu v dobývacom priestore Červenica. V októbri toho roku nasledoval začiatok povrchovej ťažby drahého opálu na halde Viliam s názvom Monika. Stalo sa tak po viac ako 90. rokoch od ukončenia ťažby po poslednom nájomcovi, francúzskom konzorciu Bittner-Belangenay.[9]

V Krajskom múzeu v Prešove je otvorená stála expozícia Neživá príroda, ktorej súčasťou je aj drahý opál z Dubníka.[10] Podzemie opálových baní bolo sprístupnené verejnosti od 1. júla 2015 cez štôlňu Jozef.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Dubnícke bane. In: Encyklopédia Slovenska I A–D. 2., nezm. vyd. Bratislava : Veda 1985.
  2. Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. uzemia.enviroportal.sk, [cit. 2017-02-20]. Dostupné online.
  3. PJENČÁK, DANKO, Peter, Štefan. Bane Libanka a Malá Šimonka - najvýznamnejšie zimoviská netopierov v Slanských vrchoch. Vespertilio, roč. 6, s. 177-180. ISSN 1213-6123.
  4. Najväčší drahokamový drahý opál Európy, vzorka 12,5 x 5,7 x 1,1-7 cm; Harlekýn = Vienna Imperial Opal (inv. č. A. y. 188) [online]. ozdinminerals.com, [cit. 2017-02-27]. Dostupné online.
  5. https://www.geni.com/people/Samuel-Johann-Nepomuk-Goldschmidt/6000000020868324099
  6. Osada Dubník [online]. opalovebane.eu, [cit. 2017-02-27]. Dostupné online.
  7. BUTKOVIČ, Štefan. História slovenského drahého opálu z Dubníka. Košice : Technické múzeum, 1970.
  8. DOHOVIČ, Svjatoslav. O opálové bane sa začal tvrdý boj. pravda.sk (Bratislava: Perex), 2007-11-27. Dostupné online [cit. 2017-02-27]. ISSN 1336-197X.
  9. Anna Košuthová. Po 90 rokoch sa na Dubníku znova začína ťažiť opál [online]. sme.sk, 2012-10-19, [cit. 2012-10-19]. Dostupné online.
  10. LAZORÍK, Igor. Expozície : Neživá príroda [online]. Krajské múzeum v Prešove, 2016-02-12, [cit. 2017-02-27]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]