Krajské múzeum (Prešov)
| Krajské múzeum v Prešove | |
 | |
| Základné údaje | |
|---|---|
| Adresa | Hlavna ulica č. 86 Prešov, Slovensko |
| Rok založenia | 1956 |
| Typ | historické |
| Ďalšie odkazy | |
| Web | Oficiálna stránka Krajského múzea |
| Commons | Krajské múzeum v Prešove |
| Krajské múzeum (Prešov) | |
 | |
 Národná kultúrna pamiatka SR
| |
| Pred r. 2002[1] | |
|---|---|
| - názov | Rákocziho dom |
| ÚZPF[2] | |
| - číslo | 3256/1 |
| - dátum zápisu | 17. 4. 1963 |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Krajské múzeum v Prešove sídli v priestoroch Rákocziho paláca od roku 1956, postupne bola menená jeho náplň a názov. Pôvodne vzniklo ako mestské múzeum pri príležitosti 700. výročia písomnej zmienky v roku 1947 v budove „Kumštu“. V súčasnom období sú v jeho budovách umiestnené historické expozície, ktoré podávajú návštevníkom ucelený pohľad na historický vývoj mesta a regiónu spolu s tradičnou ľudovou kultúrou. Budova Rákocziho paláca a jeho technické vybavenie je národná kultúrna pamiatka v registri ÚZPF pod č. 3256/1.
Budova múzea – Rákocziho palác[3]
[upraviť | upraviť zdroj]- Vznikol prebudovaním dvoch meštianskych domov, pričom jeden z nich patril kníhkupcovi Gašparovi Güttlerovi[4].
- Kúpiť a prebudovať ich na reprezentatívny palác sa rozhodol Žigmund Rákoci (1622) koncom 16. storočia.
- Prebudovanie prebehlo začiatkom 17. storočia. Došlo pri ňom k dotvoreniu charakteristickej fasády s oknami v arkieroch. Fasáda bola zakončená atikou, ktorá bola zložená z kombinácií štítkov, oblúčikov a slepých arkád.
- Prebudovaním vznikol palác, ktorý bol v tej dobe považovaný za najkrajšiu stavbu na Hornom Uhorsku.
- 1633 – v tomto roku prebehli v paláci rokovania medzi zástupcami sedmohradského kniežaťa Juraja I. Rákocziho a cisára Ferdinanda II., ktorých výsledkom bolo podpísanie tzv. prešovského mieru.
- 1701 – v apríli toho roku bol v paláci väznený habsburskými úradmi František II. Rákoci, čo bolo dôsledkom vyzradenia plánov na nové protihabsburgovské povstanie.
- Neskôr počas stavovského povstanie je palác rezidenciou vodcu povstania
- 1711 – po potlačení povstania je palác skonfiškovaný a strieda majiteľov
- 18. storočie – prestavba dvorového krídla v barokovom slohu.
- 19. storočie – mala budova viacero vlastníkov, ktorý si priestory prispôsobovali na obchodné a dielenské účely.
- 20. storočie – v rokoch 1950 – 1956 prebehla rekonštrukcia paláca, ktorá vrátila palácu pôvodnú renesančnú podobu. Podarilo sa pri nej obnoviť pôvodné grafitové ornamenty s rastlinnými motívmi
- 1956 – po ukončení rekonštrukcií v ňom sídli nepretržite múzeum, ktoré menilo náplň, expozície a názov.
História múzea
[upraviť | upraviť zdroj]- už v medzivojnovom období boli snahy zriadiť múzeum
- 1945 – vznik múzea, ktoré malo štatút mestského múzea
- 1947 – pri príležitosti 700. výročia prvej písomnej zmienky o Prešove (1247) bola v budove Kumštu, v jednej z bášt mestského opevnenia, inštalovaná prvá výstava o histórii mesta
- 1950 – získava štatút krajského múzea, avšak v chode rokov mení ako expozície tak i názvy
- 1999 – múzeum je opäť nazvané ako Krajské múzeum
- 2009 – k 30. decembru múzeum evidovalo 115 312 ks zbierkových predmetov, 28 241 ks z nich bolo prírodovedných, 76 565 ks spoločenskovedných a 11 089 technických
- Múzeum je členom Zväzu múzeí na Slovensku[5]
Expozície múzea
[upraviť | upraviť zdroj]- Neživá príroda (od roku 2014)
- Dejiny Prešova od 9. storočia do 19. storočia
- Historický nábytok a interiérové doplnky
- Historické zbrane
- Historické hodiny
- Mikuláš Moyzes
- Sto rokov korunovej meny
- Soľnobanská čipka
- Z pokolenia na pokolenie
- Salašníctvo v Šariši
- Z dejín hasičstva na Slovensku
Pobočky múzea
[upraviť | upraviť zdroj]- Literárne tradície východného Slovenska v Župčanoch[6]
- Kaštieľ v Župčanoch
- Vzniklo vďaka akvizičnej činnosti Imricha Sedláka[7] a venované je najmä Jonášovi Záborskému a ďalším literárnym osobnostiam regiónu
- Zbierka obsahuje 6 717 ks zbierkových predmetov
- Galéria ľudovej plastiky v Sabinove ako vysunutá expozícia venovaná tvorbe Pavla Šarišského a jeho následníkov[8]
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-06-15]. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-06-15]. Dostupné online.
- ↑ Švorc, P.: Sprievodca po historickom Prešove. Prešov: UNIVERSUM. r. 1997.[1]
- ↑ Guttler, Gašpar na Prešov.sk [2]
- ↑ Zoznam členov Zväzu [3]
- ↑ Literárny fond na MuzeumPresov.sk [4]
- ↑ Imrich Sedlák na SNN [5]
- ↑ http://www.muzeum.sk/?obj=muzeum&ix=kvm