Hanigovský hrad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Okenný oblúk gotického paláca

Hanigovský hrad (Nový hrad, lat. castrum Wywar) je zrúcanina hradu nad obcou Hanigovce, v regióne Horná Torysa, severovýchodne od Lipian, na úpätí Čergovského pohoria.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Doba vzniku hradu je datovaná už v 13. storočí, kde na mieste murovaného hradu stál drevený hrádok. Pôvodný hrad (postavený z dreva) dal vystavať šľachtic Mikčo (Mikche) na niekdajšom slovanskom hradisku pôvodného kráľovského majetku hradu Šariš.

  • 1342 - žiadosť šľachtica o prestavbu hradu na kamenný, aby sa upevnilo pohraničné pásmo kráľovstva u Ľudovíta I. bola akceptovaná a hrad bol prestavaný.
  • 1398 - po vymretí Mikčovej vetvy rodu prešiel hrad do držby Ladislava, syna Mikuláša zo šarišského Svätého Jura, následne po jeho smrti do rúk Prokopa Balického za 6000 zlatých florénov a v roku 1401 do rúk kráľa Žigmunda,
  • 1404 - Hrad dal kráľ Žigmund 12.3.1404 do zálohy Andrejovi, Jánovi a Ladislavovi, bratrancom spomínaného Prokopa za ďalších 6000 zlatých florénov .
  • 1408 - hrad zámenou za hrad Sklabiňa získal Imrich z Perína (tajný kancelár kráľa Žigmunda).
  • 1410 - majiteľom hradu sa stal Peter Perényi, ktorý ho dostal ako odmenu pretože v bitke proti Turkom zachránil život kráľovi.
  • 1448 - hrad pod vplyvom bratríkoch, ktorí odtiaľ ohrozovali kráľovské mesto Bardejov.
  • 1460 - vojská kráľa Mateja zaútočili na hrad a v nasledujúcom roku sa ho aj zmocnili.
  • 1512 - bohatý magnát z Perína prepustil hrad šľachticom z Torysy.
  • 1556 - obsadenie hradu vojskom Ferdinanda I. spolu so susedným hradom v Kamenici.
  • 1557 - hrad vyhorel, ale nový majitelia sedmohradskí šľachtici Martin a Gašpar Pečovskí Hanigovský hrad už neobnovili, pretože si svoje sídlo postavili v Novej Vsi.[1]

Exteriér[upraviť | upraviť zdroj]

Kamenný hrad mal pôdorys obdĺžnika, o rozmeroch približne 55 x 20 metrov. Celé priestranstvo obklopovalo hradobné opevnenie. Palác mal obdĺžnikový pôdorys s rozmermi 14,7 x 6 metre a bol dvojpodlažný. Opevnenie nádvoria bolo prispôsobené k prístupovej komunikácií, ktorá vstupovala do nádvoria z južnej strany 2,5 metra širokou bránou zabezpečenou strážnou vežou. V opevnení boli vytesané lôžka pre delá, hrad chránili aj strieľne od jeho prístupnejšej strany. Hradný komplex chránilo predbránie so vstupnou bránou. Na nádvorí boli hospodárske budovy a iné stavby, pravdepodobne drevené, pretože po požiari nezostali po nich žiadne stopy.

Súčasný stav[upraviť | upraviť zdroj]

Uvádzané objekty sú v interiéri hradu dodnes identifikovateľné. Interiér paláca je až po parapety prízemných okien zasypaný suťou. Opevnenie sa niekde zachovalo aj do výšky 2 až 3 metre a vidno aj lôžka pre delá. Hrad je v literatúre uvádzaný ako zaniknutý, no zachoval sa vo svojej stredovekej podobe. O ruinu sa stará Občianske združenie Novum castrum, ktoré za tri sezóny prác na hrade zrekonštruovalo bránu, zakonzervovalo obranný múr a časť paláca.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. A. Lokaj, Hanigovce minulosť a dnešok, Obecný úrad Hanigovce, (2000)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zoznam kultúrnych pamiatok v okrese Sabinov

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 49°11′24″S 21°02′21″V / 49,189911°S 21,03922°V / 49.189911; 21.03922