Diskusia:Dubnícke bane

Obsah stránky není podporován v jiných jazycích.
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Zamknutie[upraviť zdroj]

Vážení páni bránite v informovaní verejnosti a podporujete nepravdivé informácie mazaním našej stránky www.slovenskyopal.eu Žiadam redaktorov Wikipedie aby vykonali nápravu. Náprava spočíva v zaradení našej internetovej stránky. Ponúkame pravdivé a overiteľné informácie. Ivan KOPOR --Gregor (diskusia) sa nepodpísal(a)

So zamknutím nesúhlasím, ale je tam neúmerne veľa externých odkazov. O Dubnícke bane sa súdia viaceré organizácie, wikikipédia nemá čo byť ich bitevným poľom.--Pelex 09:30, 27. marec 2010 (UTC)[odpovedať]
Vážený pán konateľ Opálových baní a brusiarní Ivan Kopor. Než sa budete ďalej dožadovať zaradenia vašej internetovej stránky do článku v encyklopédii, prečítajte si prosím toto odporúčanie: Wikipédia:Externé odkazy. --–Bubamara 09:38, 27. marec 2010 (UTC)[odpovedať]

Externé odkazy[upraviť zdroj]

Z článku som odstránila ext. odkazy, kvôli ktorým bol zamknutý. Očakávam, že ich priaznivci oboch strán sporu o bane nebudú nanovo pridávať, inak sa to bude považovať za reklamu, spam. --–Bubamara 10:02, 27. marec 2010 (UTC)[odpovedať]
Nie Bubamara, tu nejde o spor dvoch redaktorov. Necítim sa byť priaznivec žiadnej strany, ani som tam pôvodné odkazy nevložil, ale zásadne nesúhlasím s takýmto alibistickým riešením v duchu "hocičo, len aby sme už mali kľud". Nevidím najmenší dôvod, aby sme kvôli jednému tvrdohlavému týpkovi, ktorý nikdy ničím iným neprispel a ktorý chce len použiť wiki ako SEO nástroj na spropagovanie svojej sročky, na stránke ktorej pre čitateľa nie je absolútne žiaden informačne hodnotný obsah, odstránili v mene "rovnosti" všetky hodnotné odkazy, ktoré v článku doteraz boli. Oba odstránené odkazy [1][2] sú relevantnejšíe než nemastný-neslaný popularizačný článok [3], ktorý si tam v mene "roznosti" teraz nechala. Toto je obyčajné alibistické ustupovanie primitivizmu a nie riešenie. --Teslaton 10:23, 27. marec 2010 (UTC)[odpovedať]
Ide o článok, nie o nieči spor, ani o alibizmus. Externé odkazy redukujem priebežne aj v iných článkoch, kde nie sú vhodné. Článok je o Dubníckych opálových baniach, nech ním aj zostane. Externé odkazy, ktoré som z neho odstránila, nijak článku neubrali na kvalite tým, že tam nie sú. Inak, nemyslela som spor redaktorov, ale spor spoločností o ktorých odkazy šlo. --–Bubamara 10:30, 27. marec 2010 (UTC)[odpovedať]
Ešte raz: linky, ktoré si odstránila, boli informačne najrelevantnejšie. Preto ich odstránenie kvôli záujmom jedného SEO prispievateľa, považujem za číry alibizmus. Ak by naozaj išlo o redukciu zbytočného množstva odkazov, mali by tam zostať práve tie dva. To budeme vždy, keď sa niekto bude dožadovať vloženia odkazu na svoju novú firmu, odstraňovať v mene "rovnosti" všetky doterajšie linky z článku, hoci sú informačne rádovo na inej úrovni? To je dokonale absurdné. --Teslaton 10:44, 27. marec 2010 (UTC)[odpovedať]

Nechápem, prečo sa stále objavuje pojem Dubnícke opálové bane? Veď Dubník je obec pri Nových Zámkoch, Osada Dubník, je len miestnou časťou obce Červenica... Ak pomenovanie Dubnícke opálové bane, tak len ku konkrétnemu dobývaciemu priestoru Dubník, ktorý ale nemôže zahŕňať i ďalšie dobývacie priestory v katastri obce Červenica, prípadne katastri ďalších obcí... Pomenovanie Dubnícke bane sa teda vzťahuje na dobývací priestor Dubník (jeden z viacerých v katastri obce Červenica) Pán Butkovič (a neskôr to i priznal) a ďalší po ňom v tomto urobili chybu. Historicky sa najčastejšie používalo pomenovanie "Červenický opál", ale keďže nie všetky dobývacie priestory sa nachádzajú v katastri tejto obce, osobne preferujem všeobecnejšie pomenovanie "Slovenský opál".A nie ísť do ešte menšej topologickej jednotky. Žiaden opál na svete sa nenazýva podľa nejakej drobnej osady-miestnej časti, ale podľa krajiny, kde sa ťaží... -MartinM

Názov článku a lokality[upraviť zdroj]

Keďže opakovane vznikajú spory o názov článku, uvádzam argumenty, podporujúce doterajší názov Dubnícke opálové bane:

  • varianty názvu sa vyskytujú v literatúre, napr.:
    • Semrád, P. – Kováč, J.: Dubnícke opálové bane
    • Semrád, P.: The Story of European Precious Opal From Dubník
    • Harman, M. – Chovanec, V.: Mikrotextúry dubníckych opálov a ich vzťah k opalizácii
  • varianty názvu sú uvádzané v mapách
  • lokalita sa nachádza na J úbočí vrchu Dubník
  • priľahlá miestna časť obce Červenica, zarhŕňajúce územie bývalej banskej osady sa rovnako nazýva Dubník
  • chránený areál (ochrana netopierov v štôlňach) má oficiálny názov Dubnícke bane
  • názov je zaužívaný a frekventovaný [4]

Kým je teda hlavná téma článku samotná lokalita v širšom zmysle (história aj súčasnosť), nie niektorý z viacerých súčasných právnych subjektov ako · Opálové bane Dubník, a.s., · Opálové bane Libanka, s.r.o, · Nadácia Dubnícke opálové bane resp. ich aktivity, som za ponechanie doterajšieho názvu.

Pred prípadnými ďalšími zmenami názvu prosím najprv uveďte argumenty a zdroje v diskusii. --Teslaton (diskusia) 21:59, 19. január 2015 (UTC)[odpovedať]

Opálové bane[upraviť zdroj]

Ahoj BT, nechcem byť arogantný ani neúctivý ale snažíme sa už desať rokov dať informácie na správnu mieru a súčasťou je aj stránka wiki. Neber to tak že si niekto postavil hlavu a mení text na wiki z roztopaše. O danej téme vieme veľa a prispievame nie len na wiki ale aj do odbornej literatúry a snažíme sa uviesť na celosvetové trhy Slovenský opál, čo sa aj podarilo. Vo svet nikto nepozná osadu Dubnik ani Dubnicke bane, nakoľko názov je odvodený stále od štátu napr. Australian opal , Mexiacan opal , Etiopan opal a. t.d. a potom názov lokality. V našom prípade bližší názov bol odvodený od obce Červenica, tak ako to uvádza literatúra. Z uvedených dôvodov by som ťa chcel poprosiť o spoluprácu a tolerantnosť, nakoľko by to danej stránke pomohlo a vyhľadávače by naďalej nehľadali Dubnicu a podobné. Ďakujem moje meno je Ivan KOPOR, znalec@centrum.sk. Prosím správy ak je to možné na mail nie e to myslím dôležité pre iných prispievateľov. Ďakujem ešte raz za pochopenie a teším sa na spoluprácu.

Dobrý deň pán Kopor. Pre Wikipédiu sú podstatné spoľahlivé zdroje. Pokiaľ viete o relevantných zdrojoch (ideálne sekundárnych), dokladajúcich nejaký iný názov lokality, treba ich uviesť. Zaužívaný lokálny názov sa však tradične vzťahuje na Dubník a keď zbežne pozerám, knižná literatúra tiež pozná skôr tvar "Dubnícke opálové bane", viď [5]. Marketingové hľadisko tu nie je veľmi relevantné. --Teslaton (diskusia) 08:08, 19. január 2015 (UTC) (P.S: debatu k tejto téme je vhodné viesť v diskusii k článku, predpokladám, že to tam BT presunie)[odpovedať]
A ešte jedna vec: na Wikipédii je možné zakladať presmerovania, takže prípadné alternatívne názvy môžu smerovať na hlavný tvar a byť uvedené tučným v úvodnej definícii. Aj v tomto prípade ale musí ísť len o názvy s doložiteľnou relevantnosťou. --Teslaton (diskusia) 08:30, 19. január 2015 (UTC)[odpovedať]
V prvom rade sa ospravedlňujem, že nepíšem na mail, no táto téma sa týka Wikipédie ako komunitného projektu a tým pádom aj všetkých členov tejto komunity, preto reagujem touto formou. Skôr ako som sem začal písať tak som si niečo ohľadom témy naštudoval. No nech som problematiku študoval akokoľvek, stále sa mi to vychádza tak, že ak sa píše v súvislosti s opálom na Slovensku, tak najčastejšie ide o články, kde sa spomína Dubník. Dokonca v knihe od slovenského autora Petra Semráda sa spomína Dubník „The Story of European Precious Opal from Dubník“. V tomto kontexte sa musím prikloniť skôr ku kolegovi Teslatonovi. Na strane druhej súhlasím s názorom, že by bolo vhodné mať názov, ktorý by bol odvodený od názvu krajiny a nie-len od lokality/náleziska. Vidím tu dve možné riešenia. Prvé riešenie ako už načrtol kolega, by bolo založiť presmerovaciu stránku „Slovenské opálové bane“, ktorá by viedla na stránku „Opálové bane Dubník“. Druhé riešenie, ktoré sa mi viac pozdáva by bolo založiť článok „Slovenské opálové bane“, kde by bola téma opálu na Slovensku pokrytá komplexnejšie. V článku by bol spomenutý článok Opálové bane Dubník napr. pomocou šablóny {{hlavný článok}}, eventuelne časť textu (tá všeobecnejšia) by doň bola presunutá. --BT 20:29, 20. január 2015 (UTC)[odpovedať]
V tom prípade by ale muselo ísť o všeobecný článok a názov skôr na spôsob "Ťažba opálu na Slovensku". V závislosti od rozsahu to ale myslím pokryje samotný článok Opál, kde už sekcia Výskyty na Slovensku je.
P.S.: BT, keďže sa to výsostne týka článku, presuň pokiaľ možno celý tento thread tam. Spravil by som to aj sám (odsek s argumentami k názvu som tam už vložil), len mi príde divné presúvať niečo z cudzej disksusnej stránky. --Teslaton (diskusia) 20:50, 20. január 2015 (UTC)[odpovedať]
Teslaton, ja som túto tému študoval na internete a ver mi, bolo by o čom písať - názvy štôlní..., odbobie tažby..., kvalita opálu..., ťažba v globálnom kontexte... Krátke spomenutie v článku o opále určite nestačí, skôr by som to presunul do samostatného článku. „Slovenské opálové bane“ by mohol byť redirect na konkrétnu sekciu v článku, ak teda nechceš, aby sa tak volal celý článok. --BT 21:23, 20. január 2015 (UTC)[odpovedať]
Jasné, tá poznámka nebola o tom, že by samotná téma (opály v SK kontexte) nebola v princípe výživná, ale skôr že realisticky nepredpokladám, že niekto v dohľadnej dobe podobný encyklopedický text spácha. A čo sa týka jednotlivých štôlní a histórie – pokiaľ sa to týka Dubníckej lokality, stále to môže byť v článku Dubnícke opálové bane. --Teslaton (diskusia) 21:34, 20. január 2015 (UTC)[odpovedať]
Ak by som bol zanietencom do tejto témy tak to určite skúsim, ale je to mimo mňa, hoci uznávam téma je to zaujímavá. Inak slovenský opál to nie je len Dubník. --BT 21:43, 20. január 2015 (UTC)[odpovedať]

Slovenský opál[upraviť zdroj]

Vážený pán Bubamara alias Vasiľ buďte taký láskavý a nemente podložené fakty na stranke, ktorú sa snažíme upraviť v rámci podložených faktov a informácii. Nejedná sa o propagáciu firmy ako píšete ale o propagaciu Slovenských opálových baní a Slovenského opálu. Údaje sú overiteľné. Nezavádzajte ľudí. Naša spoločnosť sa vola Opálové bane Libanka, s.r.o. --Slovakiaopal (diskusia) sa nepodpísal(a)

@Slovakiaopal, Vasiľ, Peko: Lenže tento konkrétny článok nie je ani o Slovenskom opále ani o vašej spoločnosti, ale o lokalite (Dubnícke bane). A nezávisle od toho, do tela článku nepatria žiadne tučným písmom vyznačené "buzzwordy", tučné písmo sa používa prevažne výhradne v úvodnej definícii článku na primárny a sekundárne tvary názvu. --Teslaton (diskusia) 13:04, 21. december 2016 (UTC)[odpovedať]

Ďakujem za upozornenie - opravené.

To ste este stale nezrusili to nezmyselne heslo ... slovensky opal???

Ad1 Ten registracny dokument o slov. opale je vypracovany neodborne je plny hluposti Ad2 Firma Opalove bane Libanka davno ako samostatny subjekt neexistuje Ad3 V Dubniku uz hodny cas nie je ziadna realna tazba. Aj to co bolo, bolo kratulinko a preto, aby neprepadol dobyvak Ad4 Autor vsetkych tych sprostosti zaliezol kdesi do dzury a zostal po nom zaspamovany cely internet Ad5 Aj keby som sa na to vsetko povzniesol, wikipedia nie je komercna zona!

Chránený areál[upraviť zdroj]

Dubnícke bane sú aj chránený areál. Vytvoriť kvôli tomu rozlišovačku, alebo to uviesť do tohto článku? Som mierne zmätený, lebo neviem či má súčasný obsah článku totožný prekryv s lokalitou toho chráneného areálu.--Pelex (diskusia) 22:03, 12. január 2017 (UTC)[odpovedať]


RE Pelex Na lokalite rozlišujeme dva pojmy CHLU ČERVENICA a CHA DUBNICKE BANE. Myslím že tu nie je čo vysvetľovať. CHLU je ochrana minerálu a CHA je ochrana netopierov. --Slovakiaopal

To je tiez sprostost, ze CHA je len ochrana netopierov ... treba si nastudovat vyhlasujuci dokument!

pomenovanie baní[upraviť zdroj]

Prečo sa bane nazávajú Dubnícke, keďže banská lokalita Dubník (prípadne bývala banská osada, ktorá bola a je súčasťou Červenice) je len súčasťou viacerých lokalít, dobývacích priestorov? Väčšina z nich sa nachádza v katastri obce Červenica - (nem. Czerwenicza / maď. Vörös-Vágás). I sám pán Butkovič priznal po nejakom čase od vydania svojej knihy, že nesprávne a nešťastne použil toto pomenovanie, ktoré je len podmnožinou viacerých dobývacích priestorov- prevažne v katastri obce Červenica. Osobne sa priklonil k pomenovani "Červenický opál" alebo "Slovenský opál" Ostatne, staršia geologická literatúra hovrí o Červenickom opále... (Versuch eines topographisch-mineralogischen Handbuches von Ungarn, Christian Andreas Zipser, 1817) Nemala by sa teda stránka s týmto názvom zaoberať iba výhradne baniam a opálu z dobývacieho priestoru Dubník?--87.197.104.202 (diskusia) sa nepodpísal(a)


podpíšte sa keď dávate komentar.--Slovakiaopal (diskusia) sa nepodpísal(a)

Ano, pan Vavrek a P. Kotuĺak tiež spominali uvedenu udalosť čo popisujete. Bolo to nie velmi šťastne pomenovanie vzhĺadom na lokalitu. Klinec udreli po hlavočke :) v roku 1974 keď ešte aj z vrchu Barov urobili Dubnik. Každa doba ma svoje omyly. K tomu čo ste uviedol len na margo: jeden z nanskych revirov tak ako pisete bol Dubnik ale nejedna sa o DP Dubnik. Spravne by veta mala znieť : Nemala by sa teda stránka s týmto názvom zaoberať iba výhradne baniam a opálu z Banskeho reviru Dubník?. A to sme este nepovedali zakladne info o tom čo sa vlastne ťazilo v baniach na Dubniku. Nie opal ale Hg rudy. Nazov Dubnicke bane parti Hg rudam a inej čast CHLU ktora niesla a nesie prave takyto nazov. Dubnicke bane preto v clanku nenesu nazov opalove nakolko boli nie na opal ale na rudu.

--Slovakiaopal

Tieto informácie skontrolujem.--Pelex (diskusia) 14:48, 15. január 2017 (UTC)[odpovedať]

Toto su take sprostosti co tu pise Slovakiaopal ... alias Ivan Kopor pravym menom, ze to az plieska dverami. Dubnicke bane patri Hg rudam .... ja sa pocuram od smiechu od toho chumaja vyfukaneho ... Historicky priestor tazby ortute sa vola Pettdeszat Dolke ty amater!!! Chod pobehat archivy, budes mudrejsi ... mozno, lebo tebe ani to nepomoze!


Chcel by som ešte na pripomenutie dať do pozornosti ďalší omyl:

==Chránený areál Dubnícke bane==. Pomenovanie je krásne honosné, ale zavádzajúce v rámci opálových baní. Jedná sa totiž o chránené územie NETOPIEROV. :) http://uzemia.enviroportal.sk/main/detail/cislo/525 , CHA predstavuje mimoriadne veľké a ved.významné sídlisko viacerých druhov vzácnych a užitočných druhov netopierov. Využíva sa ako ved.objekt. Opustené bane, z tadiaľto bola v býv. Česko-Slovensku popísaná prvá zimujúca kolónia netopiera dvojfarebného. Kraj: Prešovský, Okres: Prešov, Obec: Červenica Katastrálne územie: Červenica, A zas na mape znázornený Dubnik ktorý s tým nemá nič spoločné.


A ešte máme - Národná prírodná rezervácia DUBNIK čo je kraj Trnavský a ten chráni - Ornitologická lokalita výrika malého. V odlesnenej krajine vzácny a ojedinelý zvyšok prirodz. lesného spoločenstva (zo skupiny lesov JV Európy) s chrán. druhmi. Pôd. typom je černozem, geol. podkladom spraš. Na okraji NPR staré duby - vtáčie hniezdisko. Probném nastal pred rokmi aj s Dubnikom pri obci Červenica, ktorý "reprezentuje" opálové nálezisko, nakoľko ho niekto začal značiť na mapách ako samostatnú obec či dedinu, aj keď to bola stále len osada a následne časť obce Červenica čio je mimochodom do dnes. Obec Dubnik je pri nových zámkoch. https://sk.wikipedia.org/wiki/Dubn%C3%ADk_(okres_Nov%C3%A9_Z%C3%A1mky)


Výsledkom sú spackané texty http://www.nbs.sk/_img/Documents/_PUBLIK_NBS_FSR/Biatec/Rok2014/06-2014/00_biatec14-6_minca.pdf kde CHLÚ si zamieňajú CHA.

Takýto Hollywood sa podarí len na Slovensku. Väčšinou sa opisujú texty a vkladajú do kníh či článkov miesto toho aby si niekto preveril realitu. Takto by som mohol uvádzať ďalšie a ďalšie príklady.

Vážení páni redaktori, radi Vás privítame na Slovenských opálových baniach v spoločnosti geológov, zberateľov minerálov a zakladateľov búrz v bývalom Československu. Sme Veľmi radi, že pomáhate vyriešiť tento "Rébus". Navrhujeme stránku Slovenské opálové bane na pieskovisku2. Myslím, že sa nám nedivíte, že snaha je zaviesť realitu do máp ako aj Wikipédie.

Apropo: Sčítavali sme netopierov posledné tri roky, kolegyňa urobila bakalársku prácu o danej téme. Každého jedného netopiera sme sfotografovali a popísali prvý krát kde sa presne nachádza. Výsledok PODVOD , žiadnych 16 druhov netopierov v baniach nie je !!!, je ich 8 a to dva druhy po jednom. Keď sme sa pýtali prečo je to tak, odpovedali že došlo k omylu a že to sú výsledky z celých Slanskych vrchov. Do teraz je to uvádzané na stránkach ako pravda a opisované do referátov a kníh.


Aj toto je klamstvo, v clankoch publikovanych chiropterologmi bolo doposial popisanych z CHA Dubnicke bane 16 druhov. Hadam chiropterologovia (odbornici na netopiere) vedia viac ako nejaky strojarsky tlk!

Slovakiaopal(diskusia) 2159, 16. január 2017 (UTC)

Čiastočné úpravy[upraviť zdroj]

Urobila som čiastočné úpravy článku. Naďalej ale potrebuje doplniť o časť predmet ochrany. --–Bubamaradisk. 20:55, 21. február 2017 (UTC)[odpovedať]