Kumšt (vodná veža)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Súradnice: 49° 0′ 2,43″ s.š., 21° 14′ 18,19″ v.d.

Kumšt
Slovakia Town Presov Pc 231.jpg
Základné údaje
AdresaKu Kumštu
PrešovSlovensko
Rok založenia1947
Typtechnická
SúčasťKrajského múzea
Ďalšie odkazy
WebO Kumšte na jpis.sk
CommonsKumšt
Kumšt (vodná veža)
Slovakia Town Presov Pc 231.jpg
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002[1]
 - názov Mestská vodáreň Kumst
ÚZPF[2]
 - číslo 4238/1
 - dátum zápisu 1. 6. 1984

Kumšt (iné názvy: Mestská vodáreň, Vodná bašta) v Prešove bola pôvodne baštou mestského opevnenia v 40. rokoch 15. storočia prebudovaná na vodnú vežu. Nachádzalo sa v nej hydraulické zariadenie (machina hydraulica) ktoré bolo v činnosti skoro 500 rokov. Roku 1930 bolo v Kumšte umiestnené Židovské múzeum a od roku 1947 je v správe Krajského múzea v Prešove. Budova Kumštu je unikátnou vodnou vežou v strednej Európe. Kumšt a jeho technické zariadenie sú národná kultúrna pamiatka zapísaná v registri ÚZPF pod č. 4238/1.

História Kumštu[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1374 - 1. mája dostáva mesto Prešov od kráľa Ľudovíta I. právo vystavať si mestské opevnenie.
  • 1435 - začína mesto stavať opevnenie a toto je dokončené až začiatkom 16. storočia. Počas tohoto obdobia je postavená aj bašta. Z tohoto obdobia sú zachované v starom murive suterénu strieľne.
  • 15. storočie - v druhej polovici boli vybudované prvé potrubia a kanály (jarky) na rozvod vody.
  • 16. storočie - v archívoch z polovice storočia je spomínaný systém čerpania vody v nemčine nazývaný Wasser Kunst (miestnymi nazývaná Kumšt), v latinčine sa uvádza ako machina hydraulica, ktorý čerpal vodu do nádrže pod strechou veže do výšky 10 m. Voda bola tlačená dvomi drevenými piestami, poháňanými kolesom otáčaným koňmo. Dômyselné zariadenie zásobovalo vodou nádrže na Hlavnej ulici z ktorých prebytočná voda odtekala jarkami do hlavného kanála pod baštami v mieste Floriánovej brány (Floriánky).
  • 1884 – 1885 - mesto pripravilo plány na výstavbu nových vodných rozvodov a elektrického osvetlenia ulíc.
  • 1907 - pôvodná vodárenská bašta je nahradená novou nádržou a prestáva slúžiť svojmu účelu.
  • 1928 - vzniká židovské múzeum ako prvé na Slovensku.
  • 1930 - mesto ponúka nevyužitý Kumšt židovskému múzeu, jeho adaptáciu viedol a navrhol Eugen Bárkány, ktorý nechal pristavať prízemnú budovu východne od bašty, ktorej drevená povala nesie hebrejské nápisy. Úpravami stratila stavba Kumštu svoj pôvodný význam. Baroková úprava drevenej strechy bašty sa zachovala ako aj strieľne.
  • 1931 - sprístupnenie židovského múzea, vystavované boli najmä vzácne hebrejské písomnosti.
  • 1940 - od septembra je židovskej spoločnosti zakázaná činnosť. Zbierky zostávajú v Kumšte a prechádzajú pod správu mesta.
  • 1945 - dochádza k prevozu zbierok do Židovského múzea v Prahe. K ich návratu došlo až roku 1993, kedy boli inštalované do priestorov ženskej galérie na poschodí Prešovskej ortodoxnej synagógy. Expozícia je pod správou Múzea židovskej kultúry Slovenského národného múzea. Nesie názov Stálej expozície Bárkányho zbierky judaík v Prešove.
  • 1947 - Budova Kumštu prechádza pod správu mestského múzea a je v nej pri príležitosti 700. výročia prvej písomnej zmienky o meste sprístupnená výstava venovaná histórii mesta.
  • 1950 - múzeum získava štatút Krajského múzea a po jeho presťahovaní do Rákociho paláca sa stáva pracoviskom národopisného oddelenia.
  • 2013 - KPÚ dáva vykonať archívny výskum ktorý potvrdil unikátnosť vodného zásobovania Mestskej vodárne Kumšt v rámci strednej Európy.

Expozícia Krajského múzea[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1950 - sídli v ňom národopisné oddelenie
  • 2011 - priestory nie sú využívané
  • 2013 - pripravený projekt rekonštrukcie Kumštu, výsledkom má byť sprístupnenie priestorov v ktorých by návštevníci mohli vidieť časť pôvodného hydraulického zariadenia, patriaceho k jedinečným v Európe. Maketa bude ukazovať ako celý systém vodnej priekopy fungoval. Tiež sa v ňom počíta aj s vybúraním niektorých priečok ktoré boli dodatočne pristavené a to tak, aby vznikol veľký priestor pre galerijné či muzeálne využitie
  • 2014 - oprava strechy a odloženie ďalších častí projektu

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Priestory potrebujú rekonštrukciu, aby mohli byť sprístupnené verejnosti. Prehliadka vonkajších priestorov je možná po vystúpení na zástavke MHD Trojica a po prechode na severný koniec Hlavnej ulice, kde ešte pred jej koncom treba odbočiť doľava na ulicu Ku Kumštu, kde je na ľavej strane budova Kumštu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Zoznam vybraných národných kultúrnych pamiatok [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-06-16]. Dostupné online.
  2. Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-06-16]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Haviarová, Michaela – Pellová, Daniela: Prešovský Kumšt. in Pamiatky a múzeá, ročník 2014, č.2, str. 33.-37. Resume dostupne v angl.