Vražda Mária Gorala

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Mário Goral)

Vražda Mária Gorala bola vražda slovenského občana rómskeho pôvodu, Mária Gorala (* 25. júl 1977 – † 31. júl 1995, Košice), ktorú spáchal Boris Ferko 21. júla 1995 v Žiari nad Hronom počas brutálneho útoku skupiny neonacistov.[1] Goral na následky zranení zomrel o desať dní neskôr v nemocnici v Košiciach.[2] Ide o prvú zdokumentovanú rasovo motivovanú vraždu na Slovensku po roku 1992.[3][4]

Okolnosti útoku[upraviť | upraviť zdroj]

V piatok, 21. júla 1995 v podvečerných hodinách, sa v Žiari nad Hronom stretla skupina približne tridsiatich[1][5] neonacistov. Išlo prevažne o domácich, doplnených o posily z rôznych častí Slovenska.[6] Okolo desiatej hodiny večer sa pohybovali po meste, nadávali a vyhrážali sa okoloidúcim Rómom a napádali ich.[1] Zápalnými fľašami zaútočili na niekoľko bytov[6] a pohostinstvo Helak, kde sa často stretávali zákazníci rómskeho pôvodu.[1][2][6]

Na Ulici Štefana Moyzesa napadli neonacisti vyzbrojení kovovým tyčami a nožmi skupinku mladých Rómov, ktorá sa zhovárala pred bytovkou.[1][3][4] Všetci, okrem Mária Gorala (18), sa stihli pred bežiacimi útočníkmi ukryť v dome. Goralovi sa však zabuchli vchodové dvere a už si nestihol znova odomknúť.[3][4][6] Neonacisti Mária Gorala zhodili na zem, jeden z útočníkov ho udrel kovovou tyčou po hlave, ďalší ho bili päsťami, kopali a porezali dýkou v oblasti hrudníka.[4][6] Keď Goral ležal v bezvedomí na chodníku,[1] pribehol Boris Ferko (16), polial ho vopred pripravenou zmesou benzínu s polystyrénom[1] a podpálil.[1][2][3][4][6]

Hospitalizácia a úmrtie[upraviť | upraviť zdroj]

Mário Goral utrpel popáleniny 2. a 3. stupňa na viac ako 60% tela.[2] Z anesteziologicko-resuscitačného oddelenia žiarskej nemocnice ho na druhý deň po útoku previezli vrtuľníkom na oddelenie popálenín nemocnice v Košiciach-Šaci. U Gorala sa rozvinul popáleninový šok s pridruženým zápalom pľúc a 31. júla 1995 zraneniam podľahol.[2][4]

Reakcie politikov[upraviť | upraviť zdroj]

Vláda Slovenskej republiky odsúdila útok na Mária Gorala až po jeho smrti a nenasledovala žiadna iná reakcia či opatrenia.[1] Ján Slota, vtedajší predseda Slovenskej národnej strany, primátor Žiliny a poslanec vládnej koalície, 2. augusta 1995 vyhlásil, že za útok na Gorala môžeme viniť „vysokú kriminalitu cigáňov“.[1]

Pohreb[upraviť | upraviť zdroj]

Cirkevný obrad sa uskutočnil 3. augusta 1995 o 15. hodine na cintoríne v Žiari nad Hronom a viedol ho banskobystrický biskup Rudolf Baláž.[7] Zúčastnilo sa ho približne tisícpäťsto miestnych Rómov pod dohľadom asi 180 príslušníkov polície a niekoľkých desiatok rómskych usporiadateľov.[1][7]

Nezáujem vlády ilustrovala reprezentácia, ktorá bola vyslaná na pohreb: minister kultúry Ivan Hudec a minister životného prostredia Jozef Zlocha (obaja HZDS).[1][7]

Biskup Baláž vo svojom príhovore oslovil zhromaždených slovami: „Vy Rómovia, viem o vás, že máte radi svoje deti, že vaše kmeňové putá sú silné, ale aj vás prosím v mene Kristovom – odpúšťajte svojim nepriateľom.“ Ďalej vyzval Rómov, aby všetku svoju životnú energiu venovali na svoj duchovný rozvoj a spravodlivosť nechali na Pána Boha a na večnosť. Ďalej povedal: „Prosím bratov skínov, aby opustili cestu násilia a zvolili si cestu ľudskosti, veď ste mladí ľudia!“ Podľa Rudolfa Baláža príčinou neonacistických útokov sú aj predchádzajúce roky ateizácie, ktoré nás odviedli nielen od Boha, ale aj od človeka. „Trpké výsledky takejto výchovy máme pred sebou.“[7]

Vyšetrovanie a súdny proces[upraviť | upraviť zdroj]

Páchateľov začali zaisťovať na druhý deň po napadnutí, na diskotéke v neďalekej obci Lovčica.[2] Za vraždu stíhali šestnásť podozrivých neonacistov. Desať z nich bolo mladistvých a šesť dospelých. V čase činu mali traja 15 rokov, piati 16, dvaja 17, štyria 18, jeden bol 21-ročný a jeden 26-ročný. Väčšina z nich pochádzala z okresu Žiar nad Hronom, traja z okresu Rimavská Sobota a dvaja z okresu Levice.[1][4]

Z vyšetrovania vyplynulo, že útočníci sa na pogrom vopred pripravovali, hoci Mário Goral bol iba náhodnou obeťou. Skupina žiarskych neonacistov sa pravidelne stretávala pri garážach na konci mesta, trénovala bojové techniky a mala svoj vlastný P. O. Box, prostredníctvom ktorého udržiavala styky s ďalšími jednotlivcami a skupinami z iných miest.[3][8] Vodcom skupiny mal byť Tomáš Kulich, ktorý údajne nahováral povelom „Polej ho!“ maloletého Borisa Ferka, aby Mária Gorala upálil.[8][9]

Útok bol spočiatku kvalifikovaný ako ťažké ublíženie na zdraví a následne prekvalifikovaný na trestný čin vraždy. Vyšetrovanie bolo uzatvorené 31. októbra 1995, neskôr sa však vyšetrovací spis vrátil vyšetrovateľovi na došetrenie.[1][2] Vo februári 1996 bola voči všetkým šestnástim neonacistom vznesená obžaloba.[1]

Krajský súd v Banskej Bystrici vo februári 1997 odsúdil za rasistický útok 11 obžalovaných. Mladistvý Boris Ferko dostal za vraždu trest odňatia slobody na sedem a pol roka nepodmienečne so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny. Proti tomuto rozsudku sa obžalovaný odvolal a Najvyšší súd v decembri 1997 znížil Borisovi Ferkovi trest na šesť rokov, ktorý si odpykal v nápravnovýchovnom ústave pre mladistvých.[4][10] Tomáš Kulich, obžalovaný za navádzanie na vraždu a za vydieranie, bol oslobodený spod prvého činu a súd mu uložil trest 27 mesiacov nepodmienečne so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny. Na osem mesiacov nepodmienečne bol odsúdený i Radoslav Č., ale ten si trest už odpykal počas vyšetrovacej väzby. Ostatní obžalovaní dostali podmienečné tresty od šesť do desať mesiacov s rôznou skúšobnou lehotou.[10]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o CAHN, Claude; TREHAN, Nidhi. Čas skinheadov. Popieranie práv a vyčleňovanie Rómov na Slovensku.. [s.l.] : European Roma Rights Center, 1997. Dostupné online. ISBN 963 04 7723 8. S. 9-11.
  2. ↑ a b c d e f g V priebehu ôsmich mesiacov - tri výtržnosti skínov v okrese Žiar nad Hronom. SME (Bratislava: Petit Press), 1996-02-13. Dostupné online [cit. 2021-07-23]. ISSN 1335-4418.
  3. ↑ a b c d e FAJČÍKOVÁ, Kveta. Bolesť Máriovej matky neustúpila. Denník SME (Bratislava: Petit Press, a.s.), 15.5.2003, roč. 11, s. 4. Dostupné online [cit. 2020-07-20]. ISSN 1335-440X.
  4. ↑ a b c d e f g h BARTÓKOVÁ, Alena. Desať rokov po vražde. SME (Bratislava: Petit Press), 2005-08-09. Dostupné online [cit. 2021-07-23]. ISSN 1335-4418.
  5. ↑ Rómska Encyklopédia: Goral, Mário [online]. [Cit. 2021-07-20]. Dostupné online.
  6. ↑ a b c d e f FAJČÍKOVÁ, Kveta. Matka upáleného mladíka odškodné nedostala. SME (Bratislava: Petit Press), 2006-07-18. Dostupné online [cit. 2021-07-23]. ISSN 1335-4418.
  7. ↑ a b c d SME. Na pohrebe 18-ročného Mária, ktorého podpálili skíni, bolo asi tisícpäťsto Rómov. SME (Bratislava: Petit Press), 1995-08-04. Dostupné online [cit. 2021-07-23]. ISSN 1335-4418.
  8. ↑ a b SME. Skínske podsvetie v Žiari nad Hronom údajne stále funguje. SME (Bratislava: Petit Press), 1996-02-29. Dostupné online [cit. 2021-07-23]. ISSN 1335-4418.
  9. ↑ Keď Slovenskom tiahli náckovia | Aktuality.sk [online]. webcache.googleusercontent.com, [cit. 2021-07-20]. Dostupné online.
  10. ↑ a b TASR. Boris F. bol odsúdený na sedem a pol roka za vraždu Mária Gorala. SME (Bratislava: Petit Press), 1997-02-13. Dostupné online [cit. 2021-07-23]. ISSN 1335-4418.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vražda_Mária_Gorala&oldid=7763063“