Sloboda panorámy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Neexistencia slobody panorámy znemožňuje bezodplatné šírenie obrazu Atomia na tejto fotografii pretekov Tour de France z roku 1960

Sloboda panorámy (pôvodne nem. Panoramafreiheit) je konštrukcia v autorskom práve niektorých jurisdikcií, ktorá povoľuje zhotovovanie fotografií, alebo videozáznamu, alebo vytváranie iných odvodených diel (napr. malieb) budov a v niektorých prípadoch tiež sochárskych a ďalších umeleckých diel, ktoré sú umiestnené na verejnom priestranstve, umožňuje šírenie týchto odvodenín a stanovuje, že takéto konanie nie je porušením autorského práva, ktorým by inak takéto použitie týchto diel mohlo byť.[1]

Fakticky však toto právo nebýva viazané na panoramatickú povahu zobrazenia. Jeho rozsah sa v jednotlivých štátoch líši, často je napríklad obmedzené len na trvalo umiestnené diela, alebo iba na určité typy diel (napríklad len na architektonické diela či budovy). Líšiť sa môže tiež vymedzenie podľa typu priestranstva, viditeľnosti diela, alebo podľa spôsobu zaznamenania diela, pri ktorých možno slobodu použitia uplatniť.

Zákonná úprava slobody panorámy obmedzuje právo vlastníka autorských práv brániť súdnou cestou tvorbe a šíreniu odvodených diel. Ide vlastne o výnimku zo všeobecného ustanovenia, ktoré autorovi v rámci autorského práva priznáva exkluzivitu v udeľovaní práva na tvorbu a šírenie odvodených diel.

Situácia v jednotlivých krajinách[upraviť | upraviť zdroj]

Rozsah slobody panorámy v krajinách Európy

██  ÁNO, vrátane umeleckých diel

██  ÁNO, len pre budovy

██  ÁNO, len pre nekomerčné využitie

██  NIE

██  Nie je známe (len Andorra, San Marino a Monako)

V členských štátoch Európskej únie platí smernica 2001/29 / ES,[2] ktorá umožňuje členským štátom stanoviť obmedzenia práv v prípade „použitia diel ako sú architektonické diela alebo sochy vytvorené za účelom ich trvalo umiestnenia na verejných miestach“, teda zahrnúť konštrukciu slobody panorámy do svojho autorského práva, avšak existencia tejto konštrukcie nie je vyžadovaná.[3]

Medzi najznámejšie prípady krajín Európskej únie, v ktorých neexistuje sloboda panorámy patria Francúzsko, Belgicko a Taliansko. Budovy a ďalšie umelecké diela umiestnené na verejnom priestranstve sú tu ako bežné autorské diela chránené do uplynutia 70 rokov od smrti autora (architekta, sochára ...). Známym príkladom slávnej stavby, ktorej fotografie nie je možné zverejňovať či inak šíriť vzhľadom na neexistenciu slobody panorámy v krajine jej umiestnenia je Atomium, dielo belgického inžiniera André Waterkeyna (1917-2005), ktoré je podľa existujúcej belgickej legislatívy autorskoprávne chránené až do 1. januára 2076 a výkonom autorských práv nad ním bol poverený kolektívny správca SABAM, ktorý povoľuje bezodplatné použitie fotografií Atomia iba na osobných nekomerčných webových stránkach, a to len v nízkej kvalite a s doplnením predpísaného oznámenia o platnej autorskoprávnej ochrane.[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Seiler, D .: Gebäudefotografie in der EU - Neues vom Hundertwasserhaus, in Photopresse 1/2 (2006), p.16. URL last accessed 2007-09-20.
  2. plným menom Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29 / ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorského práva a súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (dostupné on-line)
  3. Článok 5 (3) (h) smernice 2001/29 / EC.
  4. copyright :: the Atomium

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Svoboda panoramatu na českej Wikipédii.