Dlhá (vrch v Čergove)
| Dlhá | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Okres | Stará Ľubovňa |
| Obec | Ruská Voľa nad Popradom |
| Pohorie | Čergov |
| Povodia | Poprad, Topľa |
| Nadmorská výška | 1 006,6 m n. m. |
| Súradnice | 49°17′00″S 20°58′25″V / 49,2833°S 20,9736°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  červenej značke z Obručného (traverz)
|
  | |
 Poloha v rámci Prešovského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Dlhá[1] (1 006,6 m n. m.[2][3]) je vrch v pohorí Čergov, krajinnom celku Východných Beskýd.[4] Leží nad obcou Ruská Voľa nad Popradom, približne 19 km východne od Starej Ľubovne.[5]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v severnej časti pohoria.[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Stará Ľubovňa a na katastrálnom území obce Ruská Voľa nad Popradom.[1] Najbližšími sídlami sú severne situované Obručné a severozápadne ležiaca Ruská Voľa nad Popradom, západne sa nachádza Čirč, juhozápadne Šarišské Jastrabie a severovýchodne obec Lenartov.[5]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Dlhá leží v severnej časti hlavného hrebeňa, ktorý vedie od Malého Minčola (1 054 m n. m.) k obci Obručné, kde nadväzuje na hrebeň Ľubovnianskej vrchoviny. Západne sa nachádza Kurčínska (894 m n. m.) a Orlovská Magura (830 m n. m.) a Ostrá hôrka (663 m n. m.), južne Lazovský vrch (859 m n. m.), Minčol (1 157 m n. m.) a Murianik (1 010 m n. m.), východne Krivá (885 m n. m.) a Jaseňov (706 m n. m.) a severne Kamenný hrb (827 m n. m.), Ostrý vrch (898 m n. m.) a Foderiková (885 m n. m.).[3] Hrebeňom vedie európske rozvodie Visly a Dunaja, preto voda zo západných svahov odteká Chotárnym a Páleným potokom do rieky Poprad a z východných Podrožným potokom do Tople. Na vrchol nevedie značený turistický chodník, hrebeňovka ho traverzuje východným úbočím.[5]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol pokrýva súvislý lesný porast[6], ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné pozorovať okolité vrcholy Čergova, no tiež Ľubovniansku vrchovinu, Busov, Levočské vrchy, vrcholy Vysokých Tatier, Spišskú Maguru, Pieniny a prihraničné vrchy južného Poľska.[7]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
- po
červenej turistickej značke (traverz):
- od severu z obce Obručné
- od juhu z Malého Minčola hrebeňom cez Murianik
- po
modrej turistickej značke od západu z obce Ruská Voľa nad Popradom[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-01-17]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 20.
- ↑ a b Čergov. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-01-17]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-01-17]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-01-17]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-01-17]. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
| Národné prírodné rezervácie | _01.JPG)   | |
|---|---|---|
| Prírodné rezervácie | ||
| Súkromné prírodné rezervácie | ||
| Prírodné pamiatky | ||
| Chránené vtáčie územia Natura 2000 | ||
| Územia európskeho významu Natura 2000 | ||
 Lokality Svetového dedičstva UNESCO | ||
| Kultúrne a historické pamiatky | ||
| Drevené kostoly | ||
| Rekreačné oblasti | ||
| Vybrané vrchy Čergova Zoznam vrcholov |
| |
| Sedlá Čergova |
| |
| Horské chaty Čergova |
| |
| Zoznamy | ||