Preskočiť na obsah

Tri chotáre (vrch v Slanských vrchoch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tri chotáre
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okresy Prešov, Vranov nad Topľou
Obce Podhradík, Zlatá Baňa, Ruská Nová Ves, Pavlovce
Pohorie Slanské vrchy
Podcelok Šimonka
Povodia Torysa, Topľa
Nadmorská výška 1 025,2 m n. m.
Súradnice 48°59′22″S 21°24′33″V / 48,9894°S 21,4091°V / 48.9894; 21.4091
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po modrej značke z obce Pavlovce
Poloha v rámci Prešovského kraja
Poloha v rámci Prešovského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Tri chotáre[1] (1 025,2 m n. m.[2][3]) je názov vrchu v Slanských vrchoch, krajinnom celku Matransko-slanskej oblasti.[4] Leží nad obcou Podhradík, približne 9 km východne od Prešova.[5]

Nachádza sa v severnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Šimonka.[4] Vrch leží v Prešovskom kraji, na hranici okresov Prešov a Vranov nad Topľou a zasahuje na katastrálne územia obcí Podhradík, Ruská Nová Ves, Zlatá Baňa a Pavlovce.[1] Najbližšími sídlami sú západne situovaný Podhradík a Ruská Nová Ves, severne sa nachádza Okružná a Pavlovce, východne Petrovce a južne Zlatá Baňa.[2][5]

Tri chotáre ležia v severnej časti podcelku Šimonka, v hrebeni, vedúcom z Čiernej hory (1 073 m n. m.) na Krivý javor (977 m n. m.). Severne sa nachádza Haľagoš (642 m n. m.) a Mohylky (817 m n. m.), východne Michalova hora (434 m n. m.), Oblík (925 m n. m.) a Lysá (956 m n. m.), južne Šimonka (1 092 m n. m.), Čierna hora (1 073 m n. m.), Chabzdová (862 m n. m.), Bodoň (868 m n. m.) a Kráľova hora (797 m n. m.) a západne Tri oltáre (906 m n. m.), Nad Remetovou (930 m n. m.) a Krivý javor (977 m n. m.).[5][2] Severozápadné svahy odvodňuje potok Šebastovka do Sekčova, južné Malá Delňa, oba v povodí Torysy, voda z východných častí odteká Hanušovským potokom do Tople. Vrcholom prechádza značený turistický chodník.[5][6]

Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných častí s redšou vegetáciou je však možné vidieť okolité vrcholy Slanských vrchov, Volovské vrchy, Čiernu horu, Branisko, Bachureň, Čergov a Ondavskú vrchovinu, ojedinele aj Tatry.[7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-12-18]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. a b c Slanské vrchy – Domaša. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 44.
  4. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-12-18]. Dostupné online.
  5. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-12-18]. Dostupné online.
  6. a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-12-18]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-12-18]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]