Netopier fúzatý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
netopier fúzatý
Myotis mystacinus sl (4482514125).jpg
Netopier fúzatý.
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
globálne[1]
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
na Slovensku[2]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Myotis mystacinus
Kuhl, 1817
Myotis mystacinus range map.png
Rozšírenie netopiera fúzatého
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Netopier fúzatý[3] (Myotis mystacinus) je druh netopiera z čeľade netopierovité.

Popis[upraviť | upraviť zdroj]

Netopier fúzatý je jedným z najmenších netopierov. Jeho telo meria 35 – 48 mm[4], predlaktia sú dlhé 31 – 37 mm[4] a chvost 30 – 43 mm[4]. Výška ušnice dosahuje 12 – 19 mm[4]. Hmotnosť tela sa pohybuje od 4,5 do 6g[5] (6,5)[4]. Srsť na chrbte je hnedá až čiernohnedá so zlatistým nádychom, na bruchu je sivá. Uši a lietacie blany má čiernohnedé.[4]

Echolokácia[upraviť | upraviť zdroj]

Netopier fúzatý využíva pre echolokáciu frekvenciu 32 – 115 kHz. Pri vyhľadávacej fáze 32 – 75 kHz s najvyššou intenzitou pri hodnote 40 – 50 kHz. V približovacej fáze využíva rozsah 35 – 115 kHz.[6]

Spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]

Letné úkryty boli nájdené často v ľudských stavbách v škárach prístupných z vonku, v škárach múrov a okien i v skalných puklinách. Živí sa lovom hmyzu, najčastejšie v pásme 1,5 – 6 m nad zemou. Lovia tiež nad vodnými plochami.[6]

Zimu trávi v chladných oblastiach. Pre svoje zimné úkryty využíva jaskyne, štôlne, pivnice.[6]

Rozšírenie a početnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Netopier fúzatý žije v Palearktíde i v severnej Afrike v Maroku, na severe približne po 64. rovnobežku.[3] Vyskytuje sa takmer v celej Európe s výnimkou oblastí v Stredomorí, Škandinávii a Británii. Jedná sa o menej bežný druh netopiera.

Rozšírenie na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne poddruhy M.m.mystacinus a M.m.brandtii sú dnes považované za samostatné druhy a pribudol k nim druh Myotis alcathoe (Helversen et al. 2001). V teréne sa ťažko odlišujú, preto sa mnohé pozorovania nepriraďujú presne k druhu ale sú vedené ako Myotis "mystacinus" a zahŕňajú aj nálezy M. brandtii a M.alcathoe. Ide hlavne o záznamy zo zimného obdobia. Presne determinovaný druh je uvádzaný ako Myotis mystacinus sensu stricto.[3] Rozšírenie netopiera fúzatého ako Myotis "mystacinus" je zistené skoro na celom území Slovenska.[3]

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 212 (49,2 % rozlohy Slovenska):[3]

  • letné a prechodné obdobia: 192 mapovacích kvadrátov (44,5 % rozlohy Slovenska) (ako Myotis mystacinus s. str. bol potvrdený v 15 (3,5 %) kvadrátoch), v nadmorských výškach 98 – 1 390 m n. m.
  • zimné obdobie: 75 mapovacích kvadrátov (17,4 % rozlohy Slovenska) v nadmorských výškach 140 – 1 622 m n. m.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2018.2. Prístup 30. januára 2019.
  2. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam cicavcov (Mammalia) Slovenska: Dávid Žiak, Peter Urban (en: ed (Ecosozological) List of Mammals (Mammalia) of Slovakia), s. 156.
  3. a b c d e KRIŠTOFÍK, Ján; DANKO, Štefan, et al. Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana. Bratislava : Veda, 2012. Autori druhu Štefan Danko, Marcel Uhrín, Ján Krištofík, Vladimíra Hanzelová & Marta Špakulová. ISBN 978-80-224-1264-3. Kapitola Netopier fúzatý - Myotis mystacinus, s. 337 – 343.
  4. a b c d e f ANDĚRA, Miloš; HORÁČEK, Ivan. Poznáváme naše savce.. Praha : Mladá Fronta, 1982.
  5. SLÁDEK, Jozef; MOŠANSKÝ, Aristid. Cicavce okolo nás.. Martin : Osveta, 1985.
  6. a b c SCHOBER, Wilfried; GRIMMBERGER, Eckard. Die Fledermäuse Europas: kennen - bestimmen - schützen.. Stuttgart : Franckh, Kosmos-Naturführer, 1987. ISBN 3-440-05796-8.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]