Trebeľa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Trebeľa
Potok
Zdrojnica Veľký Milič, Slanské vrchy
Ústie Roňava, Kuzmice
Dĺžka 15,3 km
Povodie Bodrog
Hydrologické poradie 4-30-11-017
Číslo recipienta 4-30-11-115
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Trebeľa (do 2008 aj Terebľa[1]) je potok na východnom Slovensku, preteká územím okresov Košice-okolie a Trebišov. Je to významný pravostranný prítok Roňavy, má dĺžku 15,3 km a je tokom V. rádu. Na dolnom toku výrazne meandruje. Medzi obcou Kalša a ústím tečie súbežne s korytom Roňavy na ľavom brehu. Za obcou Kalša sa na približne 1 km dlhom úseku rozvetvuje na dve ramená.

Prameň[upraviť | upraviť zdroj]

Trebeľa pramení v Slanských vrchoch na západnom svahu Veľkého Miliča (895,0 m n. m.) v nadmorskej výške cca 790 m n. m., neďaleko slovensko-maďarskej štátnej hranice.

Smer toku[upraviť | upraviť zdroj]

Od prameňa tečie najprv na sever, v okolí obce Nový Salaš sa esovito stáča a pokračuje na východ, pričom vytvára oblúk vypnutý na sever. Za obcou Kalša tečie juhovýchodným smerom a napokon pri obci Kuzmice tečie k ústiu severojužným smerom.

Geomorfologické celky[upraviť | upraviť zdroj]

Prítoky[upraviť | upraviť zdroj]

  • pravostranné: Starý potok, Ostrý potok, prítok prameniaci pod Kopáskou (351,9 m n. m.)
  • ľavostranné: prítok zo severozápadného svahu Suchej hory (805,9 m n. m.) a občasný prítok spod Medvedieho vrchu (562,7 m n. m.)

Ústie[upraviť | upraviť zdroj]

Potok sa vlieva do Roňavy pri obci Kuzmice v nadmorskej výške približne 147 m n. m.

Obce[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Geografický názov Trebeľa bol motivovaný slovným základom trebiti vo význame mýtiť, klčovať les v oblasti pomenúvaného vodného toku[2] [3] . Menší počet špecialistov v etymológii vykladá pôvod názvu Trebeľa motiváciou staroslovenským slovným základom trěba vo význame potreba, nutnosť, nasýtenie jedlom, predkresťanská obeta bohom. Pomenovací akt prebehol v slovenskom jazykovom prostredí v podobe Trebeľa pred rokom 1321[4]; po prisídlení maďarského obyvateľstva bol názov Trebeľa podľa zákonitostí preberania cudzích slov do maďarčiny prevzatý a modifikovanný do podoby → Tereblye (pred rokom 1321) [5]; po opätovnom posune slovensko-maďarskej etnickej a jazykovej hranice bol tento názov v 16. storočí späťprevzatý do slovenčiny v podobe → Terebľa; názvoslovná autorita v roku 2008 revitalizáciou pôvodného názvu štandardizovala podobu → Trebeľa [6].

Najstarší písomný doklad vodného toku je z roka 1321 v listine, ktorou kráľ dal majetok po zosnulom vlastníkovi bez dedičov Lampertovmu synovi, Michalovi, füzérskemu hradnému kastelánovi, a zároveň popísal hranice tohto majetku; latinsky písaná listina o. i. obsahuje v popise hraníc aj názov aqua Thereble. Táto listina pomáha datovať prevzatie názvu Trebeľa zo slovenčiny do maďarčiny a jeho modifikáciu do podoby Tereblye pred rok 1321.

Podobnú motiváciu pomenovania toponyma majú aj názvy vodných tokov, príp. sídelné názvy, ktorých derivátmi sú názvy vodných tokov: Trebianka (pravostranný prítok Nitry), Trebichavský potok (ľavostranný prítok Bebravy), Trebostovský potok (ľavostranný prítok Turca), Trebušovský potok (pravostranný prítok Čebovského potoka) a Trepešský potok (ľavostranný prítok Ľutinky). Rovnakú motiváciu pomenovania má i názov obce Trebeľovce v okrese Lučenec, ktorý je navyše rozšírený o rodinnú koncovku množného čísla sídelných názvov -ovce; porovnaj aj názvy: ukrajinská rieka Теребля (pravostranný prítok Tisy v Zakarpatskej oblasti), poľské dve obce Trzebiele.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] (cit. 2021-04-19).
  2. KISS, Lajos: Földrajzi nevek etimológiai szótára A-K, L-Zs. 4. rozšírené vydanie. Budapest, Akadémiai kiadó, 1998. 821 + 822 s. 2. diel. S. 637. ISBN 963 05 4567 5(3).
  3. GYÖRFFY, Erzsébet: Korai ómagyar kori folyóvíznevek, Debreceni Egyetemi Kiadó. Debrecen 1975. 224 s. S. 138. ISBN 978-963-318-122-5.
  4. VARSIK, Branislav. Slovanské (slovenské) názvy riek na Slovensku a ich prevzatie Maďarmi v 10. – 12. storočí : (príspevok k etnogenéze Slovákov). 1. vyd. Bratislava : Veda, 1990. 180 s. ISBN 80-224-0163-3. S. 150.
  5. GYÖRFFY, György: Az Árpád-kori Magyarország történeti földrajza, I. A-Cs, Akadémiai kiadó. Budapest, 3. vydanie 1987 (1. vydanie 1966). 907 s. S. 153. ISBN 963 05 4200 5.
  6. Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2165/2008 zo dňa 8.4.2008 o štandardizácii názvov nesídelných geografických objektov. Príloha č. 2. S. 6. Dostupné na http://www.skgeodesy.sk/files/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/spravodaj1-2008.pdf (cit. 2021-02-20).