Tour de France

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Tour de France
Christian Prudhomme
Christian Prudhomme
Ročník 102. (2015)
Krajina Francúzsko Francúzsko a susedné krajiny
Termín Júl
Typ Etapové preteky (Grand tour)
Organizátor Amaury Sport Organisation
Riaditeľ preteku Christian Prudhomme
Vzdialenosť 3 360 km (2015)
História
Prvý ročník 1903
Prvý víťaz Francúzsko Maurice Garin (FRA)
Najviac víťazstiev 5: Francúzsko Jacques Anquetil (FRA)
Belgicko Eddy Merckx (BEL)
Francúzsko Bernard Hinault (FRA)
Španielsko Miguel Indurain (ESP)
Posledný víťaz Veľká Británia Christopher Froome (Veľká Británia)

Tour de France (doslova: Okružná jazda po Francúzsku) sú etapové preteky profesionálnych cyklistov, trvajúci asi tri týždne v júli. Uskutočňuje sa každoročne už od roku 1903 vo Francúzsku, výnimkou bola prvá svetová vojna a druhá svetová vojna. Dnes je jednou z najdôležitejších športových udalostí roka. V hodnotení cyklistických pretekov ProTour podľa Medzinárodnej cyklistickej únie (UCI) sú ako jediné cyklistické preteky zaradené do najvyššej kategórie A.

História a opis[upraviť | upraviť zdroj]

Preteky boli založené ako propagačné preteky novín L'Auto (predchodca dnešných l'Equipe) ich vydavateľom Henrim Desgrangom. Mal byť konkurenciou pre preteky Paríž-Brest a späť sponzorované Le Petit Journal a preteky Bordeaux-Paríž sponzorované novinami Le Vélo. Najprv to boli takmer nepretržité vytrvalostné preteky. Jazdci spali okolo ciest a mali zakázané prijímať cudziu pomoc. V súčasnosti sú Tour de France etapové preteky rozdelené do mnohých etáp, pričom každá z nich trvá jeden deň. Po cestách sa pohybuje aj niekoľko sprievodných vozidiel (automobily a motocykle) poskytujúcich informácie, jedlo, pitie a prístup k mechanikom. Niektoré z vozidiel sú „neutrálne“, slúžia pre všetkých jazdcov, a niektoré sú tímové.

Väčšina etáp vedie cez Francúzsko, ale je bežné, že niektoré etapy zavítajú aj do okolitých štátov, napríklad do Talianska, Španielska, Švajčiarska, Belgicka, Luxemburska a Nemecka, ale aj do nesusediacich krajín, napríklad do Írska, Spojeného kráľovstva alebo Holandska. Tri týždne trvajúce preteky zvyčajne zahŕňajú dva dni voľna, ktoré sa často využívajú na presun medzi etapami.

V posledných rokoch predchádza prvej etape krátka časovka jednotlivcov (1 – 15 km) nazývaná Prológ. Tradičným cieľom je parížska ulica Champs–Elysées (Elyzejské polia). Medzitým sa konajú rôzne etapy, napríklad horské etapy, časovky jednotlivcov a časovky tímov. Ostatné etapy vedú rovinatým terénom. Vzhľadom na rozmanitosť pretekov, vyhrávajú jednotlivé etapy často šprintéri, ale celkovým víťazom je obvykle "kráľ" hôr a časoviek.

Champs–Elysées, 2004

Medzi ďalšie dôležité etapové preteky patrí Giro d´Italia (Okružná jazda po Taliansku) a Vuelta a España (Okružná jazda po Španielsku).

Dopingové škandály[upraviť | upraviť zdroj]

Počas rokov dobré meno Tour de France pokazili mnohé dopingové škandály.

13. júla 1967 zomrel pri výjazde na Mont Ventoux britský cyklista Tom Simpson. Pitva preukázala nadmerné požívanie amfetamínu.

8. júla 1998 vypukol veľký škandál, keď francúzska colnica zatkla Willyho Woeta, doktora cyklistického tímu Festina, ktorého hlavným jazdcom bol Richard Virenque, za držbu nelegálneho množstva liekov na predpis a narkotík, vrátane erytropoetínu (EPO), rastových hormónov, testosterónov a amfetamínu. Neskôr odkryl mnoho praktík používaných v cyklistike vo svojej knihe Massacre a la Chaîne (Pásový masaker). Richard Virenque odmietol podozrenie z dopingu a dodal, že ak dopoval, nerobil tak vedome. 23. júla 1998 našla francúzska polícia pri domovej prehliadke dôležité množstvo dopingových produktov v hoteli a automobiloch stajne TVM. V roku 2000 boli Richard Virenque a vedenie stajne Festina vypočúvaní.

Celkový víťaz z roku 2006 Floyd Landis bol po 17. etape pozitívne testovaný. V jeho krvi bolo objavené zvýšené množstvo testosterónu. Prípad doteraz nebol doriešený, preto je Landis stále označovaný za víťaza Tour de France 2006.

Rok 2007:

  • Po 11. etape bol pozitívne testovaný taliansky cyklista Cristian Moreni. V jeho krvi bolo zvýšené množstvo testosterónu. Následné celý tím Cofidis, za ktorý Moreni pretekal z Tour de France odstúpil.
  • Po víťazstve v 13. etape (časovke jednotlivcov) mal pozitívny dopingový test Kazach Alexandre Vinokourov. V jeho krvi boli objavené dva druhy červených krviniek, čo znamená krvný doping. Vinokourov je podozrievaný, že pred pretekmi prijal okysličenú krv od darcu s rovnakou krvnou skupinou. Celý tím Astana, za ktorý Vinokourov pretekal odstúpil z pretekov.
  • Po 16. etape holandský tím Rabobank vylúčil z tímu aj z pretekov dovtedy vedúceho dánskeho pretekára Michaela Rasmussena pre vyhýbanie sa dopingovým testom, ktorého sa dopustil tým, že nesprávne uvádzal miesto svojho tréningového pobytu. Za predchádzajúcich 18 mesiacov sa takto vyhol štyrom antidopingovým mimosúťažným testom, pričom už za tri vynechané antidopingové skúšky mal byť potrestaný dvojročným dištancom. Po odstúpení Rasmussena z pretekov v 17. etape nemal žiadny pretekár oblečený žltý dres vedúceho pretekára.
  • Španielskemu cyklistovi Ibanovi Mayovi bolo pri antidopingovej skúške, ktorej sa podrobil vo voľný deň 24. júla, dokázané používanie erytropoetínu (EPO).
  • Na základe šetrenia USADA (Anti-dopingová Agentúra Spojených Štátov) bol v roku 2012 dodatočne diskvalifikovaný Levi Leipheimer (všetky preteky od 1.6.1999-30.7.2006 a 7.7- 29.7.2007).

Úmrtia na TdF[upraviť | upraviť zdroj]

11. júla 1935 Španiel Francisco Cepeda nezvládol prudký zjazd v etape z Col de Galiber a polámal si väzy. O tri dni na to zomrel v nemocnici v Grenoble.

13. júla 1967 Krátko pred cieľom etapy, ktorá sa končila 20 km dlhým stúpaním na Mont Ventoux skolaboval britský cyklista Tom Simpson. Aj napriek poskytnutiu prvej pomoci a okamžitom prevoze do nemocnice sa ho nepodarilo lekárom zachrániť. Pitva preukázala nadmerné požívanie amfetamínu.

18. júla 1995 Pri hromadnom páde v zjazde z Col de Aspet Talian Fabio Casartelli narazil hlavou do betónového obrubníka. Vážnym poraneniam krku a lebky na mieste podľahol.

Tričká[upraviť | upraviť zdroj]

Preteky sú spojené s niekoľkými súťažami, ku ktorým je obyčajne pridružené farebné tričko. Aktuálny držiteľ ocenenia je oprávnený nosiť počas jazdy príslušné tričko.

Jersey yellow.svg Žlté tričko (maillot jaune) nosí vedúci jazdec celých pretekov a cení sa zo všetkých najviac. Po skončení pretekov je vedúci jazdec vyhlásený za celkového víťaza. Ocenenie získava jazdec, ktorý má najmenší súčet všetkých časov jednotlivých etáp.

Jersey green.svg Zelené tričko (maillot vert) je udeľované za šprintérske body. Na konci každej etapy sa tieto body udelia jazdcom, ktorí skončia prví, druhí atď. Počet bodov závisí od typu etapy – veľa bodov za rovinaté etapy, menej už za horské etapy a najmenej za časovky. V priebehu etapy možno získať nejaké body aj za najrýchlejší prejazd určitými kontrolnými miestami, obvykle sú dve v etape. Na týchto kontrolných miestach (rovnako ako v cieli) možno získať aj sekundy navyše pre žlté tričko, ale je ich tak málo, že výraznejšie nezasiahnu do celkového poradia. Napriek tomu hrajú úlohu v prvom týždni pretekov pred horskými etapami, kedy je celkové poradie veľmi vyrovnané. Najviac zelených trikotov (6) získal Eric Zabel.

Jersey polkadot.svg Bodkované tričko (maillot à pois) je určené pre kráľa hôr. Na vrchole každého výjazdu sú najrýchlejším jazdcom rozdeľované body. Výjazdy sa delia na kategórie od 1 (najnáročnejšia) do 4 (najľahšia) podľa náročnosti (strmosti). Existuje aj piata kategória (Mimo kategórie – Hors categorie), ktorá je ešte náročnejšia. V roku 2004 bol systém hodnotenia zmenený, za prvé miesto vo výjazde 1. – 4. kategórie sa udeľujú 3 body, zatiaľ čo za víťazstvo vo výjazdoch kategórie Hors je udelených 20 bodov. Body za víťazstvo v 1. – 4. kategórii sú udelené prvým trom jazdcom, kým v kategórii Hors prvým desiatim jazdcom. Umiestnenie v prvej trojke v poslednom výjazde každého dňa je navyše ohodnotené dvojnásobným počtom bodov. O vrchárske víťazstvo sa bojuje od roku 1933, bodkované tričko bolo po prvý raz predstavené v roku 1975. Farby zvolil sponzor Poulain Chocolate. Historicky najúspešnejším jazdcom je Richard Virenque, ktorý triumfoval sedem raz – v roku 1994, 1995, 1996, 1997, 1999, 2003 a 2004.

Jersey white.svgĎalšou súťažou je súťaž o biele tričko, ktorý je obdobou žltého trička, je však určené jazdcom, ktorí 1. januára v roku, v ktorom prebiehajú preteky, nedovŕšili 25 rokov. Posledná súťaž je súťaž o najbojovnejšieho jazdca.

Jersey red number.svgKaždý deň sa zíde skupina rozhodcov, ktorá udeľuje body pretekárom, ktorí sa pokúsili o únik či iný podobný útok. Jazdec s najväčším počtom bodov získava biele štartovné číslo na červenom pozadí (namiesto čierneho čísla na bielom pozadí).

Poslednou súťažou je súťaž družstiev. Po každej etape sa každému tímu pridáva čas troch najrýchlejších jazdcov. V súčasnosti má Tour de France 21 tímov s 9 pretekármi, každé družstvo je sponzorované jednou či viacerými spoločnosťami.

Druhy etáp[upraviť | upraviť zdroj]

Bežná etapa[upraviť | upraviť zdroj]

Pelotón počas jednej z etáp Tour de France

V bežných etapách štartujú všetci jazdci naraz. Cyklistom je povolený kontakt, môžu jazdiť v zákryte (v háku). Jazda vo veternom tieni je rozhodujúca pre taktiku: osamelý jazdec má len malú šancu dohnať skupiny cyklistov, ktorí sa môžu striedať v namáhavej pozícii na čele skupiny. Väčšina jazdcov tvorí najväčšiu skupinu, pelotón, s útočiacimi skupinami na čele a odpadajúcimi skupinami na chvoste. V horských etapách býva pelotón rozdrobený, v rovinatých etapách jazdí pohromade.

Ak dorazí do cieľa viac jazdcov naraz, nezrýchľujú preto, aby si zlepšili svoj čas o pár sekúnd. Existuje totiž pravidlo, že keď jeden pretekár dorazí do cieľa so stratou menšou než jedna sekunda, pripíše sa mu rovnaký čas, ako jazdcovi pred ním. Toto platí postupne aj pre ďalších jazdcov, preto keď pelotón dorazí do cieľa pohromade, všetkým jazdcom sa pripíše rovnaký čas ako víťazovi, napriek tomu, že prejazd pelotónu cez cieľovú pásku trvá desiatky sekúnd, niekedy aj minúty. Na čele sa odohrávajú šprintérske súboje, ale nie kvôli zlepšeniu času, ale kvôli triumfu v etape a kvôli bodom na zisk zeleného trička pre najlepšieho šprintéra. Po prvej dvadsiatke jazdcov, kedy sa už nerozdeľujú šprintérske body, jazdci nesúťažia o konečné poradie. Týmto nepísaným pravidlom sa predchádza nebezpečným hromadným šprintom. Uprostred niektorých etáp alebo na ich koncoch je možné získať časový bonus, ale to platí len pre prvých troch jazdcov, ktorí dosiahnu určité kontrolné miesto. Tento bonus je maximálne 20 sekúnd.

Existuje aj pravidlo, že keď jazdec spadne menej než tri kilometre pred cieľom etapy, čo sa signalizuje červenou trojuholníkovou zástavkou nad traťou, potom sa mu pripisuje rovnaký čas ako je čas dojazdu skupiny, ktorej členom bol v čase, keď spadol. Toto pravidlo zamedzuje tomu, aby boli šprintéri potrestaní za nehodu, ktorá nereflektuje ich skutočný celkový výkon na trati. Tento šprintér síce nevyhrá etapu, ale nie je penalizovaný v celkovom poradí.

Časovka jednotlivcov[upraviť | upraviť zdroj]

Časovku jednotlivcov jazdia cyklisti samostatne. Jazdci štartujú v intervale dvoch minút, v obrátenom poradí v celkovej klasifikácii. Najvyššie postavení jazdci, štartujúci nakoniec, vyrážajú na trať v intervaloch troch minút. Toto pravidlo však neplatí vždy. Tour v roku 2004 ponúkla časovku (dlhú asi 15 km) s cieľom na vrchole legendárnej L’Alpe-d’Huez, v ktorej jazdci štartovali v rozmedzí jednej minúty, tí najlepší v rozmedzí dvoch minút.

Pretože je časovka jednotlivcov skúškou individuálnych schopností, jazdci sa v priebehu etapy nemôžu dohovárať. Ak jazdec dobehne pretekára idúceho pred ním, čo sa vďaka rôznym schopnostiam cyklistov často stáva, nesmú jazdiť títo pretekári ako skupina. Predovšetkým nesmú jazdiť v zákryte.

V priebehu Tour de France sa obvykle uskutočnia tri alebo štyri časovky jednotlivcov. Pred prvou etapou sa jazdí krátka časovka, nazývaná prolog, ktorá rozhoduje o tom, kto bude mať v prvej etape žlté tričko a zamedzuje tomu, aby boli jazdci umiestnení v celkovej klasifikácii s rovnakými časmi (v prvom týždni zaznamená mnoho jazdcov rovnaký čas vďaka pravidlu, o ktorom je zmienka vyššie). Nasleduje rovinatá časovka, horská časovka a pred koncom pretekov ďalšia rovinatá časovka.

Tradične je posledná časovka predposlednou etapou, ktorá rozhoduje o víťazovi ešte pred štartom poslednej etapy, ktorá sa už nejazdí súťažne. Pri niektorých príležitostiach však organizátori pretekov zmenili poslednú etapu s dojazdom v Paríži na časovku. Poslednými pretekmi, kedy sa toto stalo, bola Tour v roku 1989, povestná najtesnejším víťazstvom Grega LeMonda pred Laurentom Fignonom. Fignon šiel do poslednej etapy ako vedúci jazdec s náskokom 50 s, ale nakoniec bol porazený o osem sekúnd po skvelom časovkárskom výkone LeMonda.

Časovka tímov[upraviť | upraviť zdroj]

Počas každej Tour sa jazdí aj časovka tímov. Je podobná časovke jednotlivcov, ale celý tím jazdí pohromade. Tím jazdí ako skupina, jazdci sa striedajú na čele, ale nemôžu spolupracovať s ostatnými tímami. Každému členovi tímu je pripočítaný konečný čas piateho jazdca deväťčlenného tímu. Ak sa však odtrhne jazdec od skupiny a dôjde na šiestej či nižšej pozícii oddelene od tejto skupiny, je mu pripočítaný horší čas, než aký skutočne dosiahol. Preto ak vodca skupiny dostane defekt alebo spadne, tím musí obetovať svoj čas v prospech času svojho lídra.

Slávne etapy[upraviť | upraviť zdroj]

Posledná etapa končí na bulvári Champs-Elysées, ktorý je pre svoje dlažobné kamene pre jazdcov veľmi nepríjemný. Táto etapa sa väčšinou nejazdí v súťažnom duchu, pretože o víťazovi je už spravidla rozhodnuté. Napriek tomu sa v minulosti objavili výnimky. V roku 1987, kedy Stephen Roche viedol po poslednej časovke o 40 s pred Pedrom Delgadom, sa Delgado v poslednej etape odtrhol od pelotónu a pokúsil sa na poslednú chvíľu strhnúť víťazstvo na svoju stranu. Roche Delgada ho však dohonil a obaja dojazdili v hlavnom pelotóne.

V ostatných rokoch organizátori experimentovali s presunutím poslednej časovky jednotlivcov do poslednej etapy namiesto etapy predposlednej. Najznámejšou sa týmto stala Tour v roku 1989, kedy Greg LeMond prevzal žlté tričko v poslednej časovkárskej etape pred Laurentom Fignonom a zvíťazil o osem sekúnd. Je pravdepodobné, že táto úprava sa bude v budúcnosti opakovať.

Známou je etapa s cieľom na L’Alpe-d’Huez. V roku 2004 sa organizátori rozhodli uskutočniť ďalší experiment a usporiadali časovku jednotlivcov s cieľom na L’Alpe-d’Huez. Táto zmena však pretekármi nebola prijatá príliš dobre a pravdepodobne sa už nebude opakovať.

Hostiteľstvo začiatku alebo konca etapy prináša dotyčnému mestu prestíž a veľa publicity. Kým kedysi začínala každá etapa na mieste, kde predchádzajúca etapa končila, a preteky boli preto kontinuálne, teraz začínajú etapy o niekoľko kilometrov ďalej. Tým je zaistené, že si svoj kúsok slávy užije viac miest. Niekedy sa začiatok etapy posunie o obrovskú vzdialenosť a na presun jazdcov je potrebný jeden deň voľna.

Veľmi prestížne je hostiť prolog a začiatok prvej etapy. Keďže je prológ príliš krátky na prejazd medzi dvomi mestami, odohráva sa prolog a začiatok prvej etapy v rovnakom meste. Tour de France sa striedavo otvára vnútri a mimo Francúzska, často sa začiatočné etapy jazdia v okolitých štátoch.

Bodovacie súťaže[upraviť | upraviť zdroj]

Šprintérske bodovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Peter Sagan - trojnásobný (slovenský) víťaz bodovacej súťaže Tour de France

V roku 2015 sa zmenil bodovací systém[1]

Typ etapy 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15.
Plainstage.svg Rovinatá 50 30 20 18 16 14 12 10 8 7 6 5 4 3 2
Mediummountainstage.svg Kopcovitá 30 25 22 19 17 15 13 11 9 7 6 5 4 3 2
Mountainstage.svg Horská 20 17 15 13 11 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1
History.gif Individuálna časovka 20 17 15 13 11 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1
Rýchlostná prémia 20 17 15 13 11 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vrchárske bodovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Rozdelenie bodov je nasledovné:[2]

Vrchol 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10.
Mountainstage.svg Kategórie Hors 25 20 16 14 12 10 8 6 4 2
Mountainstage.svg Prvej Kategórie 10 8 6 4 2 1
Mountainstage.svg Druhej Kategórie 5 3 2 1
Mediummountainstage.svg Tretej Kategórie 2 1
Mediummountainstage.svg Štvrtej Kategórie 1
  • Rozdelený počet bodov je dvojnásobný ak je to zároveň cieľom etapy. Platí od kategórie 2 a viac.

Zoznam celkových víťazov[upraviť | upraviť zdroj]

Jan Ullrich, 2005
Tour Rok Víťaz Jersey yellow.svg Národnosť Jersey green.svg Národnosť Jersey polkadot.svg Národnosť Jersey white.svg Národnosť
102 2015 Chris Froome Spojené kráľovstvo Peter Sagan Slovensko Chris Froome Spojené kráľovstvo Nairo Quintana Kolumbia
101 2014 Vincenzo Nibali Taliansko Peter Sagan Slovensko Rafal Majka Poľsko Thibaut Pinot Francúzsko
100 2013 Chris Froome Spojené kráľovstvo Peter Sagan Slovensko Nairo Quintana Kolumbia Nairo Quintana Kolumbia
99 2012 Bradley Wiggins Spojené kráľovstvo Peter Sagan Slovensko Thomas Voeckler Francúzsko Tejay van Garderen USA
98 2011 Cadel Evans Austrália Mark Cavendish Spojené kráľovstvo Samuel Sánchez Španielsko Pierre Rolland Francúzsko
97 2010 Andy Schleck* Luxembursko Alessandro Petacchi Taliansko Anthony Charteau Francúzsko Andy Schleck Luxembursko
96 2009 Alberto Contador Španielsko Thor Hushovd Nórsko bez víťaza*** Andy Schleck Luxembursko
95 2008 Carlos Sastre Španielsko Óscar Freire Španielsko bez víťaza**** Andy Schleck Luxembursko
94 2007 Alberto Contador Španielsko Tom Boonen Belgicko Mauricio Soler Kolumbia Alberto Contador Španielsko
93 2006 Oscar Pereiro* Francúzsko Robbie McEwen Austrália Michael Rasmussen Dánsko Damiano Cunego Taliansko
92 2005 bez víťaza** Thor Hushovd Nórsko Michael Rasmussen Dánsko Yaroslav Popovych Ukrajina
91 2004 bez víťaza** Robbie McEwen Austrália Richard Virenque Francúzsko Vladimir Karpets Rusko
90 2003 bez víťaza** Baden Cooke Austrália Richard Virenque Francúzsko Denis Menchov Rusko
89 2002 bez víťaza** Robbie McEwen Austrália Laurent Jalabert Francúzsko Ivan Basso Taliansko
88 2001 bez víťaza** Erik Zabel Nemecko Laurent Jalabert Francúzsko Óscar Sevilla Španielsko
87 2000 bez víťaza** Erik Zabel Nemecko Santiago Botero Kolumbia Francisco Mancebo Španielsko
86 1999 bez víťaza** Erik Zabel Nemecko Richard Virenque Francúzsko Benoît Salmon Francúzsko
85 1998 Marco Pantani Taliansko Erik Zabel Nemecko Christophe Rinero Francúzsko Jan Ulrich Nemecko
84 1997 Jan Ullrich Nemecko Erik Zabel Nemecko Richard Virenque Francúzsko Jan Ulrich Nemecko
83 1996 Bjarne Riis Dánsko Erik Zabel Nemecko Richard Virenque Francúzsko Jan Ulrich Nemecko
82 1995 Miguel Indurain Španielsko Laurent Jalabert Francúzsko Richard Virenque Francúzsko Marco Pantani Taliansko
81 1994 Miguel Indurain Španielsko Djamolidine Abdoujaparov Uzbekistan Richard Virenque Francúzsko Marco Pantani Taliansko
80 1993 Miguel Indurain Španielsko Djamolidine Abdoujaparov Uzbekistan Tony Rominger Švajčiarsko Antonio Martín Velasco Španielsko
79 1992 Miguel Indurain Španielsko Laurent Jalabert Francúzsko Claudio Chiappucci Taliansko Eddy Bouwmans Holandsko
78 1991 Miguel Indurain Španielsko Djamolidine Abdoujaparov ZSSR Claudio Chiappucci Taliansko Álvaro Mejía Kolumbia
77 1990 Greg LeMond USA Olaf Ludwig NDR Thierry Claveyrolat Francúzsko Gilles Delion Francúzsko
76 1989 Greg LeMond USA Sean Kelly Írsko Gert-Jan Theunisse Holandsko Fabrice Philipot Francúzsko
75 1988 Pedro Delgado Španielsko Eddy Planckaert Belgicko Steven Rooks Holandsko Erik Breukink Holandsko
74 1987 Stephen Roche Írsko Jean-Paul van Poppel Holandsko Luis Herrera Kolumbia Raúl Alcalá Mexiko
73 1986 Greg LeMond USA Eric Vanderaerden Belgicko Bernard Hinault Francúzsko Andrew Hampsten USA
72 1985 Bernard Hinault Francúzsko Sean Kelly Írsko Luis Herrera Kolumbia Fabio Parra Kolumbia
71 1984 Laurent Fignon Francúzsko Frank Hoste Belgicko Robert Millar Spojené kráľovstvo Greg LeMond USA
70 1983 Laurent Fignon Francúzsko Sean Kelly Írsko Lucien Van Impe Belgicko Laurent Fignon Francúzsko
69 1982 Bernard Hinault Francúzsko Sean Kelly Írsko Bernard Vallet Francúzsko Phil Anderson Austrália
68 1981 Bernard Hinault Francúzsko Freddy Maertens Belgicko Lucien Van Impe Belgicko Peter Winnen Holandsko
67 1980 Joop Zoetemelk Holandsko Rudy Pevenage Belgicko Raymond Martin Francúzsko Johan Van der Velde Holandsko
66 1979 Bernard Hinault Francúzsko Bernard Hinault Francúzsko Giovanni Battaglin Taliansko Jean-Rene Bernaudeau Francúzsko
65 1978 Bernard Hinault Francúzsko Freddy Maertens Belgicko Mariano Martínez Francúzsko Henk Lubberding Holandsko
64 1977 Bernard Thévenet Francúzsko Jacques Esclassan Francúzsko Lucien Van Impe Belgicko Dietrich Thurau Nemecko
63 1976 Lucien Van Impe Belgicko Freddy Maertens Belgicko Giancarlo Bellini Taliansko Enrique Martinez-Heredia Španielsko
62 1975 Bernard Thévenet Francúzsko Rik Van Linden Belgicko Lucien Van Impe Belgicko Francesco Moser Taliansko
61 1974 Eddy Merckx Belgicko Patrick Sercu Belgicko Domingo Perurena Španielsko -
60 1973 Luis Ocana Španielsko Herman Van Springel Belgicko Pedro Torres Španielsko -
59 1972 Eddy Merckx Belgicko Eddy Merckx Belgicko Lucien Van Impe Belgicko -
58 1971 Eddy Merckx Belgicko Eddy Merckx Belgicko Lucien Van Impe Belgicko -
57 1970 Eddy Merckx Belgicko Walter Godefroot Belgicko Eddy Merckx Belgicko -
56 1969 Eddy Merckx Belgicko Eddy Merckx Belgicko Eddy Merckx Belgicko -
55 1968 Jan Janssen Holandsko Franco Bitossi Taliansko Aurelio Gonzalez Španielsko -
54 1967 Roger Pingeon Francúzsko Jan Janssen Holandsko Julio Jimenez Španielsko -
53 1966 Lucien Aimar Francúzsko Willy Planckaert Belgicko Julio Jimenez Španielsko -
52 1965 Felice Gimondi Taliansko Jan Janssen Holandsko Julio Jimenez Španielsko -
51 1964 Jacques Anquetil Francúzsko Jan Janssen Holandsko Federico Bahamontes Španielsko -
50 1963 Jacques Anquetil Francúzsko Rik Van Looy Belgicko Federico Bahamontes Španielsko -
49 1962 Jacques Anquetil Francúzsko Rudi Altig Nemecko Federico Bahamontes Španielsko -
48 1961 Jacques Anquetil Francúzsko André Darrigade Francúzsko Imerio Massignan Taliansko -
47 1960 Gastone Nencini Taliansko Jean Graczyk Francúzsko Imerio Massignan Taliansko -
46 1959 Federico Bahamontes Španielsko André Darrigade Francúzsko Federico Bahamontes Španielsko -
45 1958 Charly Gaul Luxembursko Jean Graczyk Francúzsko Federico Bahamontes Španielsko -
44 1957 Jacques Anquetil Francúzsko Jean Forestier Francúzsko Gastone Nencini Taliansko -
43 1956 Roger Walkowiak Francúzsko Stan Ockers Belgicko Charly Gaul Luxembursko -
42 1955 Louison Bobet Francúzsko Stan Ockers Belgicko Charly Gaul Španielsko -
41 1954 Louison Bobet Francúzsko Ferdi Kübler Švajčiarsko Federico Bahamontes Španielsko -
40 1953 Louison Bobet Francúzsko Fritz Schär Švajčiarsko Jesús Loroño Španielsko -
39 1952 Fausto Coppi Taliansko - Fausto Coppi Taliansko -
38 1951 Hugo Koblet Švajčiarsko - Raphaêl Géminiani Francúzsko -
37 1950 Ferdinand Kubler Švajčiarsko - Louison Bobet Francúzsko -
36 1949 Fausto Coppi Taliansko - Fausto Coppi Taliansko -
35 1948 Gino Bartali Taliansko - Gino Bartali Taliansko -
34 1947 Jean Robic Francúzsko - Pierre Brambilla Francúzsko -
neuskutočnili sa kvôli 2. svetovej vojne
33 1939 Sylvere Maes Belgicko - Sylvere Maes Belgicko -
32 1938 Gino Bartali Taliansko - Gino Bartali Taliansko -
31 1937 Roger Lapébie Francúzsko - Félicien Vervaecke Belgicko -
30 1936 Sylvere Maes Belgicko - Julian Berrendero Španielsko -
29 1935 Romain Maes Belgicko - Félicien Vervaecke Belgicko -
28 1934 Antonin Magne Francúzsko - René Vietto Francúzsko -
27 1933 Georges Speicher Francúzsko - Vicente Trueba Španielsko -
26 1932 André Leducq Francúzsko - Vicente Trueba Španielsko -
25 1931 Antonin Magne Francúzsko - Joseph Demuysere Belgicko -
24 1930 André Leducq Francúzsko - Benoît Fauré Francúzsko -
23 1929 Maurice de Waele Belgicko - Victor Fontan Francúzsko -
22 1928 Nicolas Frantz Luxembursko - Victor Fontan Francúzsko -
21 1927 Nicolas Frantz Luxembursko - Giovanni-Michele Gordini Taliansko -
20 1926 Lucien Buysse Belgicko - Lucien Buysse Belgicko -
19 1925 Ottavio Bottecchia Taliansko - Ottavio Bottecchia Taliansko -
18 1924 Ottavio Bottecchia Taliansko - Ottavio Bottecchia Taliansko -
17 1923 Henri Pélissier Francúzsko - Henri Pélissier Francúzsko -
16 1922 Firmin Lambot Belgicko - Jean Alavoine Francúzsko -
15 1921 Léon Scieur Belgicko - Hector Heusghem Belgicko -
14 1920 Philippe Thys Belgicko - Firmin Lambot Belgicko -
13 1919 Firmin Lambot Belgicko - Honoré Barthélemy Francúzsko -
neuskutočnili sa kvôli 1. svetovej vojne
12 1914 Philippe Thys Belgicko - Firmin Lambot Belgicko -
11 1913 Philippe Thys Belgicko - Philippe Thys Belgicko -
10 1912 Odile Defraye Belgicko - Odiel Defraeye Belgicko -
09 1911 Gustave Garrigou Francúzsko - Paul Duboc Francúzsko -
08 1910 Octave Lapize Francúzsko - Octave Lapize Francúzsko -
07 1909 François Faber Luxembursko - François Faber Luxembursko -
06 1908 Lucien Petit-Breton Francúzsko - Gustave Garrigou Francúzsko -
05 1907 Lucien Petit-Breton Francúzsko - Emile Georget Francúzsko -
04 1906 René Pottier Francúzsko - René Pottier Francúzsko -
03 1905 Louis Trousselier Francúzsko - René Pottier Francúzsko -
02 1904 Henri Cornet Francúzsko - - - -
01 1903 Maurice Garin Francúzsko - - - -

* dodatočne po odobratí víťazstva Floydovi Landisovi (2006) a Albertovi Contadorovi (2009,2010) za doping
** víťaz Lance Armstrong (USA) bol zbavený titulov pre užívanie dopingových látok

*** Franco Pellizotti Kohl bol zbavený víťaztva pre užívanie dopingových látok

**** Bernhard Kohl bol zbavený víťaztva pre užívanie dopingových látok

Rekordy[upraviť | upraviť zdroj]

Lance Armstrong na Tour de France, 2004

Štyria jazdci vyhrali Tour päťkrát:

  • Jacques Anquetil (Francúzsko) v rokoch 1957, 1961, 1962, 1963 a 1964;
  • Eddy Merckx (Belgicko) v rokoch 1969, 1970, 1971, 1972 a 1974;
  • Bernard Hinault (Francúzsko) v rokoch 1978, 1979, 1981, 1982 a 1985;
  • Miguel Indurain (Španielsko) v rokoch 1991, 1992, 1993, 1994 a 1995 (ako prvý vyhral päťkrát po sebe).
  • Lance Armstrong (USA) síce vyhral Tour de France sedemkrát (v rokoch 1999 – 2005), no tituly mu boli kvôli dopingu odobrané a ročníky tak zostali bez víťaza.

Čo sa týka národnosti, najviac pretekov vyhrali Francúzi (36 pretekov), nasledovaní Belgičanmi (18), Talianmi (10), jazdci Španielska (8), Luxemburska (4), Švajčiarska, USA a Holandska (2) a Írska, Dánska, Nemecka a Austrálie (1).

Česi a Slováci na Tour[upraviť | upraviť zdroj]

Tour de France sa doteraz zúčastnilo trinásť Čechov a Slovákov, pričom Ján Svorada vymenil v roku 1996 slovenské občianstvo za české. Ako prvý Slovák štartoval na pretekoch Milan Jurčo. Najúspešnejšími jazdcami sú Peter Sagan s tromi účasťami, štyrmi individuálnymi etapovými víťazstvami a ziskom štyroch zelených dresov, a Česi Ján Svorada s ôsmimi štartmi a tromi individuálnymi etapovými víťazstvami a Pavel Padrnos so šiestimi štartmi a tromi víťazstvami v tímovej časovke.
V ročníku 2012 bolo Slovensko rekordne zastúpené bratmi Petrom a Martinom Velitsovcami a Petrom Saganom. Sagan vyhral 3 etapy a zelený dres pre víťaza bodovacej súťaže.
V roku 2013 Peter Sagan obhájil víťazstvo v bodovacej súťaži o zelený dres a pridal jedno etapové víťazstvo. Aj v rokoch 2014 a 2015 získal zelený dres, ale bez vyhratej etapy.

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Regulations of the race. ASO/letour.fr. prístup: 6 July 2015.
  2. Tour de France 2011 – Rules. Letour.fr. prístup: 23 February 2012.