Tour de France 2017

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Tour de France 2017
Mapa pretekov
Detaily pretekov
Konanie 1. júl – 23. júl
Etapy 21
Vzdialenosť 3 540 km
Víťazný čas 86h 20' 55"
Víťazi
Jersey yellow.svg Víťaz UK Chris Froome (UK)
Druhý COL Rigoberto Urán (KOL)
Tretí FRA Romain Bardet (FRA)

Jersey green.svg Body AUS Michael Matthews (AUS)
Jersey polkadot.svg Hory FRA Warren Barguil (FRA)
Jersey white.svg Mladí UK Simon Yates (UK)
Jersey yellow number.svg Tím Team Sky
Webstránka: www.letour.fr

Tour de France 2017 bol 104. ročník pretekov Tour de France. Štart pretekov bol 1. júla v nemeckom Düsseldorfe, trasa ďalej viedla územím Belgicka a Luxemburska do Francúzska. Tour skončila 23. júla v Paríži a pretekári absolvovali 21 etáp a 3 540 km.

Tímy[upraviť | upraviť zdroj]

Na štart nastúpilo 18 UCI Pro tímov, ktoré doplnili štyri kontinentálne tímy. Z každého tímu boli vybraní 9 jazdci. Celkový počet štartujúcich bol 198 cyklistov, medzi ktorými boli aj dvaja Slováci – bratia Saganovci.

  • Francúzsko Ag2r La Mondiale
  • Kazachstan Astana
  • Bahrajn Bahrain-Merida
  • USA BMC Racing
  • Nemecko Bora-Hansgrohe
  • USA Cannondale–Drapac Professional Cycling
  • Francúzsko Cofidis, Solutions Credits
  • Južná Afrika Dimension Data
  • Francúzsko Direct Énergie
  • Francúzsko FDJ
  • Francúzsko Fortuneo-Oscaro
  • Švajčiarsko Katusha-Alpecin
  • Belgicko Lotto-Soudal
  • Holandsko Team LottoNL–Jumbo
  • Španielsko Movistar Team
  • Austrália Orica-Scott
  • Belgicko Quick-Step Floors
  • Spojené kráľovstvo Sky
  • Nemecko Sunweb
  • USA Trek-Segafredo
  • Spojené arabské emiráty UAE Emirates
  • Belgicko Wanty-Groupe Gobert

prokontinentálne tímy

Kľúčové momenty[upraviť | upraviť zdroj]

V 1. etape, ktorá sa konala v uliciach Düsseldorfu, sa udialo zopár pozoruhodných incidentov. V daždivom počasí sa na zemi ocitli 2 veľké mená, ktoré museli z pretekov odstúpiť napriek vysokým ambíciám už v prvý deň. Po nezvládnutí riadenia sa šmykol Jon Izaguirre, ktorý utrpel ľahkú zlomeninu. Horšie dopadol iný jeho krajan Alejandro Valverde, ktorý kvôli daždivému počasiu, ale aj kvôli preceneniu schopností ovládania bicykla na rohoch ťažko dopadol na cestu a zlomil si nohu. Obaja španielski cyklisti boli jednotkami svojich tímov.

Vo 4. etape sa pri záverečnom šprinte stretli v tesnom súboji Peter Sagan a Mark Cavendish, ktorý skončil so zlomenou lopatkou na ceste. Sagan dostal penalizáciu – bol zaradený na 115. miesto v etape so stratou 30 sekúnd a bolo mu strhnutých 80 bodov v bodovacej súťaži. Neskôr komisia rozhodla o diskvalifikácii 5-násobného víťaza bodovacej súťaže. Okamžite po tom, čo sa Sagan dozvedel o páde Cavendisha sa mu prišiel ospravedlniť. Za pád Marka Cavendisha mohol pravdepodobne kanál na ceste, na ktorom sa šmykol a hlavou sa oprel o Sagana, ktorého mohutná postava odrazila Marka do opačnej strany a ten stratil kontrolu nad svojím balansom. Mark Cavendish narazil do reklamných bariér a po páde cez neho prešiel iný cyklista. Už pred začiatkom Tour komisia varovala cyklistov pred odvážnymi pohybmi rúk. Aj napriek Saganovej nevine si komisia všimla jeho vystrčený pravý lakeť, ktorým nekontaktoval Marka, no odvážny manéver posúdili ako nebezpečný. Usúdili priame zavinenie pádu. Cavendish žiadal trest 6 mesiacov bez cyklistiky pre Petra, no napokon sa udobrili. Sagan napriek nesúhlasu akceptoval rozhodnutie a na nasledujúcu etapu nenastúpil napriek tomu, že jeho tím posielal mnoho sťažností na ASO a UCI. K vlne kritiky ohľadom tejto udalosti sa vyjadrili negatívne aj Lance Armstrong, André Greipel, Erik Zabel, Peter Velits a iní. UCI dňa 5. decembra 2017 uznala, že incident bol nezavinený zo strany Petra Sagana.

V 5. etape sa prvýkrát miešalo poradie a do TOP 10 sa dostali vrchárske mená, nakoľko dojazd sa konal na vysokom vrchu. V etape zvíťazil Fabio Aru po individuálnom 2-kilometrovom ataku. Tretí Christopher Froome prebral od tímového kolegu Gerainta Thomasa žltý dres pre lídra celkovej klasifikácie.

V 7. etape sa diváci dočkali napínavého šprintu, v ktorom sa prekvapujúco dobre sformoval tím Dimension Data, ktorý po odstúpení jednotky tímu Cavendisha bojoval v šprintoch za Edvalda Boassona Hagena. Po vynikajúcom timingu to vyzeralo, že po 6 rokoch si pripíše svoje tretie víťazstvo na Tour, no túto etapu napokon ovládol Nemec Marcel Kittel, ktorý zdolal Edvalda v najtesnejšom šprinte Tour de France vôbec. O víťazstve rozhodlo 5 milimetrov, v prepočte 0,0003 sekundy! Prvotné zábery vyzerali, že ide o remízu, no pri lepšom priblížení sa dal rozpoznať rozdiel. Aj kvôli tejto udalosti sa divácke kulisy rozzúrili.

V 9. etape sa stalo viacero udalostí, ktoré si zaslúžia pozornosť. Priebežne 10. cyklista celkovej klasifikácie Rafal Majka bol zapletený do pádu, po ktorom odstúpil s odreninami na bruchu lakťoch a nohách. V rovnakej situácii sa ocitol aj úvodný držiteľ žltého dresu Geraint Thomas, ktorý so zlomeninou odstúpil z pretekov. Už na prvom zo 7 náročných stúpaní strácala hlavná skupina desiatky minút na lídrov. V prudkom zjazde z Mont du Chat zaznamenal pád aj jeden z možných favoritov na celkové víťazstvo Richie Porte, ktorý pri pokuse o skrátenie trasy vyletel z bicykla a so sebou zobral aj vrchára Daniela Martina, ktorý našťastie pokračoval v pretekoch. Porte ale po náraze do skalnatej steny ostal ležať. Lekárka sa neskôr v cieli vyjadrila o jeho stave – bol v miernom šoku, pýtal sa, kde sú jeho okuliare, pretože boli drahé. Sám sa nechcel hýbať, chcel počkať na sanitku. Na úzkej ceste sa im perfektne podarilo predísť iným pádom, aj napriek tomu, že na ceste ležal zaistený Richie Porte, ktorý mal zlomenú panvu a kľučnú kosť. Konkurencia Chrisa Frooma sa tak znovu preriedila. Na jednom stúpaní mal Froome technické problémy, čo viedlo talianskeho majstra Fabia Aru k ataku. Do cieľa napokon nedorazilo, resp. nebolo klasifikovaných až 12 jazdcov. 5 z nich odstúpili, 7 nestihli časový limit, medzi nimi aj Juraj Sagan, Arnaud Démare, ktorý bol chvíľu držiteľom zeleného dresu, Matteo Trentin, Mark Renshaw, Ignatas Konovalovas a iní. Do cieľa nedorazil ani Robert Gesink, ktorý utrpel zlomeninu kľučnej kosti. O víťazstve znovu rozhodoval photofinish, nakoľko sa v tesnom súboji ocitli Rigoberto Urán a Warren Barguil. Z víťazstva sa radoval Barguil, nevediac o tom, že ozajstným víťazom bol Urán, ktorý časť posledného stúpania a zvyšok etapy jazdil na bicykli od mechanikov, ktorý mal iba jeden možný, a to ťažký prevod.

Etapy[upraviť | upraviť zdroj]

Pretekári absolvovali za 23 dní 3 540 km v 9 rovinatých, 5 kopcovitých a 5 horských etapách, súčasťou boli tiež 2 časovky.

Zoznam etáp
Etapa Dátum Štart a cieľ Dĺžka Typ Víťaz
1 1. júla Nemecko Düsseldorf 14 km Individuálna časovka Spojené kráľovstvo Geraint Thomas
2 2. júla Nemecko DüsseldorfBelgicko Liège 204 km Rovinatá etapa Nemecko Marcel Kittel
3 3. júla Belgicko VerviersLongwy 213 km Kopcovitá etapa Slovensko Peter Sagan
4 4. júla Luxembursko Mondorf-les-BainsVittel 208 km Rovinatá etapa Francúzsko Arnaud Démare
5 5. júla Vittel – La Planche des Belles Filles 161 km Kopcovitá etapa Taliansko Fabio Aru
6 6. júla VesoulTroyes 216 km Rovinatá etapa Nemecko Marcel Kittel
7 7. júla Troyes – Nuits-Saint-Georges 214 km Rovinatá etapa Nemecko Marcel Kittel
8 8. júla Dole – Station des Rousses 188 km Kopcovitá etapa Francúzsko Lilian Calmejane
9 9. júla Nantua – Chambéry 182 km Horská etapa Kolumbia Rigoberto Urán
10. júla Dordogne Deň odpočinku
10 11. júla Périgueux – Bergerac 178 km Rovinatá etapa Nemecko Marcel Kittel
11 12. júla Eymet – Pau 204 km Rovinatá etapa Nemecko Marcel Kittel
12 13. júla Pau – Peyragudes 215 km Horská etapa Francúzsko Romain Bardet
13 14. júla Saint-Girons – Foix 101 km Horská etapa Francúzsko Warren Barguil
14 15. júla Blagnac – Rodez 182 km Kopcovitá etapa Austrália Michael Matthews
15 16. júla Laissac-Sévérac-l'Église – Le Puy-en-Velay 190 km Kopcovitá etapa Holandsko Bauke Mollema
17. júla Le Puy-en-Velay Deň odpočinku
16 18. júla Le Puy-en-Velay – Romans-sur-Isère 165 km Rovinatá etapa Austrália Michael Matthews
17 19. júla La Mure – Serre Chevalier 183 km Horská etapa Slovinsko Primož Roglič
18 20. júla Briançon – Col d'Izoard 180 km Horská etapa Francúzsko Warren Barguil
19 21. júla Embrun – Salon-de-Provence 223 km Rovinatá etapa Nórsko Edvald Boasson Hagen
20 22. júla Marseille 23 km Individuálna časovka Poľsko Maciej Bodnar
21 23. júla Montgeron – Paríž (Champs-Élysées) 103 km Rovinatá etapa Holandsko Dylan Groenewegen

Vedenie po etapách[upraviť | upraviť zdroj]

Etapa Víťaz Celkové poradie

Jersey yellow.svg

Súťaž aktivity

Jersey green.svg

Súťaž vrchárov

Jersey polkadot.svg

Jazdci do 25 rokov

Jersey white.svg

Klasifikácia tímov

Jersey yellow number.svg

Cena pre najaktívnejšieho jazdca

Jersey red number.svg

1 Geraint Thomas Geraint Thomas Geraint Thomas neudelený Stefan Küng Sky neudelený
2 Marcel Kittel Marcel Kittel Taylor Phinney Yoann Offredo
3 Peter Sagan Nathan Brown Pierre Latour Lilian Calmejane
4 Arnaud Démare Arnaud Démare Guillaume Van Keirsbulck
5 Fabio Aru Chris Froome Fabio Aru Simon Yates Philippe Gilbert
6 Marcel Kittel Vegard Stake Laegen
7 Marcel Kittel Marcel Kittel Dylan Van Baarle
8 Lilian Calmejane Lilian Calmejane Lilian Calmejane
9 Rigoberto Urán Warren Barguil Warren Barguil
10 Marcel Kittel Elie Gesbert
11 Marcel Kittel Maciej Bodnar
12 Romain Bardet Fabio Aru Steve Cummings
13 Warren Barguil Alberto Contador
14 Michael Matthews Chris Froome Thomas De Gendt
15 Bauke Mollema Bauke Molemma
16 Michael Matthews Sylvain Chavanel
17 Primož Roglič Michael Matthews Alberto Contador
18 Warren Barguil Darwin Atapuma
19 Edvald Boasson Hagen Jens Keukeleire
20 Maciej Bodnar neudelený
21 Dylan Groenewegen neudelený

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku 2017 Tour de France na anglickej Wikipédii.