Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2022

Proteín a rozlišovačky

Presúvam konverzáciu z Diskusia k portálu:Chémia sem, keďže sa to evidentne netýka portálu samotného a netuším kam inam presunúť...:

"Podľa stránky Proteín je slovo "proteín" staršie označenie pre jednoduchú bielkovinu. Aktuálne už sa tento výraz však nepoužíva a nikto to takto nerozlišuje, na základe čoho som to uviedol priamo na stránke Bielkovina a rozlišovačku presmeroval. Napriek tomu bola moja zmena vrátená. Zaujíma ma teda názor užívateľov priamo z tohto portálu o tom, či túto (podľa mňa zbytočnú) rozlišovačku ponechať alebo tento výraz presmerovať. Nevidím dôvod ponechávať rozlíšenie kvôli starému a nepoužívanému výrazu."

Zaujíma ma teda v princípe postoj k rozlišovačkám na základe starých výrazov, či tieto rozlišovačky ponechať alebo to len popísať priamo na stránke. KingisNitro (diskusia) 22:08, 19. január 2022 (UTC)

@KingisNitro: Ahoj. Súhlasím s tebou. Starší výraz sa môže spomenúť v úvode článku, resp. môže byť linkovaný aj pomocou {{pozri aj}}.--Jetam2 (diskusia) 08:20, 21. január 2022 (UTC)

Vyjadril som sa v mojej diskusii: Diskusia s redaktorom:Vasiľ#Proteín. Inak nie je treba to isté písať do troch rôznych diskusií. Vasiľ (diskusia) 10:01, 21. január 2022 (UTC)

@Vasiľ: Ja ale s tými tvrdeniami nesúhlasím, preto ma zaujíma názor niekoho vyššie postaveného. To, že sa ten výraz používal 20 rokov dozadu podľa mňa nie je dôvod vytvárať rozlišovačku. Wiki by mala poskytovať aktuálne informácie a historické názvy na tej stránke môžu byť uvedené.

@Jetam2: Ďakujem za názor. :) KingisNitro (diskusia) 14:42, 21. január 2022 (UTC)

A keď už o tom hovorím, podobný problém je so stránkou Cirhóza. KingisNitro (diskusia) 14:57, 21. január 2022 (UTC)

@KingisNitro: Na Wikipédii nie sú „vyššie postavení“. Konsenzus by sa mal tvoriť na základe vyargumentovaných názorov a s otvorenou mysľou.--Jetam2 (diskusia) 15:50, 21. január 2022 (UTC)

Súhlasím; vyššie postavení som mal na mysli "s vyššími právami" než mám napr. ja. KingisNitro (diskusia) 16:31, 21. január 2022 (UTC)

Prešlo 9 dní a nejak sme sa nepohli; takže nejaké návrhy ohľadne týchto rozlišovačiek? KingisNitro (diskusia) 01:42, 30. január 2022 (UTC)

@KingisNitro: Ahoj! Z môjho pohľadu nevidím problém v existencii RS Proteín ak má nejaký ďalší význam (aj keď sa už dnes asi tak často nepoužíva) + je to podložené zdrojmi a čo som videl tak nejakým novším z roku 2017. Staršie názvy je dobré v článku spomenúť prípadne nalinkovať na rozlišovačku (ak existuje), ktorá by mala byť prehľadná a v krátkosti uviedla ďalšie významy alebo problematiku (zastaraný, zriedkavý názov etc.).--Róbert Jahoda (diskusia) 20:40, 31. január 2022 (UTC)

Správne odcitovaný obsah a jasné rozlíšenie pojmov. Tu nie je prečo z oboch spomenutých RS urobiť iba presmerovania. Vasiľ (diskusia) 20:51, 31. január 2022 (UTC)

Za mňa by starší výraz mohol byť v spomenutý v článku. Rozlišovačky by mali byť pre rôzne významy: koruna (strom), koruna (ozdoba hlavy), koruna (mena) a nie koruna (strom), koruna (krík) / koruna (kráľ), koruna (kráľovná), koruna (princezná) atď. Obrazne povedané, pravdaže.--Jetam2 (diskusia) 08:26, 1. február 2022 (UTC)

Pozri RS, nie je to iba starší výraz. Evidentne sa používa.

Obrazné prirovnanie je dosť odveci nejde o násilné a zbytočné oddeľovanie významov. V tomto prípade proste odborné zdroje pojem proteín používajú v dvoch významoch. Vasiľ (diskusia) 08:35, 1. február 2022 (UTC)

Baví ma veta "Evidentne sa používa." Za štyri roky čo sa pohybujem v tomto prostredí som to nikoho nevidel použiť týmto štýlom, jednoduchpo používame jednoduchá a zložená bielkovina. Jeden zdroj z roku 2017 neznamená, že sa to používa. Mimo toho napríklad tento zdroj z roku 1980 rozdeľuje proteíny na "jednoduché a konjugované (složené), jež mají ještě připojenou neproteinovou složku, např. cukor, lipid, nukleovou kyselinu atd." Pojem "proteid" vôbec nepoužíva. Tento zdroj (pôvodne z 1992, v ruke mám opravené vydanie 2007) uvádza "Mnohé bílkoviny (asi většina) mají na polypeptidové řetězce ještě navázany různé nízkomolekulové struktury nazývané prosthetické skupiny; říkame jím bílkoviny složené." na strane 53; na strane 79 hovorí "Jako složené bílkoviny označujeme takové, u nichž neaminokyselinová struktura, říkamé ji prosthetická skupina, je zcela nezbytná pro funkci bílkovin (...) nebo stabilitu její struktury." Slovo proteid som tam tiež nikde nenašiel. Anglické zdroje, napr. dictionary.com, "proteid, n. A protein. No longer in scientific use." tvrdia, že slovo už sa nepoužíva a nikdy som ho použité nevidel. Ergo by som to presunul na tú stránku Bielkovina, kde to rozhodne může byť spomenuté ako staršie názvoslovie, ale v tomto momente sa tieto termíny skutočne vo vedeckej literatúre už aktuálne nepoužívajú. KingisNitro (diskusia) 10:18, 1. február 2022 (UTC)

Zdrojmi v češtine a angličtine nemožno dokumentovať použitie v slovenčine (nebavíme sa o delení a pod., tam samozrejme také zdroje treba).

Ak niekto za štyri roky niečo nestretol znamená to, že on dačo nepozná. Neznamená to, že to neexistuje/je nesprávne. Vasiľ (diskusia) 12:28, 1. február 2022 (UTC)

Pozerám, že som predtým pridal jeden iný zdroj než som chcel, ale i tak by bol v češtine. Každopádne napr. slovenský zdroj uvádza i názov proteid a takisto to, že sa už nepoužíva. Podľa slovníkov je to slovo z 1959 – 1968, resp. slovník z roku 2005 používa upresnenie "predtým", čomu rozumiem tiež tak že sa nepoužíva. (Funnily enough, i PSP z roku 2000 priamo obsahuje slovo proteid. :D) Stále však úplne nerozumiem tomu, prečo nie je možné to spojiť pod jednu stránku, napriek existencii zdrojov, ktoré to rozlišujú; resp. prečo je to lepšie rozdelené - nevidím vôbec dôvod rozdeľovať "jednoduché bielkoviny" a "zložené bielkoviny" na dve stránky, navyše pravdepodobne adekvátnu stránku eventuálne založím (resp. preložím z angličtiny) ja, tak neviem, v čom je taký problém. Stránka o bielkovinách i tak bude obsahovať zloženie a mnoho ďalších vecí, tak nevidím dôvod toto konkrétne presúvať na inú stránku. Mnoho slov a synoným, ktoré označujú to isté alebo skupinu podobných vecí máme tak či tak pod jednou stránkou. To isté platí u vyššie spomenutej cirhózy; väčšinou ľudia hľadajú cirhózu pečene, nevidím teda dôvod to nepresmerovať priamo a neupozorniť navrchu stránky na cirhózy iných orgánov. Encyklopédie a obzvlášť Wikipédia by mali dávať tie výsledky, ktoré ľudia hľadajú, nie zbytočne odkazovať na milión výrazov tej istej veci, ktoré sa už ani nepoužívajú. KingisNitro (diskusia) 23:53, 2. február 2022 (UTC)

Ahoj @KingisNitro: nechcem ťa nejako demotivovať od práce, ale na skWiki sa proste neoplatí robiť niečo iné, ako opravovať chyby na článkoch, prípadne pridať aktuálne články. Sú tu skupinky redaktorov, ktoré mám taký skromný pocit, nikdy nedôjdu ku konsenzu, a to v rôznych oblastiach. Za všetko poukážem len na diskusie pri článkoch Diskusia: Yoko Ono, alebo Diskusia:Japonská kozmická agentúra. Máme tu mnoho článkov s názvami, ktoré by človek nikdy nepoužil, namiesto toho aby boli pod zaužívanými názvami. Za všetky uvediem Samsung Electronics a všimni si aký má názov. Niektorých redaktorov to nezaujíma, proste nájdu si nejaký zdroj, ktorý hovorí, že tak to má byť a hoci nájdeme 100 iných, tak tie sú irelevantné, pretože na skwiki sú si zdroje rovné a rovnejšie.

Chcem ťa len povzbudiť k práci na článkoch a témach, ktoré ťa zaujímajú a dať ti radu, nezabíjať čas malichernosťami ako sú názvy článkov a rozlišovačky. Na to tu je až príliš veľký monopol istej skupiny redaktorov. Tiež som bol v podobnej situácii napríklad pri Pavol Peter Gojdič a poučený skúsenosťami z uvedených diskusí, som to vzdal veľmi rýchlo a v súčasnosti skôr z wiki čerpám ako pridávam, pretože hoci som mal snahy prispievať viac, práve takéto situácie ma nehorázne demotivovali. KasciJ 08:02, 3. február 2022 (UTC)

1. Primárny význam slova cirhóza nie je cirhóza pečene (to len v tvojej hlave), ale primárny význam je to, čo tam je uvedené ako prvé (a v niektorých encyklopédiách je o tom samostatný článok). Že ty "nevidíš dôvod" neznamená, že tam teda dôvod nie je. (A to u teba nie je prvýkrát, že aj v texte, ktorý máš pred sebou, vidíš presný opak toho, čo tam je explicitne napísané, takže to tvoje videnie má nulovú relevanciu). 2. Druhá (vtipná) chyba: Snaha doložiť, že sa niečo nepoužíva v jazyku, kde existujú dva rôzne výrazy (bielkovina a proteín), jazykom, v ktorom na to isté existuje len jeden výraz (angličtina). 3. Tretia chyba: Zbieranie zdrojov na jeden význam, ktorý si si vybral, a cielené ignorovanie zdrojov na význam, ktorý sa ti nehodí do krámu, nie je argument a je to skôr komické. Existencia zdroja na jeden význam totiž nijako neruší existenciu zdrojov na druhý význam. 4. Dôvod na rozlíšenie je taký, že rozlišovacie stránky slúžia na rozlišovanie významov a presne to robí aj táto stránka. Základný stav je taký, že rôzne významy sa rozlišujú na rozlišovacej stránke a nie, že sa všetko primárne niekam nasilu napchá na jedno miesto a rozlišovať sa bude len vtedy, ak sa to niekom (napr. tebe) náhodou zapáči alebo druhý význam bude názov filmu. Vzhľadom na to, že hlavný článok je pod úplne iným názvom než proteín, tak nie je duplom dôvod tu robiť žiadne výnimky pre slovo proteín len preto, že ty "nevidíš dôvod", hoci tam tých dôvodov je kopa aj s úplne elementárnym zdrojmi (staršími ale aj novými, pričom staršie by bohato stačili). 5. Druhá vec je samozrejme tá (A TO BY BOL V TOMTO ŠPECIÁLNOM PRÍPADE JEDINÝ PLATNÝ ARGUMENT), že či vôbec má existovať článok o jednoduchej bielkovine. Z toho, že neexistuje teraz a niekomu sa TERAZ nehodí do krámu, nevyplýva, že by nemal existovať vôbec a nikdy ani nevznikne. Ak by bolo definitívne isté, že taký článok nikdy nebude, tak by samozrejme v tomto špeciálnom prípade rozlišovačka nemala význam, lebo by dvakrát odkazovala na ten istý článok. 2A02:AB04:3140:7400:682B:A948:1AFF:DA5A 03:50, 3. február 2022 (UTC) P.S. A na vetu "Podľa slovníkov je to slovo z 1959 – 1968[5], resp. slovník z roku 2005 používa upresnenie "predtým"[6], čomu rozumiem tiež tak že sa nepoužíva. (Funnily enough, i PSP z roku 2000 priamo obsahuje slovo proteid.[7]", ktorá je zmes vecných nezmyslov, klamstiev a citovanie niečoho, čo je pri tejto téme úplne irelevantné (jazykové slovníky sú irelevantné pre chemické a podobné názvy), ani reagovať nebudem, autor sa zas raz sám odhalil. Odporúčam (úprimne) vyhľadať pomoc, toto sa tu už totiž opakuje. 2A02:AB04:3140:7400:682B:A948:1AFF:DA5A 04:00, 3. február 2022 (UTC)

Ešte ty si nám tu chýbal. :D "ani reagovať nebudem" ale urobíš k tomu samostatnú úpravu, to je fakt komické.

Ak si taký chytrý, na čo existuje šablóna Šablóna:Pozri? Dáva sa navrch článkov, kde je primárny význam to, čo ľudia pravdepodobne hľadajú a potom sa odkazuje na rovnomenné/podobné články o inej veci. Prečo tam nie je rozlišovačka teda? K tomu by si našiel určite kopu zdrojov. Očakávam teda, že k tomu všetkému rozlišovačky vytvoríš (resp. vytvoríte, keď ich máte tak radi). Tu je celý zoznam stránok, ktoré ju využívajú. Stránku Cirhóza by som napríklad riešil úplne tým istým spôsobom (i keď tam je to pochopiteľnejšie to rozdeliť (resp. presmerovať na "Cirhóza" ako stvrdnutie orgánov a navrch urobiť poznámku "pre cirhózu pečene pozri tento článok")). Tak šup, máte pred sebou kopu práce.

Osobne mi inak pripadá komické to, že si neviete odsadiť odpovede, aby bolo prehľadné, kto na čo reaguje, lol.

Týmto každopádne asi končím, lebo i keď "Konsenzus by sa mal tvoriť na základe vyargumentovaných názorov", evidentne tu žiadna poriadna konverzácia neprebieha, takže je to úplne zbytočné. KingisNitro (diskusia) 09:36, 3. február 2022 (UTC)

Byrokrat

Stewardi včera oficiálně vyhodnotili žádost o práva byrokrata. Takže dnešním dnem se skwiki opět dostává mezi větší, soběstačné projekty z hlediska vnitřní politiky, za což jsem skutečně rád.

Zároveň platí, že časem podám některé návrhy, mj. vč. práva autopatrolled. Během odpoledne zaprotokuluji současné volby.

Výzva ostatním správcům také trvá. Pokud by se našel ještě jeden kandidát, bylo by to skvělé, i z hlediska politiky na Meta Wiki. Jako ideálního bych viděl Teslatona, Pelexe, Pe3kaZA.

Souběžně s tím bych technicky zdatné kolegy (opět asi Teslatona) požádal o žádost o práva správce rozhraní. V současnosti nemáme ani jednoho a bez byrokrata skwiki fakticky nemohla rok samostatně zasahovat do vlastního rozhraní. Teď jsem schopen důvěryhodným editorům v případě nouze práva interface admina dočasně poskytnout, ale bylo by lépe, abychom to měli formálně v pořádku, proto jsme schvalovali pravidlo. Myslím, že u Teslatona je podobná žádost také jen formalitou.

-OJJ^✉ 08:16, 31. marec 2022 (UTC)

Gratulujem --Pe3kZA^✉ 08:20, 31. marec 2022 (UTC)

2022 Board of Trustees Call for Candidates

You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.

The Board of Trustees seeks candidates for the 2022 Board of Trustees election. Read more on Meta-wiki.

The 2022 Board of Trustees election is here! Please consider submitting your candidacy to serve on the Board of Trustees.

The Wikimedia Foundation Board of Trustees oversees the Wikimedia Foundation's operations. Community-and-affiliate selected trustees and Board-appointed trustees make up the Board of Trustees. Each trustee serves a three year term. The Wikimedia community has the opportunity to vote for community-and-affiliate selected trustees.

The Wikimedia community will vote to fill two seats on the Board in 2022. This is an opportunity to improve the representation, diversity, and expertise of the Board as a team.

Who are potential candidates? Are you a potential candidate? Find out more on the Apply to be a Candidate page.

Thank you for your support,

Movement Strategy and Governance on behalf of the Elections Committee and the Board of Trustees

MNadzikiewicz (WMF) (diskusia) 08:48, 28. apríl 2022 (UTC)

Články bez zdroja

Zdravím a mám jednu otázku, resp. podnet. V poslednej dobe narážam na veľké množstvo článkov, ktoré nemajú zmienené žiadne zdroje, referencie, ani prekladovú šablónu, jednoducho nič (zvyčajne sa jedná články chemického rázu, ale zďaleka nie len v tejto oblasti). Tieto články nespĺňajú jednu zo základných vecí, Overiteľnosť, ale nepripadá mi úplne vhodné ich priamo mazať. Moja otázka teda je, ako toto riešiť - zvyknem stránky upravovať šablónou {{Bez zdroja}}, každopádne by možno bolo lepšie na to využívať len nejakú kategóriu. Na druhej strane šablóna informuje jasne a zreteľne i čitateľa, ale pôsobí ohyzdne a niekedy je i dlhšia, než článok samotný. Je teda aktuálne najlepším spôsobom tohto upozornenia táto šablóna alebo nejaký iný spôsob? Ďakujem. KingisNitro (diskusia) 22:00, 4. máj 2022 (UTC)

Šablóna ZL a mazanie všeobecne

Presúvam do Kaviarne, kde ľudia prakticky neodpisujú.

Zdravím, posledné dni sa tu rozmohlo pár článkov o triedení odpadu (riešené tu). Každopádne nerozumiem, prečo sú tieto články označené okamžite na urgentnú úpravu a zamazanie, na rozdiel od iných, ktoré to potrebujú omnoho urgentnejšie a tento zoznam zďaleka nekončí). Každopádne som niektoré tieto stránky upravil a i napriek tomu tieto stránky označuje Vasiľ šablónou na rýchle zmazanie s komentárom, že stránka 14 dní nebola upravená, i keď som ju upravil 4 dni predtým. Za mňa toto trochu hraničí s vandalizmom (Zneužívanie šablón), i keď to je pravdepodobne snaha o udržanie kvality Wikipédie, ale úplne zbytočná a za mňa nemiestna. Môžeme byť za tieto stránky radi, že máme nejaký poriadny obsah, a nie stránky linknuté vyššie, ktoré majú dve-tri vety bez zdroja a podľa mňa sú rozhodne bližšie k zmazaniu. KingisNitro (diskusia) 08:16, 11. máj 2022 (UTC)

Súhlasím a pridávam sa k otázke. Tiež som sa nad tým čudovala v diskusii k jednému z týchto článkov, no už (napriek mojej snahe) zmazanému, vraj pre duplicitu. Kazí to chuť chytať sa úpravy takýchto článkov, lebo nemenovaní extrémistickí delecionisti do nich hádžu mazacie šablóny zas a znova. A tiež ma trápi ten dvojaký meter, na ktorý nemajú žiadne argumenty - prečo sa púšťajú len do nových článkov, čím navyše odradzujú nových editorov, keď tu máme kopu starších článkov v oveľa horšom stave.--Eryn Blaireová (diskusia) 13:07, 11. máj 2022 (UTC)

Na margo „prečo sa púšťajú len do nových článkov“: tam argumenty samozrejme existujú (a viac krát sme ich myslím preberali aj v debatách, kde si bola prítomná). Ale teda pre osvieženie: na zachytenie problému je doba bezprostredne po vzniku článku ideálne časové okno, nakoľko je tam 1. predpoklad prítomnosti a pozornosti autora (a v určitej miere aj ďalších redaktorov, prostredníctvom RC, zoznamu novozaložených čl., zoznamu urgentov) a 2. sú k dispozícii výrazne silnejšie nástroje (proces urgentu, rýchle mazanie), ktoré pri staršom čl. už nie je možné využiť.

Čo sa týka konkrétne Vasiľa, v drvivej väčšine prípadov sa viem s jeho posúdením stotožniť – aj v prípadoch, kde článok na prvý pohľad pôsobí ok, je väčšinou (po dôkladnejšom začítaní sa) problém s jazykom/štylistikou/encyklopedickosťou/naivitou výkladu, slabými laickými zdrojmi, nedôveryhodnom narábaní so zdrojmi a pod. Napriek tomu by som sa rovnako prihováral sa otvorenejšiu komunikáciu z jeho strany, zvlášť potom v prípadoch, kde je zo strany autora (alebo iného redaktora) zrejmá vôľa na zlepšení článku pracovať. Také prípady by si zaslúžili otvorené komunikovanie konkrétnych výhrad, ktoré by mali potenciál viesť k zachovaniu čl. Tu mám tak trochu dojem, že sa Vasiľ úmyselnou vyhýbavosťou (a tým, že raz vloženú š. urgentu sám prakticky nikdy neodstraňuje) snaží docieliť opak – aby čl. podľa možnosti čo najefektívnejšie „zmizol zo sveta“... :) Tzn. áno, v tomto zmysle je priam prototypom delecionistu. --Teslaton (diskusia) 15:17, 11. máj 2022 (UTC)

Pripúšťam, že sa sme to už možno riešili. Vlastne skoro určite, azda v súvislosti s odstrašovaním nováčikov. No argumenty mi zrejme pripadali ľahko vyvrátiteľné, preto som ich nevzala do úvahy a ani do pamäte. Aj v tomto prípade: ak by následná práca autora článku a ďalších redaktorov slúžila k odstráneniu hrozby zmazania, tak to ako argument beriem, hoci stále by som trvala na rovnakom metri pre všetkých (a keď naň nie sú páky v pravidlách, treba ich upraviť). Ibaže článok je napokon aj tak zmazaný, čo mňa a verím, že aj hlavného autora, akurát tak frustruje.--Eryn Blaireová (diskusia) 20:04, 11. máj 2022 (UTC)

Oba tie faktory sú skôr z kategórie prostých faktov, samé o sebe sú ťažko spochybniteľné/vyvrátiteľné. Čo sa týka „spravodlivosti“ v prístupe k historickým vs. novozaloženým čl., vidím nasledovné alternatívy:

1. rezignovať pre stav časti historických aj na vynucovanie kvality v nových čl. (hoci na to sú efektívne nástroje a autor prítomný a v obraze; v mnohých prípadoch aj téma samotná je práve nejakým spôsobom aktuálna).
2. zaviesť možnosť spúšťať proces podobný urgentu (vedúci až k prípadnému mazaniu) aj na staré čl. (muselo by sa procesne domyslieť, predpokladám ale dosť veľkú nevôľu)
3. rezignovať na tento typ spravodlivosti, prijať skutočnosť, že projekt, požiadavky a dôslednosť ich vyžadovania sa v čase vyvíjajú (v počiatočnej eufórii, kedy chýbalo takmer všetko a samotná myšlienka wiki encyklopédie predstavovala nový a sexy sociálny fenomén, boli priority prirodzene trochu inde, než teraz po 20 rokoch vývoja projektu) a vyvíjať tlak aspoň na kvalitu pribúdajúcich hesiel.

Osobne beriem ako zmysluplný kompromis tretiu možnosť, napriek „nespravodlivosti“, pokiaľ ide o nároky v porovnaní s euforickými časmi. --Teslaton (diskusia) 17:00, 12. máj 2022 (UTC)

Tiež som za tretiu možnosť pričom možnosť dva je k dispozícii už teraz, použitím šablóny {{zmazať}}.--Jetam2 (diskusia) 17:11, 12. máj 2022 (UTC)

Ja by som bola za jednotku. Autor predsa môže na článku pracovať, aj keď mu (teda článku) nevisí meč nad hlavou. Pár článkov z kategórie na rýchle zmazanie, ktoré som tu videla, boli už v čase založenia lepšie než stovky súčasných, takže nevidím dôvod na obavy, že Wikipédia kvalitatívne nerastie a nevyvíja (skôr sa nebude vyvíjať po takomto systematickom odrádzaní nových redaktorov, ale to už sme tiež riešili). Bod 3, ktorý sa bez formálneho odobrenia aplikuje už dávno, ma, priznám sa, akurát tak núti obchádzať systém. Keďže väčšinou nemám čas ani sily vyprodukovať hneď po prvom edite Dobrý článok, vyhýbam sa tvorbe nových a radšej idem upravovať veľmi zlé stariny, ako napríklad mnohé postavy z Harryho Pottera. Formálne existujú, čo na tom, že ich výpovedná hodnota je prakticky nulová a nad štýlom a gramatikou by jeden zaplakal - sú staré, preto im Vasiľ + neslávne známy redaktor dajú pokoj, hoci aj po mojich úpravách často zostanú v stave, v ktorom by nový článok onálepkovali šablónami odhora až nadol. No sú lepšie ako predtým, ja vidím za sebou kus roboty, od ktorej som sa ale zároveň nepretrhla, presne, ako to mám rada. úráar aafäčšýístpv Eryn Blaireová (diskusia) 18:39, 12. máj 2022 (UTC)

Minimalistický (a občas možno až urážlivý) prístup mi pripadá absolútne nekonštruktívny voči ostatným redaktorom vlastne akýmkoľvek smerom. To, že je článok zle napísaný, podľa mňa nutne neznamená, že je nutné ho hneď mazať, hlavne tie jeho argumenty sú úplne od veci ("14 dní bez úpravy", pardon). Väčšina tých článkov, ktoré som zaregistroval, spĺňa i kritériá na minimálny článok, ktoré potom sami odkazujú na {{Na revíziu}} a {{Na úpravu}}, nie na mazanie. Na ne sa odkazuje i šablóna {{Urgentne upraviť}}.

Chápem, že u novších článkov je väčšia šanca, že sa to podchytí (ostatne sme videli niekoľké odpovede týchto redaktorov na šablóny na zmazanie), ale to neznamená, že je nutné stránku zmazať. Myslím, že v niektorých prípadoch by bohate stačila šablóna {{Na úpravu}} alebo niečo na spôsob anglickej Template:Incomprehensible. Stránky vhodné na prepis/rozšírenie a bez zdroja už som navrhol v téme vyššie, ku ktorým sa nikto nevyjadril.

Ak sa šablóna nekontroluje a neodstraňuje, tak je podľa mňa vlastne absolútne zbytočné ju tam umiestňovať, @Vasiľ: . Ktoré kritéria na rýchle zmazanie spĺňajú tieto články? KingisNitro (diskusia) 16:37, 11. máj 2022 (UTC)

Môj pohľad: šablóna {{Urgentne upraviť}} má svoj zmysel a je dobre, že sa používa. Treba s ňou však pracovať poriadne (tak ako sama žiada): v prvom rade upozorniť redaktora/redaktorku do diskusie, v druhom rade zmysluplne podať spätnú väzbu a reagovať na ňu. Problémom je tiež nesúmerné označovanie, ako už spomenul vyššie KingisNitro. Nejde však o staré vs. nové ale o porovnanie viacerých nových. Napríklad Záujmové združenie žien Aspekt je s 13 zdrojmi považovaný nielen za nevýznamný, ale aj na urgent. Potom sú tu články ako Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien do 18 rokov 2022 alebo Zoopark (rádiolokačný systém) alebo Zvolen Patriots alebo Radvanskovci alebo Hoa Nguyen Dinh v horšom stave, s pár referenciami a dlhším neozdrojovaným textom. Treba zlepšiť proces.--Jetam2 (diskusia) 18:16, 11. máj 2022 (UTC)

O význame šablóny {{Urgentne upraviť}} nepolemizujem, súhlasím, že určite svoje využitie má. I napr. v pôvodnom článku Biodegradácia polymérov, kde chýbal základný popis a stránka obsahovala mnohé veci, ktoré sa témy netýkajú. Ale sama šablóna sa odkazuje na minimálny článok, a to takmer všetky uvedené články spĺňajú; popis, opis, zdroje, linky i kategórie všetky tie články majú. Nevidím v tom prípade dôvod túto šablónu umiestňovať, omnoho vhodnejšie sú - podľa môjho názoru a textu šablóny - ostatné uvedené šablóny alebo napríklad {{Bez zdroja}}. Takže by som to prípadne videl tak, že stránky s touto šablónou osobne upravím, ak spĺňajú požiadavky minimálneho článku. Ale celá táto aktivita (vyššie popísaná) mi každopádne pripadá deštruktívna, nie konštruktívna, a nesúhlasím s ňou. KingisNitro (diskusia) 21:47, 11. máj 2022 (UTC)

Tak ich môžeš upravovať, nebude tu roky ležať bordel, lebo tebe sa to tak páči. + Väčšinu tvojich článkov bude treba označiť šablónou bez zdroja, pretože obsahujú malo zdrojov. Keď chceš takto buzerovať ostatných redaktorov, najprv si musíš spraviť poriadok s vlastnými článkami. --2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B 22:02, 11. máj 2022 (UTC)

Ale ja ľudí za články bez zdrojov nebuzerujem, naopak - kde si na to prišiel? Len články označujem, aby bolo vedieť, že tam tie zdroje chýbajú (pre čitateľa kvôli spoľahlivosti + pre nás redaktorov na doplnenie). Tiež už som to tu riešil v téme vyššie, ako som písal pred chvíľou, i prípadne navrhol riešenie pomocou Kategórie namiesto Šablóny.

Takisto netuším, kde si vzal, že "sa mi to tak páči" - práve naopak sa mi to nepáči, preto som otvoril túto tému (resp. témy) a navrhujem riešiť to iným spôsobom, než označovaním všetkého na zmazanie. Mám pocit, že si nejak absolútne nepochopil, čo som napísal, alebo to zle prečítal, ale stane sa. Naopak tu leží bordel, pretože tie šablóny nikto nerieši a šablónu {{Urgentne upraviť}} niektorí ľudia už potom nekontrolujú. :D A keď už buzeruješ mňa, čo mám robiť, možno si tam tie zdroje mohol doplniť sám, namiesto pridávania tej šablóny, hm? :) Tak nebuzeruj mňa, čo mám robiť, keď to nerobíš.

Re: moje články - kedysi som tú šablóny {{Bez zdroja}} v článkoch nepoužíval, preto to niektoré nemajú, takže ďakujem za doplnenie! :) U mnohých by sa to hodilo doplniť, možno urobím inokedy. Zdroje skúsim podopĺňať, ak budem mať čas nejaké zdroje pohľadať. Alebo po ruke nejakú fajn knihu. KingisNitro (diskusia) 23:30, 11. máj 2022 (UTC)

Tak pridať natruc šablónu bez zdroja do článku Zoopark (rádiolokačný systém) a takto odrádzať redaktora od ďalšieho prispievania je práve od teba drzosť najväčšieho zrna. Od človeka ktorý tu založil kopu článkov s jednou, dvoma referenciami to je výslovne provokácia a taký človek by mal v tomto ohľade skôr „držať hubu“ ako niekoho nálepkovať šablónami. --2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B 10:22, 12. máj 2022 (UTC)

Sekcia Vznik a vývoj nemá žiaden zdroj, sekcia 1L219_Zoopark-1 nemá žiadny zdroj takisto. /shrug Nič z toho nie je na truc. Proste tam tie zdroje nie sú. KingisNitro (diskusia) 11:04, 12. máj 2022 (UTC)

Znova opakujem nemáš na to najmenšie právo, keďže si vytvoril kopec podobných článkov. Články so šablónou preklad, zdroj majú, zdrojom je preklad. Takže tvoja činnosť je jasný vandalizmus.--2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B 11:27, 12. máj 2022 (UTC)

Ad „keď už buzeruješ mňa, čo mám robiť, možno si tam tie zdroje mohol doplniť sám“: pozor, spoľahlivo zdrojovať svoj vlastný obsah je predovšetkým povinnosť autora, tzn. upozornenie na problém v tomto smere by som zrovna ako „buzerovanie“ neklasifikoval.

Čo sa týka šablón {{na úpravu}}, {{bez zdroja}}, atď., zásadný problém s nimi je ten, že autorovi neukladajú žiadnu lehotu na doriešenie problému, tzn. môže ich v princípe spokojne odignorovať (čo aj veľká časť rutinne robí). Článok v dotyčnom problematickom stave tu potom zostane visieť (aj s tými šablónami) pokojne roky. Osobne sa preto v prípade problematickejších článkov prikláňam k procesu, ktorý razí Vasiľ – tzn. označenie urgentom a pri nedoriešení problémov v 14-dňovej lehote výmaz. Pokiaľ sú zásadné náležitosti OK (text je jazykovo, obsahovo a štylisticky príčetný, rozsah nie je na hranici výhonku a má solídne zdroje), chýbajú len technické drobnosti (infobox, formátovanie, wikilinky, kategórie a pod.), snažím sa nedostatky opraviť (pri wl. nanajvýš nechať šablónu ({{wikifikovať}}) a čl. ponechať. --Teslaton (diskusia) 23:49, 11. máj 2022 (UTC)

Ale v tom prípade tu šablónu používate stále chybne. Urgentná úprava má slúžiť - podľa jej popisu - na úpravu článkov, ktoré nespĺňajú minimálny článok. Ak to chcete používať inak, nech sa ten text tej šablóny upraví a odkazuje sa na správne miesta. Rozumiem tomu, že tu ostávajú články, ktoré nemajú dostatočnú kvalitu (a ďakujem, že ich rovno nemažeš alebo neoznačuješ na mazanie), a celkom ma mrzí vidieť články o relatívne dôležitých veciach (v rámci nejakej témy) s tromi vetami a bez zdroja, ale žiaľ nie je úplne priestor riešiť to všetko. Preto tam aspoň dávam šablónu na označenie na inokedy.

Čo sa týka lehoty, evidentne i po opravení článku Vasiľ usúdi, že to "14 dní nikto neupravil" a označí na rýchly výmaz, tak neviem. :D Tento argument je asi nejaká snaha o komédiu alebo už netuším, čo na to úplne povedať. Tento článok je označený ako urgent od 15.4. (27 dní). Nejak nerozumiem argumentu s lehotou/časom, keďže sa i tak nedodržiava. :D

Táto úprava je tiež zmazanie kopy textu bez nejakého poriadneho argumentu, ak tam chýba zdroj, patrí tam šablóna, nie zmazať polovicu stránky.

Ja by som sa vrátil naspäť k tomu, čo napísal @Jetam2, šablóna je v poriadku, ale proces a jej používanie je problémové. KingisNitro (diskusia) 00:13, 12. máj 2022 (UTC)

To „14 dní neupravené“ je myslené ako „14 dní neupravené do akceptovateľného stavu“, nie „14 dní bez akejkoľvek úpravy“. Ku korektnému a konkrétnemu formulovaniu výhrad v prípadoch, kde je zrejmý záujem o odstránenie problémov som sa už vyjadril. Čo sa týka lehoty, po 14 dňoch už je možné urgentom označený článok vymazať. Mazať môže len niektorý admin, tzn. kým sa na to niektorý nepodujme (čo vyžaduje nejaký vklad času a energie na posúdenie stavu a histórie úprav), článok samozrejme existuje ďalej, na tom nie je nič prekvapivé. --Teslaton (diskusia) 00:35, 12. máj 2022 (UTC)

{{urgentne upraviť}} sa používa do nových článkov. Preto poukazovať na vyslovene staré články je chybou. Je pravda, že vtedy boli kritéria iné.
Ak článok za 14 dní odo dňa označenia šablónou nie je upravený do použiteľnej formy (zdroje, jazyk, obsah) potom ho označujem {{ZL}}. Ako píše Teslaton: často sa začína podrobnejšie začítať a je jasné, že články sú chybné, zle preložené a ich zdroje slabé. Pekný príklad je [1], ktorý dokonca prežil hlasovanie o zmazaní a pritom v ktorejkoľvek chvíli po uplynutí 14 dní urgentu bol na rýchle zmazanie. Editori, ktorí hlasovali proti zmazaniu, ho nečítali + neboli schopní upraviť do akceptovateľnej podoby (rovnako po hlasovaní).
Zmazanie textu z článku korytnačka močiarna so zhrnutím „-rozsiahly text bez zdroja“ je v poriadku. Plus text bol skopírovaný ([2]). Vasiľ (diskusia) 06:23, 12. máj 2022 (UTC)

1. Mnohé novotvorené články, napriek tomu, že formálne vyzerajú použiteľne alebo majú pomerne značný rozsah textu sú plné chýb a fakticky na nič. Ich prítomnosť je v podstate menej žiadúca ako existencia vo forme, ktorú je potrebné prerobiť od piky. Samostatnou kapitolou sú zlé strojové preklady a podobne. V prípade poslednej série školských článkov o enviromentálnych problémoch a odpadoch sú to navyše často zjavné porušenia autorských práv. Celkovo opravy týchto chýb nie sú pre neodborníka jednoduché. Keďže tu žiadnych odborníkov ani tematické odborné komisie nemáme, mám pocit, že v mnohých témach už Slovenská Wikipédia dosiahla svoj zenit. Použitie šabl. urgentne upraviť závisí samozrejme od prípadu k prípadu. Tiež nie vždy súhlasím s jednaním redaktorov, ktorí takto odpíšu aj článok ktorého záchrana by nestála veľa síl. Nemyslím si, že by to však bola nejaká vážna časť toho čo sa vymazalo.
2. Stálo by možno na zváženie doplniť ešte jednu verziu šablóny na urgentnú úpravu, ktorá by upozorňovala na iné závažné problémy (ťažko to zhrnúť pár slovami), nie len na "minimálny článok"/slabý rozsah textu a chýbanie zdrojov.
3. Vyššie Teslaton píše, že šabl. {{na úpravu}}, {{bez zdroja}} "... autorovi neukladajú žiadnu lehotu na doriešenie problému". Ja len dodám, že Wikipédia je taká zo svojej filozofickej podstaty. Je tu kopec článkov naprd už roky. Inak ako týmito šablónami na nich ale neupozorníme.
4. S novými článkami by mali systematicky pracovať skupiny redaktorov, ktorí sa na nejaké témy špecializujú. Keď je nás tu 5 a pol, tak to dosť ťažko dosiahnuť. O kompetenciách mnohých aktívnych redaktorov by som navyše radšej pomlčal. Navyše to že je niekto odborník alebo sa rozumie, ešte automaticky neznamená, že je dlhodobým prínosom ak sa tu nevie vpratať do kože a jednať s ľuďmi. Takto preto nemožno podchytiť všetky témy, nekvalitné novotvorené texty je preto jednoduchšie zmazať ako rozširovať.--Pelex (diskusia) 07:05, 12. máj 2022 (UTC)

Tu mám tak trochu dojem, že sa Vasiľ úmyselnou vyhýbavosťou (a tým, že raz vloženú š. urgentu sám prakticky nikdy neodstraňuje) snaží docieliť opak – aby čl. podľa možnosti čo najefektívnejšie „zmizol zo sveta“... :) – v tomto souhlas s Teslatonem. Jenomže obsahově to není na smajlík, ale je to spíš taková smutná nadřazenost, která se tu zavedla ze stran několika zkušených redaktorů, jejichž kroky jsou ale necitlivé. A mnohdy se ta necitlivost ještě výrazně radikalizuje u lidí, kteří jim nejsou zrovna příjemní a u jiných je totožné chování přehlíženo [3]. Jsem tu dost let, vím, jak chyby vznikají, sám jsem jich udělal zpočátku moře. Vím ale také, že neexistuje žádný důvod k tomu všechny články radikálně mazat, případně ještě přijít s difamacemi. Nehledě k tomu, že pokud naše trojice/dvojice hyperaktivních, byť zkušených hlídačů na skwiki skončí (jakékoli důvody, rodinné, zdravotní, jiné), tak se ten projekt stejně vydá vlastní cestou. A je otázka, jak ta cesta bude vypadat, když tu máme, i vlivem tohoto chování, zlomek lidí. Wikipedie je postupně budovaný, kolektivní projekt (patří k ní i ty chyby), spíš sociální experiment. Není dlouhodobě udržitelné, pokud ji vede skupinka lidí, která by si tu encyklopedii nejraději budovala sama. Až tito lidé z jakéhokoli důvodu skončí, jejich práce se bohužel třeba stejně rozdrolí, protože tu nebudou další lidi, které by do té práce zasvětili.

K difamacím upozorňuji, že globálně začne platit meta:Universal Code of Conduct. Nevím, co to bude obnášet, meta:Universal Code of Conduct/Enforcement guidelines se moc prokousávat nechci, každopádně vtipné by bylo, kdyby podobné chování na žádost některého nováčka řešili stewardi nebo nějaký ten komisař někde na Metě. Jak ale říkám, nečetl jsem to, ani mě to moc nezajímá (je tam samozřejmě i respekt k deseti pohlavím, anebo k psychickým poruchám ). Jenom s ohledem na to podotýkám, že slušné a korektní chování skutečně nic nestojí, minimálně ve třech klasických doporučeních Wikipedie: Wikipédia:Predpokladajte dobré úmysly, Wikipédia:Buďte láskaví k nováčikom a Wikipédia:Žiadne osobné útoky . -OJJ^✉ 08:37, 12. máj 2022 (UTC)

Resp. ten zaujatý pohled na svět a autory se mi zdá jako hlavní problém, od toho se odvíjí i mnoho nesmyslných urgentů a významností (se strojáky nejde moc dobře argumentovat, tam je to jasné). Divím se, že to @Teslaton: nevidí. Přirovnal bych to k tomu, kdyby se na zkoušení dostavil student s hlavou obarvenou fialově a dostal by od zkoušejícího horší známku než chlapec, který by věděl třeba to samé, ale vlasy by měl normální. Totéž se týká i těch témat, ať už je to viditelně populární osobnost citovaná v médiích, anebo akce jako WikiGap. Prakticky od toho se rozvíjí i spory s Jetamem a mnohými jinými. Viz teď ten AngryBiceps, co zase zcela netradičně psal všem, že je jejich obdivovatel; na urgent články neměl, bohužel i já jsem byl po zastání se v podezření, že jsem omámen obdivnými slovy :) (co, pokud to někoho nepotěší, ale není to pro něj hadr na býka? Co když jen třeba na tu hru na oko přistoupí a odvede řeč jinam, aby byla hotová práce?). Zde, z mého pohledu, jde často i o editorskou nevraživost, danou jinými názory na svět, jako jsou ty sociologické věci. Našel jsem se v evoluční biologii a seznam pohlaví mi smysl nedává, spíš se mi to zdá vtipné, jsem ale ochoten to u druhých přehlížet a kolegům, co se o to zajímají, do toho nehrabat a neodsuzovat je. Jsme na kolektivní Wikipedii, takže sem patří noví umělci, pokémoni, fenomény, o kterých se v encyklopediích 70. let nepsalo, protože to ještě nikoho netrápilo. Stejně tak jsme v 21. století a ty fenomény současného světa nezměníme svatou válkou na skwiki. Lépe je to odignorovat, pokud to neporušuje pravidla, a dělat si radost sám. -OJJ^✉ 09:17, 12. máj 2022 (UTC)

Tady souhlasím s OJJem.--Jetam2 (diskusia) 16:36, 12. máj 2022 (UTC)

Ad „se strojáky nejde moc dobře argumentovat, tam je to jasné“: to by som si dovolil nesúhlasiť, pamätám si viaceré nedávne ťahanice o urgent/ZL v prípadoch, kde šlo o strojové preklady s vetami a konštrukciami, nedávajúcimi zmysel (a naznačujúcimi, že prekladajúci buď nerozumel téme, slovenčine, alebo hrubo odflákol korektúru po prekladači), len to potrebovalo prečítať si viac, než dve vety z úvodu. Čo nie každý participujúci spravil, keďže čl. na prvý pohľad pôsobil presvedčivo (veľa textu, odseky, odrážky, obrázky, wlikilinky a ďalšie „cingrlátka“).

Čo sa týka antipatií, podľa mňa vplyv trochu preceňuješ. Tiež to v rámci možností sledujem a nevnímam, že by bol Vasiľ alebo iný patroller vyložene zasadnutý na niekom, koho texty by mi prišli systematicky ok (aspoň teda pri témach, kde to viem posúdiť). --Teslaton (diskusia) 16:47, 12. máj 2022 (UTC)

Antipatie a časté osobné útoky. V podstate je jedno či je ku konkrétnym osobám alebo pre každého. Pozri napríklad apriori predpojatosť tu alebo prístup v prípade preklepu čo sa môže stať úplne každému a ďalšie a ďalšie prípady.--Jetam2 (diskusia) 17:11, 12. máj 2022 (UTC)

Ako pri WikiGape som „apriori predpojatý“ aj ja, keďže časť tém a nového obsahu tam býva opakovane viac aktivistickej, než encyklopedickej povahy (urgenty ale myslím nadmerne netrúsim a problematické články, ktoré mi prídu zmysluplné, zvyknem dolaďovať).

Čo sa týka druhého prípadu, tam snáď musíš sebakriticky uznať, že hrala rolu určitá povrchnosť na tvojej strane (šlo o dosť zásadný významový posun, nie o „preklepy“). Áno, prístup D900 je nekonštruktívny a toxický, namiesto efektívneho riešenia problému (stačilo by hneď v prvom zhrnutí uviesť problémy, ak už nie priamo oprava) vedie opakovane k ťahaniciam, páliacim čas, náladu a revízie. Dtto. ale platí aj o niektorých tvojich notorických zábavách, hoci si nepochybne pripadáš „ultraslušne“. --Teslaton (diskusia) 17:32, 12. máj 2022 (UTC)

Áno, tvoj prístup k novým článkom a editorom/editorkám je konštruktívny.

Keby som napísal Brezno miesto Brno, tiež by to bol posun. Každý preklep je zásadný významový posun. S povrchnosťou nesúhlasím. Ale presne si pomenoval prístup D900. Mohlo sa ušetriť toľko času a toxicity keby to jednoducho opravil a ide sa ďalej. Netreba lepiť šablóny, posielať redaktorov nikam atď. To je gro problému čo sa tu snažíme vyriešiť.--Jetam2 (diskusia) 18:35, 12. máj 2022 (UTC)

AngryBiceps na urgent články mal a má. Plus sú to (v značnej miere) plagiáty: diskusia:Dvojhlavý sval ramena. Čo ma osobitne prekvapuje, že tu ešte sú, lebo si pamätám na väčšie dbanie na túto samozrejmú súčasť tvorby wikipédie. Vasiľ (diskusia) 07:24, 13. máj 2022 (UTC)

Vandalizmus

Chcem upozorniť na redaktora KingisNitro, ktorý tu ako „urazený fagan“ začal hromadne pridávať šablónu bez zdroja do článkov. Takéto hromadné pridávanie natruc, nebolo tolerované ani v minulosti.--2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B 10:27, 12. máj 2022 (UTC)

Hovoríš o vkladaní natruc? Zrovna ty? :) Zameť si pred vlastným domom a potom niečo hovor. Šablónu {{Bez zdroja}} používam už dlhšiu dobu, pretože mnoho starších článkov tie zdroje jednoducho nemá. Posledná linknutá úprava je z 18.3.2022 (2 mesiace stará), takže sa nejedná o žiadne "natruc". Za to vnímam ako "natruc" a "chovanie ako urazený fagan" tvoje vrátenie použitie týchto šablón na stránkach, ktoré majú 0 až 2 citácie. Články, kam si to pridal, ktoré som vytvoril, sú väčšinou z januára-marca 2021 (rok staré), odvtedy som sa kopu vecí naučil. Ale fajn upozornenie, budem naňho myslieť pri vytváraní nových článkov.

Ale pokus o označenie za vandalizmus dobrý. Hlásenie Vandalizmu inak patrí na Nástenku správcov a má najprv prebiehať upozornením. KingisNitro (diskusia) 11:04, 12. máj 2022 (UTC)

Olepovat obecné informace jako [4] je zcela zbytečné a při nějakém dlouhodobém vkládání to lze považovat i za Wikipédia:Nenarušujte Wikipédiu kvôli ilustrácii tvrdenia, doporučoval bych tiho zanechat. Diskuse jinak opět milá, klidná a hodnotná. -OJJ^✉ 11:12, 12. máj 2022 (UTC)

V prvom rade si asi potrebuješ zamiesť v hlave. Lebo pridávať šablóny natruc si začal ty. Opakujem nemáš na to najmenšie právo, keďže si vytvoril kopec podobných článkov. články so šablónou preklad, zdroj majú, zdrojom je preklad. Takže tvoja činnosť je jasný vandalizmus. --2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B 11:25, 12. máj 2022 (UTC)

@2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B: "Články so šablónou preklad, zdroj majú, zdrojom je preklad."? To je nejaká komédia toto? Uvedomuješ si, že všetky články, ktoré som zmienil vyššie, na ktoré si pridal tú šablónu {{Bez zdroja}}, majú šablónu {{Preklad}}? Tak prečo sú bez zdroja, ak sám tvrdíš, že tie články zdroj majú, a je ním ten preklad???? Prečo si tam potom dal tú šablónu????

@OJJ: Ďakujem, za upozornenie. :) Tak na niektér články sa toho zdržím, každopádne pri dlhších článkoch by tam tie zdroje stále byť mali. Článok Hypovitaminóza zrovna nespĺňa úplne ani štandard na minimálny článok (ale na to žiaľ šablónu na označenie (ani kategóriu, ktorá nebude vizuálne apelovať hneď ako prvá vec pri pohľade na stránke, i skrytú) nemáme). Mimo toho som sa ohľadne toho chcel informovať , ako to riešiť, opäť v téme vyššie, ale k tomu sa nikto nevyjadril. Tak ďakujem aspoň za vyjadrenie teraz. :) KingisNitro (diskusia) KingisNitro (diskusia) 12:19, 12. máj 2022 (UTC)

Znova opakujem s touto činnosťou si začal ty (napr. Nunavut), a znova opakujem nemáš na to najmenšie právo, lebo si vytvoril kopec podobných článkov, používaš dvojaký meter, tvoje články sú v poriadku iné nie. Nikdy sa tu netolerovalo hromadné pridávanie šablón bez zdroja. Považovalo sa to za vandalizmus. Táto tvoja záškodnícka činnosť odrádza redaktorov od publikovania. Takže s tým láskavo prestaň, najprv si daj do poriadku svoje články a potom kritizuj iných. --2A02:AB04:27BD:D900:955:1473:96B3:880B 12:44, 12. máj 2022 (UTC)

@KingisNitro: Dá se to řešit postupně komplexně, třeba skrze projekty jako Wikipédia:WikiProjekt Kvalita. To, že na cswiki je ten projekt již jen zašlou slávou původní myšlenky a na skwiki už rovnou umřel, je chyba, protože potenciál má. Pod WPQ lze vést třeba seznamy příliš krátkých hesel, neověřených hesel, důležitých hesel, která si zaslouží lepší zpracování (metropole, řády ptáků, velké ostrovy atp.)... Daly by se tam vymyslet různé formy spolupráce. V současnosti tu ale máme jen málo aktivních lidí, dílem to dávám za vinu tomu útočnému diskutování některých jednotlivců k novým heslům (o to víc mne mrzí jejich erudovanost)... Nálepkování hesel, zvláště s obecnými informacemi, ale skwiki nijak nepomůže. -OJJ^✉ 12:48, 12. máj 2022 (UTC)

Významnosť prezidentských poradcov

Zdravím! Aký máte názor na významnosť poradcov slovenskej prezidentky/prezidenta? IMHO sú významní už poradnou funkciou. (Otázka je motivovaná článkom Jana Kobzová, ale formulujme všeobecnejšie závery).--Jetam2 (diskusia) 05:33, 24. máj 2022 (UTC)

Autopatrolled flag

Dávám dle slibu komunitě ke zvážení, jestli by souhlasila se zavedením práva autopatrolled. Stručný popis je třeba na en:Wikipedia:Autopatrolled. V současnosti mají toto právo pouze správci skwiki.

Ve stručnosti, správcům se na seznamu nových stránek zobrazují všechna nová hesla jako neprověřená (vyjma hesel zakládaných samotnými správci). Pokud by řada spolehlivých editorů získala status autopatrolled, lze jejich editace odfiltrovat (zobrazí se jako prověřené), což může ulehčit patrolu.

Upozorňuji, že tato funkcionalita nepřináší dotyčným žádnou uživatelskou výhodu, pouze to usnadňuje patrolu správcům. Zároveň doplňuji, že neprověřené články smí nyní zobrazit a prověřovat pouze správci, takže nesprávce a neregistrované tato změna rovněž neovlivní. Dovedu si ale představit i pozdější širší zpřístupnění těchto logů. -OJJ^✉ 06:42, 13. jún 2022 (UTC)

Pomenovania článkov, ktoré vznikli prepisom z iných grafických sústav

Diskusia z : Diskusia s redaktorom:Jetam2#Žiadosť k dvom stránkam

Nevhodno o takejto veci takto rozsiahlo do stratena diskutovať v diskusii redaktora, ktorý takmer ani nie je zapojený do diskusie.

Obchodné spoločnosti sú jedna oblasť a stavby druhá. Robiť transkripciu názvov spoločností, ktoré majú medzinárodný názov je veľmi podivuhodná metóda, ktorú si neosvojila ani odborná literatúra. Napr. Kia Motors Corporation in Encyclopaedia Beliana vs. Kia Čadongčcha in Wikipedia:sk; pravdepodobne aj Hyundai in Encyclopaedia Beliana a podobne. Rovnako len námatkovo napríklad Terénní automobily encyklopedie od A do Z. Ide zbytočné uplatňovanie vlastnej metódy, ktorá nemá podporu v literatúre.

Pomenovanie budov je druhá oblasť, v ktorej ide o reálnejšiu problematiku. Na Wikipédii je (nezáväzne) riešená veľmi divne Wikipédia:Názov článku. Rozhodne nie systematicky a rozhodne nemá všeobecnú podporu. Jednak sa tu pripúšťajú preklady (napr. názvy chrámov) a jednak sa tu vynucujú prepisy, niekedy sa obe skomolia (Sobor Pokrovu, čo je na Priekope). Práve toto je veľmi náhodný prístup vymyslený pravdepodobne induktívnou empirickou metódou jedného či v niektorých prípadoch možno dvoch redaktorov. Akoby slovenská Wikipédia musela byť v každom smere „múdrejšia a presnejšia“ (resp. tí, ktorí presadzujú tieto riešenia), než klasické encyklopédie (napr. ВАСИ́ЛИЯ БЛАЖЕ́ННОГО ХРАМ in Большая российская энциклопедия; Chrám Vasilija Blaženého in Kazanský chanát in Encyclopaedia Beliana). Pritom odborná literatúra vcelku rozlišuje v zmysle toho, že tie názvy, ktoré možno pohodlne preložiť, prekladá, napr. Kao-siungský národný štadión, Múzeum výtvarného umenia, Národné múzeum vedy a technológie in Kao-siung in Encyclopaedia Beliana; a tie, ktoré nemožno preložiť, ponechá v tvare s prepísaným termínom, napr. obchodné centrum Čang-ku. Zrovna predkladaný článok je aj príkladom toho, že aj čínska (taiwanská) veža môže mať v encyklopédii anglický názov: Tuntex Sky Tower in Beliana vs Kao-siung 85 ta-lou in Wikipedia:sk. Vidím tú diskrepanciu, prečo by sa mal prekladať názov čínsky, japonský, ruský a pod., keď napr. Empire State Building nikto neprekladá, ale takto to už s angličtinou v domácej odbornej literatúre zdá sa funguje a pravdepodobne aj fungovať bude. Pochopiteľne, aj tento prístup má svoje riziká. No je veľavravné, že iné Wikipédie tento systém vedia implementovať a riziká prevziať, len na slovenskej Wikipédii je jednou skupinou presadzovaný takýto „profesorský“ jazykový prístup, ktorý ale nikomu neprináša žiadnu hodnotu a často je skôr na smiech. Bez formálneho konsenzu alebo aspoň tacitnej všeobecnej podpory (ktorú už len pre charakter veci a charakter užívateľov Wikipédie trvale nikdy nezíska), však takýto transkripčný prístup nie je na Wikipédii (vo svojej podstate slobodnej a „ľudovej“ encyklopédii) trvalo udržateľný. A to si niektorí redaktori neuvedomujú vo viacerých sporných rovinách. Pekný deň!--78.99.213.106 13:00, 22. júl 2022 (UTC)

Spôsob riešenia názvov stránok, nekonečných rozlišovačiek a vynucovania zdrojovania a prepisov mi pripadá úplne absurdný a toto je len ďalší príklad toho, že vlastne nikto nemá poriadne vyriešené, ako to má byť a neexistuje na to konkrétne pravidlo.

Čo sa týka budov, i World Trade Center má oficiálny slovenský názov (Svetové obchodné centrum), tak prečo sa tak nevolá tá stránka? Ten názov sa normálne používa napr. v bulváre alebo i v spravodajstve, tak prečo sa ostatné budovy volajú podľa oficiálneho prekladu/prepisu, ale táto nie? Prečo sa vynucuje prepis u budov východoázijského pôvodu, namiesto použitia - i keď marketingového - anglického názvu, ktorý je jasný a dohľadateľný? Nech sa stanovia nejaké pravidlá, pretože mám pocit, že sa niekto v procese nejak rozhodoval bez nejakej konzultácie a aktuálne sa tu snaží viesť monopol na názvy stránok. KingisNitro (diskusia) 01:44, 24. júl 2022 (UTC)

Bolo by dobré tie všetky východoázijské články prekontrolovať, presunúť a upraviť. Medzinárodné firmy ako: Foxconn určite nemôže byť v súčasnom tvare Chung-chaj ťing-mi kung-jie. K názvom stavieb nemožno pristupovať tak, že raz to preložím potom urobím prepisom alebo mišmaš. Hlavne, že si to tvrdohlavo presadím v diskusii. Ako už hore spomenula ip adresa: "Pritom odborná literatúra vcelku rozlišuje v zmysle toho, že tie názvy, ktoré možno pohodlne preložiť, prekladá, napr. Kao-siungský národný štadión, Múzeum výtvarného umenia, Národné múzeum vedy a technológie in Kao-siung in Encyclopaedia Beliana; a tie, ktoré nemožno preložiť, ponechá v tvare s prepísaným termínom, napr. obchodné centrum Čang-ku. Zrovna predkladaný článok je aj príkladom toho, že aj čínska (taiwanská) veža môže mať v encyklopédii anglický názov: Tuntex Sky Tower in Beliana vs Kao-siung 85 ta-lou in Wikipedia:sk. Vidím tú diskrepanciu, prečo by sa mal prekladať názov čínsky, japonský, ruský a pod., keď napr. Empire State Building nikto neprekladá, ale takto to už s angličtinou v domácej odbornej literatúre zdá sa funguje a pravdepodobne aj fungovať bude. Pochopiteľne, aj tento prístup má svoje riziká. No je veľavravné, že iné Wikipédie tento systém vedia implementovať a riziká prevziať, len na slovenskej Wikipédii je jednou skupinou presadzovaný takýto „profesorský“ jazykový prístup, ktorý ale nikomu neprináša žiadnu hodnotu a často je skôr na smiech. Bez formálneho konsenzu alebo aspoň tacitnej všeobecnej podpory (ktorú už len pre charakter veci a charakter užívateľov Wikipédie trvale nikdy nezíska), však takýto transkripčný prístup nie je na Wikipédii (vo svojej podstate slobodnej a „ľudovej“ encyklopédii) trvalo udržateľný.“ Súhlasím, aby sa dohodli presnejšie pravidlá na názvy stavieb. Súčasne pravidlá sú dosť zavadzajúce a v diskusii mnohokrát zneužiteľné.--Róbert Jahoda (diskusia) 20:18, 24. júl 2022 (UTC)

OK, vyjadrím sa sem aj ja, lebo som to vlastne svojím pričinením spustil, keď som nedávno presúval jednotlivé názvy veží na zmysluplnejšie a zrozumiteľnejšie názvy a potom som požiadal Jetam2-a, aby presunul tie, kde som to kvôli nejakým minulým chybám presunúť nevedel (a uňho sa preto potom diskutovalo).

Pokiaľ ide o názvy moderných značiek a firiem, tam to má byť samozrejme normálne na anglických názvoch, pod ktorými firmy reálne vystupujú, obchodujú a propagujú svoju činnosť. Prepis tam môže mať iba tak doplnkovú hodnotu k uvedeniu nejakého „miestneho“ čínskeho (japonského, kórejského) názvu. Ktosi si kedysi prečítal Pravidlá slovenského pravopisu a nejakou hroznou dezinterpretáciou dospel k tomu, že všetky nelatinkové názvy čohokoľvek máme vždy foneticky prepisovať podľa tamojšej tabuľky. Nie je to tak, nikto to tak nepoužíva (laické ani odborné zdroje), iné Wikipédie to tak nepoužívajú a aj Jazykovedný ústav sa vyjadril, že to tak byť nemá. S týmto spôsobom uvažovania však súvisia aj nelatinkové názvy veží, vysielačov, stožiarov a iných ľudských stavebných výtvorov, ktoré boli jeho obeťou tiež.

Pri nich totižto v súčasnom stave sú foneticky prepisované celé pôvodné názvy úplne bez akéhokoľvek ohľadu na iné súvislosti. Dokonca sú prepisované aj také primitívne názvy, ktoré by sme úplne pokojne vedeli preložiť do slovenčiny bez akýchkoľvek šumov a mali by omnoho vyššiu výpovednú hodnotu, napríklad Ostankinská televízna veža (vyslovene len generické označenie objektu + kde), Čching-taoská televízna veža, Tiencinská vysielacia a televízna veža (Tiencin je podľa zoznamu ÚGKK, podľa prepisu by to bol Tchien-ťin). Prepisované sú aj lokálne názvy, ktoré už sú prepisom východiskových anglických názvov, napr. Tókjó sukai curí je z anglického Tokyo Skytree alebo N Soul tawo (N Seoul Tower). Prepisované sú aj tie názvy, pri ktorých existujú použiteľné anglické názvy nie nechtiac, ale priamo rozhodnutím majiteľov tých veží, a reálne pod nimi tie veže vystupujú (v tomto ohľade je to vlastne také isté rozhodnutie o názve ako so značkami a firmami). Vasiľa dokonca ktosi z Číny upozornil, že anglický názov Canton Tower je oficiálny a napriek tomu stránku presunul na prepisový tvar. Z iných objektov je napríklad Námestie Tchien-an-men na tvare Tchien-an-men kuang-čchang (pričom napr. taká Beliana buď prekladá aspoň slovo námestie, alebo prekladá názov celý), most Čching-ma je na Čching-ma ta-čchiao, svätyňa Icukušima je na Icukušima-džindža atď. Ide pritom o také názvy, kde sa dá preložiť aspoň tá generická časť a absolútne bežne sa to robí (napr. aj v tej Beliane). Argument tým, že však presmerovačkami sa k tomu človek dostane, je síce pekný, ale reálne sú výsledky z Wikipédie používané napr. V Google mapách alebo pri bežnom googlení a človek fakt ani nemusí kliknúť na wikipédiu, takže získava nevhodný a nezmyselný výsledok zo zvoleného hlavného názvu, bez toho, aby potom v článku nachádzal odsek s 30 synonymami a 75 odkazmi, prečo nepoužiť najlogickejší tvar. Fonetický prepis zároveň nevypovedá nič o význame a aj napriek všetkej snahe nie je celkom presný k originálnemu zneniu názvu, teda je vhodný na vlastné nepreložiteľné mená (geografické, osôb), nie ako primárny postup pri poľahky preložiteľných pomenovaniach.

Taktiež sa tu môžeme inšpirovať na iných wiki, napr. anglická má pravidlá o názvoch článku celkom fajn.

Aby som ale teda len nezhŕňal súčasný stav, spísal som nejaký návrh pravidiel. Netvrdím, že je absolútne dokonalý, a nechcem si robiť monopol na názvoslovie, preto, pochopiteľne, uvítam aj akékoľvek nápady, pripomienky, zlepšováky a otázky. Možno by sa to po nejakej úprave dalo rozšíriť na nadpisy všetkých článkov o budovách, ale tu som riešil len budovy typu vysielač, veža, mrakodrap (keďže z toho vlastne táto diskusia vznikla). Cieľom takéhoto riešenia je zmysluplnosť názvu pre slovenské publikum a zaoberá sa aj latinkovými názvami. Ospravedlňujem sa za ďalší dlhý blok textu, snažil som sa zachytiť všetky jednotlivé nuansy a písať to takým „pravidlovým“ štýlom.

Predbežný návrh pravidla

NÁVRH PRAVIDIEL:  

1. Stavby s názvom v latinke v jazyku, ktorý je pre slovenského čitateľa vo všeobecnosti dostatočne zrozumiteľný

(A) Pri stavbách (vysielač, veža, mrakodrap alebo iná významná budova tohto typu) postavených v krajine s hlavným jazykom používajúcim latinku, pri ktorom existuje predpoklad vysokej miery zrozumiteľnosti pre všeobecné slovenské publikum (čeština, angličtina, nemčina, francúzština, španielčina, portugalčina, taliančina) a pomenovanú v tomto jazyku, sa prednostne ako nadpis článku a úvodný názov v článku použije celý pôvodný názov, aj keby obsahoval také generické pomenovania, ktoré by sa dali preložiť (Žižkovská televizní věž, Vysílač Černá hora, Fernsehturm (Berlín), Space Needle, Torre de Collserola NIE Žižkovská televízna veža, Vysielač Čierna hora, Televízna veža (Berlín), Vesmírna ihla, Collserolská veža).

(B) Možnú výnimku z bodu (A) tvoria také zaužívané slovenské názvy (napr. Eiffelova veža, Šikmá veža v Pise), pri ktorých sa táto zaužívanosť dá zdokladovať dostatkom vhodných zdrojov a takéto pomenovanie nenarúša zrozumiteľnosť vo vzťahu k pôvodnému názvu (rozšírené skomoleniny, chybné preklady, zaužívané zastarané názvy ap.).

(C) Podľa bodu (A) sa takisto nemusí postupovať, ak je názov v daných jazykoch podľa bodu (A) komplikovaný a/alebo menej zrozumiteľný a existuje riziko, že by zachovanie čo najpôvodnejšieho názvu v nadpise a úvode článku mohlo byť zmätočné alebo nenápomocné. V takých prípadoch sa môže:

• (Ca) použiť iný názov, ktorý je alternatívnym (kratším, jednoduchším, menej oficiálnym) používaným tvarom názvu v danom jazyku, ak by bol tento zrozumiteľnejší (napr. Vysielač Matúša Mórica Michala Františka Serafína Augusta Beňovského ⇒ Vysielač Mórica Beňovského);
• (Cb) preložiť pôvodný názov – tento preklad však musí čo najvernejšie zachytávať význam pôvodného pomenovania a zároveň byť gramaticky správny a zmysluplný v slovenčine. Pred jeho použitím by sa k nemu mali vyjadriť aj viacerí iní redaktori než navrhovateľ. || V takomto prípade sa neprekladajú vlastné podstatné mená – teda najmä pomenovania geografických celkov, miest, osôb (napr. Televízny vysielač na Kamzíku nepreložíme ako „Tour de télévision du Chamois“ a Joseph-Möhre-Turm by nebola „Veža Jozefa Mrkvu“) – ak však existuje zaužívané geografické pomenovanie (podľa zoznamu ÚGKK), pri prípadnom preklade sa použije to.
• (Cc) použiť opisný názov – ak by oba vyššie body neprodukovali vhodné a použiteľné výsledky (napr. prídavné meno od názvu lokality je problematické, mätúce, hrozí zámena s iným miestom), môže sa „núdzovo“ použiť ako nadpis aj opisné pomenovanie objektu, teda napr. „generické označenie (miesto)“. Takáto situácia však bude zrejme zriedkavá a preferovanými sú predošlé riešenia.  

(D) Bodmi (A), (B) a (C) nie sú dotknuté:

• tvorba zmysluplných presmerovacích stránok na stránku so zvoleným názvom;
• uvádzanie zmysluplných sekundárnych tvarov pomenovania (originálnych, alternatívnych, starších, prekladových ap.) v článku po hlavnom zvolenom názve.

Pri voľbe názvu stránky je vhodné sa pozrieť, ako (najpôvodnejší názov/preklad/prepis/kombinácia) k nemu pristupujú inojazyčné verzie wikipédie, ak takú stránku majú. Hoci z pochopiteľných dôvodov nemôže ísť o záväzný a vždy relevantný údaj, častokrát vie byť pomerne smerodajný.

2. Stavby s názvom v latinke v jazyku, ktorý nie je pre slovenského čitateľa vo všeobecnosti dostatočne zrozumiteľný

(A) Pri stavbách (vysielač, veža, mrakodrap alebo iná významná budova tohto typu) postavených v krajine s hlavným jazykom používajúcim latinku, pri ktorom existuje predpoklad nízkej miery zrozumiteľnosti pre všeobecné slovenské publikum a/alebo v krajine s jazykom používajúcim latinku, avšak spôsobom, ktorý by v slovenskom kontexte mohol viesť k zlému pochopeniu názvu (napr. graféma x ako fonéma [dž] v albánčine namiesto slovenského [ks]) a teda by používanie pôvodného pomenovania ako primárneho nebolo prínosné a zmysluplné, sa postupuje takto:

• (Aa) ak má stavba pomerne krátky (do cca. 5 slabík) a/alebo obrazný nenajtriviálnejší názov, tento sa zvykne ponechať v pôvodnej podobe, napr. Näsinneula (nie „Näsiská ihla“), Kaknästornet;
• (Ab) ak stavba nemá vhodný názov podľa bodu a), ale popri svojom originálnom názve má aj oficiálny anglický názov, najmä tie turisticky významné stavby, ale napr. tiež obchodné a kancelárske objekty, použije sa ten. Takto použitý názov však musí byť ozdrojovaný (napr. oficiálna stránka stavby, register stavieb v danej krajine ap.), napríklad Petronas Twin Towers;
• (Ac) ak stavba nemá názov podľa bodu b) a niekedy sa používa vhodný slovenský názov, ktorý možno zdokladovať dostatkom vhodných zdrojov, použije sa ten;
• (Ad) ak stavba nemá vhodný názov podľa bodu c), jej názov sa preloží do slovenčiny – tento preklad však musí čo najvernejšie zachytávať význam pôvodného pomenovania a zároveň byť gramaticky správny a zmysluplný v slovenčine. || Ak ide o najtriviálnejší názovi typu miesto + generické pomenovanie (televízna veža, vysielacia veža, vysielač, rušička ap.), v takom prípade sa preloží priamo celý názov, napr. Tallinnská televízna veža, Vilniuska televízna veža, Taškentská televízna veža, Rižská rozhlasová a televízna veža. V takomto prípade sa ale neprekladajú vlastné podstatné mená – teda najmä pomenovania geografických celkov, miest, osôb – ak však existuje zaužívané geografické pomenovanie (podľa zoznamu ÚGKK), pri preklade sa použije to (tu napr. Taškentská televízna veža, nie Toškentská). Ak by sa názov skladal z generického pomenovania a špecifického vlastného (podstatného) mena, prekladá sa len generické pomenovanie a špecifické vlastné meno zostane nepreložené a/alebo neadaptované, teda napríklad už skôr (1.Cb) spomínaná televízna veža Kamzík je síce televizní věž, Fernsehturm, TV Tower, Wieża telewizyjna, Torre de televisión, ale vždy na Kamzíku.

(B) ak je objekt natoľko unikátny a k ničomu inému tak nepripodobniteľný, že sa to odráža aj na jeho názve (nový druh technológie, novátorské architektonické riešenie ap.), možnosti sú viaceré: použiť čo najpresnejší opisný názov, použiť iný zrozumiteľný názov, pre ktorý existuje dostatok vhodných zdrojov alebo ponechať názov objektu v pôvodnej podobe a takto ho aj používať. Ak by nastala takáto situácia, na rozhodnutie sa o podobe nadpisu bude vhodné sledovať, ako s danou vežou narábajú rôzne zdroje a podľa toho rozhodnúť, ktorý druh riešenia je optimálny. Vznik takejto jazykovej situácie je však málo pravdepodobný.

(C) Bodmi (A) a (B) nie sú dotknuté:

• tvorba zmysluplných presmerovacích stránok na stránku so zvoleným názvom;
• uvádzanie zmysluplných sekundárnych tvarov pomenovania (originálnych, alternatívnych, starších, prekladových ap.) v článku po hlavnom zvolenom názve.

Pri voľbe názvu stránky je vhodné sa pozrieť, ako (najpôvodnejší názov/preklad/prepis/kombinácia) k nemu pristupujú inojazyčné verzie wikipédie (ak takú stránku majú). Hoci z pochopiteľných dôvodov nemôže ísť o záväzný a vždy relevantný údaj, častokrát vie byť pomerne smerodajný.

3. Stavby s názvom v inej znakovej sústave ako latinke

(A) Pri stavbách (vysielač, veža, mrakodrap alebo iná významná budova tohto typu) postavených v krajine s hlavným jazykom používajúcim inú znakovú sústavu ako latinku (cyrilika, azbuka, čínske, kórejské, japonské atď. znaky...) sa postupuje nasledovne:

• (Aa) ak existuje zaužívaný slovenský názov, ktorý možno zdokladovať dostatkom vhodných zdrojov, použije sa ten;
• (Ab) ak stavba nemá vhodný názov podľa bodu a), ale má okrem miestneho nelatinkového názvu aj oficiálny anglický názov, pod ktorým sa prezentuje, alebo je miestny nelatinkový názov už fonetickou reprezentáciou východiskového anglického názvu, použije sa anglický názov, napr. Tokyo Skytree, Canton Tower, Macau Tower, Oriental Pearl Tower, West Pearl Tower, N Seoul Tower, Taipei 101. Takto použitý názov však musí byť ozdrojovaný (napr. oficiálna stránka stavby, register stavieb v danej krajine ap.). || Stavby v tomto bode sú zväčša významnými komerčnými, turistickými či kancelárskymi strediskami a voľba rovno anglického názvu súvisí so snahou o prilákanie kapitálu.
• (Ac) ak stavba nemá oficiálny anglický názov podľa bodu b) a niekedy uvádzaný anglický názov je vlastne len prekladom/prepisom/kombináciou prekladu a prepisu východiskového (najtriviálnejšieho) názvu a je používaný v podstate len z lenivosti alebo stavba vôbec žiadny doplnkový anglický názov nemá, pôvodný názov veže sa preloží do slovenčiny, napr. 龙塔 – Dračia veža, 青岛电视塔 – Čching-taoská televízna veža, 吳淞無線電塔 – Wusungská rádiová veža, Останкинская телебашня – Ostankinská televízna veža, Київська телевежа – Kyjevská televízna veža atď. || Používanie anglických názvov (Dragon Tower, Qingdao TV Tower, Wusung Radio Tower, Ostankino Tower) tu nemá opodstatnenie – nie sú ani oficiálne zvoleným primárnym názvom a ani oficiálnou snahou byť pod daným menom v zahraničí známy (popri domácom názve), ich používanie zväčša vyplýva z len toho, že sa ľudia informujú o cudzokrajných reáliách cez dostupnejšie, anglické zdroje. Vzhľadom na rôzne okolnosti si však veža môže dodatočne zvoliť oficiálny anglický názov a začať sa ním prezentovať, vtedy to treba rešpektovať a náležite názov napraviť.
• Preklad býva buď:
  • (Ac1) kompletný – zväčša vtedy, keď ide o najtriviálnejší názov, tento sa prekladá v celku: Wusungská rádiová veža, Čching-taoská televízna veža. Ak však existuje zaužívané geografické pomenovanie (podľa zoznamu ÚGKK), pri preklade sa použije to (teda napr. Tiencinská rozhlasová a televízna veža, nie Tchien-ťinská)
  • (Ac2) čiastočný – preloží sa generická časť názvu a vlastné, obrazné, poetické meno zostane nepreložené, ale prepísané – už skôr spomínaný príklad s Kamzíkom (1.Cb). Občas sa však aj takéto meno zvykne prekladať – Námestie nebeského pokoja / Námestie Tchien-an-men, pri konkrétnom prípade je vhodné porovnať dostupné zdroje. Generická časť názvu sa však bežne prekladá (námestie/náměstí/square) a nie transkribuje (kuang-čchang).

|| Pri preklade názvov najmä ázijských stavieb si treba dať pozor na to, že dané jazyky nevyjadrujú vzťah medzi slovami tak ako my, teda napr. názov Dračia veža sa skladá zo znaku pre draka (龙) a znaku pre vežu (塔). Absolútne doslovným (a absolútne nevhodným) prekladom by preto bolo „drak veža“, čo však nedáva v slovenčine ako pomenovanie zmysel. V tomto ohľade je teda tu napr. čínština podobnejšia angličtine alebo nemčine (kompozitá).

|| Tak isto si treba dať pozor na to, aby neboli prekladom rozložené jednotné významové celky. Trebárs Liao-ningská vysielacia a televízna veža (辽宁广播电视塔 liáoníng guǎngbō diànshì tǎ) sa skladá zo znakov pre tieto významy: provincia Liao-ning (辽宁 liáoníng), vysielanie [rozhlasom] (广播 guǎngbō), televízia (电视 diànshì) a veža (塔 tǎ), pričom ale názov provincie Liao-ning sa skladá zo znakov pre významy rozľahlý, nekonečný (辽 liáo) a pokojný (宁 níng), vysielanie [rozhlasom] zo znakov pre významy široký (广 guǎng) a vysielať (播 bō), televízia zo znakov pre významy elektrina (电 diàn) a pozerať sa (视 shì) a veža je veža (塔 tǎ). Niekto bez akéhokoľvek jazykového zmyslu a zdravého rozumu by teda mohol dospieť k výsledku „rozľahlé pokojné široké vysielanie elektrina pozerať sa veža“, jeho o chlp menej blbý kumpán by získal „Liao-ning vysielanie televízia veža“. Z hľadiska správnosti prekladu a zmyslu v slovenčine je zrejme najvhodnejším prekladom tvar Liao-ningská vysielacia a televízna veža.

• (Ad) Ak žiadna z predošlých možností nie je možná, použije sa prepis z pôvodného jazyka. Čisto fonetický prepis celkového pôvodného názvu sa však robí veľmi zriedka, keďže väčšinou sa generické pomenovania dajú preložiť a nepreložiteľné ponechať v pôvodnej podobe ((Ac1), (Ac2)) a zároveň nezachytáva nič z významu pôvodného názvu. V niektorých prípadoch sa však k nemu pristupuje, deje sa to najmä pri starších, kratších a ľahšie vysloviteľných názvoch, kde by preklad nedostatočne zachytil významový odtienok pôvodného pomenovania (napr. preklad slova wat ako chrám) a vo všeobecnosti celosvetovo, nie ako „slovenské národné špecifikum“.

(B) Výnimkou z postupu podľa bodu (A) sú napríklad kratšie názvy budov s komponentom burdž (veža), ktoré sa niekedy zvyknú foneticky adaptovať (z arabčiny do slovenčiny, z arabčiny do angličtiny), napr. Burdž chalífa, Burdž al-Arab (namiesto prekladov typu Kalifova veža, Veža Arabov či Caliph Tower, Tower of the Arabs). V iných prípadoch sa ale zvyknú používať anglické názvy, napr. Jumeirah Emirates Hotel Tower, Emirates Office Tower (namiesto prepisov Džumajrá Abrádž al-Imárát, Al-Imárát burdž al-makátib).

Pri voľbe názvu stránky je vhodné sa pozrieť, ako (najpôvodnejší názov/preklad/prepis/kombinácia) k nemu pristupujú inojazyčné verzie wikipédie (ak takú stránku majú). Hoci z pochopiteľných dôvodov nemôže ísť o záväzný a vždy relevantný údaj, častokrát vie byť pomerne smerodajný.

4. Spoločné záverečné vyjadrenie

Úzus sa zvykne líšiť aj pri stavbách v tej istej krajine, nemá teda zmysel sa snažiť nasilu nájsť akési rovnostárske „systémové“ riešenie pre všetky stavby (všetky prepisovať/prekladať/nechať po anglicky/nechať pôvodne), tak, ako to nie je „systémovo“ ani na Slovensku (Televízna veža na Kamzíku ALE Eurovea Tower; Hotel Lux ALE Europa Business Center) či v Česku (Rezidence Eliška ALE Lighthouse Vltava Waterfront Towers). Zvolený názov článku musí byť v prvom rade pre slovenského čitateľa všeobecne zrozumiteľný a dôsledná vernosť k pôvodnému názvu je len pridaným bonusom, ktorý si môžeme dovoliť vo vzťahu k určitým jazykom (s ktorými máme bližšie kultúrne a jazykové väzby), nie generálnym a absolútnym imperatívom. Ľahšie navigovateľný nadpis nijako neohrozuje informačnú hodnotu článku.

KONIEC NÁVRHU PRAVIDIEL. V&ltz (diskusia) 08:01, 25. júl 2022 (UTC)

Návrh/y by bolo dobré ešte doladiť a rozdeliť do jednotlivých kategórii viď. Neviem, skús si to dať zatiaľ do piesku a dôsledne to premyslieť. Potom ak to budeš mať hotové môže sa to dať do Wikipédia:Kaviareň/Návrhy.--Róbert Jahoda (diskusia) 09:42, 27. júl 2022 (UTC)

Všeobecne k návrhu:

• Nedelil by som jazyky na tie, ktoré sú slovenskému publiku „vysoko zrozumiteľné“ a tie ostatné. Čitateľmi slovenskej Wikipédie sú osoby ovládajúce slovenčinu, a hoci zrejme väčšina z nich bude mať slovenčinu ako materinský jazyk, nemožno to tvrdiť o všetkých (napr. slovenskí Vietnamci).
• Text pravidla mi pripadá miestami príliš obšírny. Pokiaľ je potrebný komentár, treba ho zahrnúť vo forme poznámok pod čiarou. Niektoré pasáže komentára pokladám za nadbytočné, napr. metodologickú pasáž o preklade z čínštiny, keďže redaktori vedia, že čínština je jazykom s logografickým písmom.
• Ak je písm. (D) rovnaké pri bodoch 1 a 2, treba to zahrnúť ako spoločné ustanovenie, nech sa to neopakuje.

Ad Bod 1:

• Ad (A) a (B) – zaužívaný slovenský názov by mal mať prednosť.
• Ad (Cb) – preklad treba mať doložený spoľahlivým zdrojom.
• Nerozumiem potrebe mať (Cc). Ak hrozí zámena s iným miestom pre identické pomenovanie, používa sa rozlišovacia stránka. „Generické označenie“ by sa malo používať len pokiaľ pre danú stavbu neexistuje vlastné meno.

Ad Bod 2:

• Ad (Ab) nie je dôvod používať anglický názov pokiaľ existuje pôvodný oficiálny názov v latinke. Jedine, že by ten anglický názov mal prednosť v slovenskojazyčných spoľahlivých zdrojoch.
• Ad (Ad) platí to isté, čo pri Bode 1 (Cb).
• Ad (B) – poriadne nerozumiem, čo sa snaží tento odsek povedať. Nejaký príklad?

Ad Bod 3:

• Ad (Ab)
  • „miestny nelatinkový názov už fonetickou reprezentáciou východiskového anglického názvu“ – to by nemalo byť rozhodujúce. Napr. za hypotetického predpokladu, že oficiálny názov stavby je 東京スカイツリ (a stavba nemá oficiálny anglický názov), tak je to pre nás – v rómadži – Tókjó sukai curí. Nám nenáleží zaoberať sa pôvodom názvu.
  • osobne sa mi protiví uprednostňovať anglický názov, ktorý je nevyhnutnosťou na prilákanie kapitálu, pred miestnym názvom, ale pokiaľ ide o oficiálny anglický názov, zrejme má väčší zmysel prikloniť sa k nemu (sranda nastane v momente, keď tam bude oficiálny názov aj v inom jazyku, ktorý používa latinku);
• Ad (Ac) – nuž toto je ten najkontroverznejší bod. Nielen že vytvoriť správny prepis si od redaktora vyžaduje isté znalosti, pri preklade je potrebná aspoň obstojná znalosť prekladaného jazyka, inak to budú preklady sprostredkované cez angličtinu. Ruštinu tu ovláda viacero redaktorov, japončinu zopár, čínštinu pravdepodobne nikto z aktívnych redaktorov a to sme ešte pri tých najmainstreamovejších jazykoch s nelatinským písmom (taká thajčina či bengálčina bude ešte problematickejšia). Ideálne by zrejme bolo postupne zozbierať tieto názvy a potom dať celý súbor preložiť profesionálnemu úradnému prekladateľovi alebo (poprípade aj českému) orientalistovi v danom odbore.--Lišiak_(diskusia) 16:23, 29. júl 2022 (UTC)

Zverejnený text je moja predstava, nemal som zámer koncipovať to rovno ako záväzné pravidlo "se vším všudy" podľa predošlých návrhov pravidiel (v živote som to nerobil), takže niektoré pasáže netreba brať automaticky celkom relevantne (obšírnosť textu, komentáre, opakovanie bodu D).

Nuž ale k jednotlivým bodom:

Všeobecné:

• "Nedelil by som jazyky na tie, ktoré sú slovenskému publiku „vysoko zrozumiteľné“ a tie ostatné. Čitateľmi slovenskej Wikipédie sú osoby ovládajúce slovenčinu, a hoci zrejme väčšina z nich bude mať slovenčinu ako materinský jazyk, nemožno to tvrdiť o všetkých (napr. slovenskí Vietnamci)." Delenie podľa zrozumiteľnosti malo za cieľ vyhradiť okruh názvov, kde vieme zachovať pôvodný názov a nebolo by to pre priemerného čitateľa kontraproduktívne (nezrozumiteľnosť). Iste, vždy sa nájde niekto, kto môže niečomu nerozumieť, ale nedá sa nájsť riešenie, ktoré by vyhovovalo absolútne komukoľvek. Tam to potom možno trochu suplovať presmerovačkami. K vysoko zrozumiteľným som zaradil prevažne tie jazyky, ktoré sa na slovenských školách zväčša vyučujú ako prvé (druhé) cudzie alebo je veľmi blízky (čeština). Takéto delenie latinkových názvov zároveň malo odlíšiť prípady, pri ktorých sa latinkovými grafémami zapisujú iné fonémy, než zvykneme my (resp. okruh zrozumiteľných jazykov), teda by zachovanie čo najpôvodnejšieho názvu vlastne viedlo k nesprávnemu chápaniu výslovnosti (niektoré africké, ázijské ap. jazyky s latinkou), alebo by nebol zrozumiteľný ("vieme prečítať znaky a máme správnu výslovnosť, ale netušíme, čo tie znaky dokopy znamenajú").

Bod 1:

• (A, B) Zaužívaný slovenský preklad som uviedol schválne až po prvej možnosti (hoci so "silou" ju prebiť), lebo sa môže stať, že sa daná veža premenuje alebo je zaužívaný slovenský preklad chybný. Ale za bežných okolností by bol ten zaužívaný preklad nadradený, ak zodpovedá tomu, čomu má.
• (Cb) Ten preklad som uvádzal pre situácie, keď je oficiálny/pôvodný názov z nejakého dôvodu nepoužiteľný a zaužívaný slovenský preklad nie je (nie je zaužívaný preklad = nie sú zdroje). Pokojne sa môže stať, že tu niekto bude chcieť písať o nejakej málo známej cudzokrajnej stavbe, kde to inak nepôjde, keďže ten pôvodný názov by bol fakt nepoužiteľný. Zmienka o vyjadrení viacerých redaktorov mala teda za cieľ, že sa na vzniknuvší preklad pozrie niekoľko ľudí a posúdi jeho vhodnosť, čo by istým spôsobom nahrádzalo práve neexistenciu vhodných pomenovaní.
• (Cc) Tam som mal na mysli prípady, keby boli viaceré podobné názvy (najmä tie najtriviálnejšie) a s ohľadom na tie šablóny na spodku článku, čiže by boli napr. tri názvy lieskovský televízny vysielač a jeden sa týka obce Liesková, druhý obce Lieskovo a tretí obce Lieskové. Teda ten bod vlastne hovorí, že vhodnejší tvar by bol Televízny vysielač (Liesková), Televízny vysielač (Lieskovo), Televízny vysielač (Lieskové). Ale zrejme by sa to dalo riešiť aj rozlišovačkou či nejako inak.

Bod 2:

• (Ab) Toto je bod hlavne s ohľadom na tie menej zrozumiteľné jazyky, keď je síce pekné, že je názov v latinke, ale reálne je tak významovo priezračný, že by mohol byť aj v marťanskom písme. Ak existuje nejaký oficiálny anglický názov, ktorý je rozšírený a zrozumiteľnejší než miestny a k tým vežiam nie sú žiadne relevantné slovenské zdroje s iným riešením, tak pokladám za vhodnejšie nazvať článok tým globálnym anglickým názvom (hoci potom sa na prvom mieste v texte článku môže uviesť pôvodný), pod ktorým si človek vie dohľadať aj iné zdroje na internete.
• (B) To je taký hypotetický, špekulatívny a v praxi asi veľmi nepoužiteľný preventívny bod. Mal som na mysli situácie, kedy by sa napríklad vytvorila nejaká nová, diametrálne odlišná vysielacia technológia alebo bol použitý na stavbu materiál (a prejaví sa to v názve), pre ktorý proste neexistuje žiadny vhodný ekvivalent a potrebovali by sme to nejako zachytiť. Čiže príklad nemám uviesť aký, ale keby sa to náhodou stalo, tak by sme vedeli, čo s tým.

Bod 3:

• (Ab) Tento bod mal riešiť súčasnú situáciu, keď vlastne prepisujeme prepisy, lebo tie nelatinkové písma nejako potrebujú zachytiť anglický latinkový názov. Neviem si celkom predstaviť situáciu, keby by stavba síce nemala oficiálny anglický názov, ale zároveň by bol jej oficiálny názov prepisom anglického názvu. Ak by však stavba nemala anglický ekvivalent a zároveň to nevieme preložiť, proti prepisu nič nemám, no tu sa prepisovali aj také triviálne názvy typu [televízna veža + kde], ktoré by sme vedeli úplne v pohode preložiť a zachovať význam a zrozumiteľnosť. Ázijský oficiálny názov v latinke, ale nie angličtine, pokladám v súčasnosti za vysoko hypotetickú situáciu.
• (Ac) Ono v takýchto prípadoch dochádza k situácii, že ak je nejaká takáto stavba v krajine bez latinky s trochu kreatívnym menom, tak je ako-tak známa a zväčša už na ňu existujú nejaké zdroje (ktoré, ak neberú rovno EN názov, to zväčša riešia tak, že generickú časť názvu preložia a to konkrétne vlastné meno prepíšu). Potom tu ostávajú také všeobecné, triviálne pomenovania, kde by som skutočne nepovedal, že treba úradného prekladateľa. Napr. 辽宁广播电视塔 je názov veže v Liao-ningu a to pomenovanie sa skladá zo znakov s významami Liao-ning (辽宁), vysielať [rozhlasom] (广播), televízia (电视) a veža (塔), teda preklad v podobe Liao-ningská vysielacia a televízna veža (tú kongruenciu si tam musíme pri preklade dodať sami) mi príde adekvátny a omnoho prínosnejší než nikým nekázaný fonetický prepis Liao-ning kuang-po tien-š' tcha. Spomínal som to u Jetam2-a na diskusnej stránke Vasiľovi, že mám doma fajn česko-čínsky (čínsko-český) slovník. Na umelecký preklad by som si netrúfol, ale tento druh pomenovaní je fakt skutočne taký primitívny a triviálny (kde? + čo?), že sa to dá preložiť bez ujmy. Takisto napríklad Останкинская телебашня (Ostankinská televízna veža), skutočne si nemyslím, že by sme normálnym prekladom akokoľvek riskovali. Možno sa dá trochu s výsledkom pohrať v slovenčine, aby to bolo čo najvhodnejšie (spojky, slovosled, ap.), ale inak fakt nevidím dôvod držať to v takýchto prípadoch na tých prepisových tvaroch. Pri tých nemainstreamových jazykoch, ak v ich krajinách vôbec budú relevantné stavby, to potom možno riešiť úradným prekladom.

V&ltz (diskusia) 18:28, 29. júl 2022 (UTC)

@V&ltz: Po odrážkach zhora:

• Nesúhlasím s kritériom „chápania výslovnosti“ u priemerného čitateľa. Nás by pri názve článku mala zaujímať písomná podoba názvu, nie blízkosť jazyka k slovenskej výslovnosti. Napr. na Đồng Hới smeruje presmerovanie z tvaru bez diakritických znamienok (Dong Hoi) a výslovnosť (ideálne IPA) patrí do úvodu článku. Všetky tie grafémy, ktoré sú nám kvázi cudzie sú ošetrované presmerovaniami.
• 1. (A, B) Treba to potom stanoviť tak, že prednosť má zaužívaný slovenský názov doložený spoľahlivými zdrojmi, pričom výnimkou je prípad, kedy je takýto názov nesprávny.
• 1. (Cb) Lenže ak ide o vlastný preklad do slovenčiny, „posúdiť jeho vhodnosť“ môže len redaktor, ktorý ten jazyk ovláda. Nakoľko sa tento bod má týkať tých „Slovákom blízkych“ jazykov, niet dôvodu vymýšľať vlastné preklady, treba tam dať originál.
• 1. (Cc) Objekt má buď vlastný názov alebo je opísaný len všeobecným názvom. Ak by čisto hypoteticky bol vlastný názov „Lieskový televízny vysielač“, tak to musí byť v názve článku a v prípade ďalších rovnako pomenovaných objektov treba použiť rozlišovacie zátvorky. Lenže ak to je len všeobecné pomenovanie „televízny vysielač“ s pripojením miesta, tam sa používa to riešenie „Televízny vysielač (Liesková)“.
• 2. (Ab) Nerozumiem potrebe pchať tam angličtinu, ak to má miestny názov a dokonca ešte aj v latinke. Platí to isté, čo pri prvej odrážke – presmerovania to istia. Aby potom nevznikli absurdnosti ako že dostane anglický názov „Trấn Quốc Pagoda“.
• 2. (B) To mi príde ako nadbytočný futureproofing. Každopádne, východisková pozícia by mala byť použiť pôvodný názov.
• 3. (Ab) Problém spočíva v tom, že redaktor neznalý jazyka sa môže domnievať, že ide napr. o japonský prepis anglického názvu, avšak pokojne môže o jedno z mnohých zdomácnených slov cudzieho pôvodu v japončine. K vysoko hypotetickým situáciám napr.: lao.ໂຮງຮຽນສາກົນພາສາຝຣັ່ງນະຄອນຫຼວງວຽງ – franc. Lycée français International de Vientiane.
• 3. (Ac) Áno, jednoduché názvy televíznych veží zrejme vyzerajú ako jednoduchá úloha, avšak jednak by som nepreceňoval svoje schopnosti pokiaľ ten jazyk neovládam aspoň na akej-takej obstojnej úrovni, jednak pod takéto pravidlo spadá široká škála stavieb (a inštitúcií), pre ktoré tie názvy nebudú tak jednoznačné (pre ilustráciu toto).--Lišiak_(diskusia) 20:44, 29. júl 2022 (UTC)

Rozlišovačky po n-té inak

Pozerám práve na stránku Substrát a zaujala ma jedna vec. Niektoré uvedené významy sa vôbec neodkazujú na nejakú stránku - len vysvetľujú možný význam daného slova. Vzhľadom na to, že sme na Wikipédii a predsa len je to rozlišovacia stránka, myslím si, že by nutne(!) za každým možným významom mal byť odkaz na stránku o danom význame. Na rozlišovacích stránkach by nemal byť výčet možných významov, nie sme slovník, ale encyklopédia, a úloha rozlišovacích stránok je "[obsahovať] zoznam iných článkov, ktoré by mohli mať rovnaký názov". Teda navrhujem sa týchto bezvýznamných vyložení daného slova zbavovať a skutočne na rozlišovacích stránkach ponechať len významy s odkazmi na ostatné články s podobným menom. (Tento návrh sa týka mnohých ďalších stránok, nie len substrát; ale i ale; Amerika; anonym (kde je popísaný význam, ale vlastne žiadna stránka neobsahuje nič o anonymoch, takže rozlišovačka vôbec neplní svoj zmysel); brázda; Briti obsahuje vysvetlenie s Britániou (ale neodkazuje sa na ňu) a Brit namiesto vysvetlenia odkazuje na Briti; cenzúra...), niektoré z nich potom vymenovávajú tie isté stránky niekoľkokrát (zbytočne), ev. hlavne ak ide o ovocie (viď ananás a čerešňa). Bol by v tom nejaký problém? Odstraňovať zbytočné slovníkové definície, ktoré nevedú na žiadny obsah?
Fascinuje ma inak, že máme takmer 24 000 rozlišovačiek, to je skoro 10 % celkového počtu stránok Skwiki. (U Cswiki je ich asi 13 000, teda 2,5 %, u Enwiki je to asi 4 %). Možno by to chcelo viac obsahu a menej rozlišovačiek. KingisNitro (diskusia) 22:57, 30. júl 2022 (UTC)

Väčšina z odkazovaných rozlišovačiek, vrátane substrátu, prekliky na rozlišované čl. obsahuje. Že je časť (niekde väčšina) z nich červená, nepokladám za dôvod ich odstraňovať. Inkluzionistický pohľad na vec je ten, že keď už nemáme o dotyčných významoch heslá, dá sa z RS dozvedieť aspoň tá slovníková definícia (a teda skutočnosť, že taký význam existuje). Plus aj tie červené linky, podobne ako trebárs v navboxoch a zoznamoch, nesú nejakú informáciu – žiadúci tvar názvu; existencia chýbajúceho hesla (napr. pre agregácie ako Wikipédia:Žiadané články podľa odkazov).

No a napokon je tu potom ešte ten aspekt, že keď už do toho niekto niekedy investoval čas a energiu (a nie sú to vyložené bludy), príde mi deštruktívne investovať ďalšiu energiu do premazávania/redukovania, lebo „sa mi to nepáči“. Energia sa tu dá investovať aj užitočnejšie, napr. do napĺňania toho „viac obsahu a menej rozlišovačiek“ skôr cestou vytvárania chýbajúcich čl., než cestou mazania alebo redukcie obsahu RS. --Teslaton (diskusia) 04:10, 31. júl 2022 (UTC)

Ale ja nehovorím o červených odkazoch. Hovorím o riadkoch a významoch, ktoré proste nikam na tej rozlišovačke nevedú. Napr. na stránke substrát je to:

• všeobecne:
  • základ, podklad (najmä činnosti, stavu, vlastnosti)
  • živné prostredie, podklad pre vznik niečoho
  • to, čo je podložené, podklad; materiál
• vo filozofii:
  • všeobecný podklad/základ jednoty rôznych javov, nositeľ ich vlastností

Nič z tohto sa nikam neodkazuje, na rozlišovačke to teda nemá čo robiť. Je to zbytočne uvedený význam, ktorý nevedie na žiadne encyklopedické heslo. Červené odkazy na stránky, ktoré ešte nikto nevytvoril, sú samozrejme v poriadku, s tými problém nie je. KingisNitro (diskusia) 12:31, 31. júl 2022 (UTC)

Ani v tom nevidím problém, snáď len že by sa patrilo, aby to tam bolo doložené citáciami. Ak sú to relevantné významy, hoci z nejakých dôvodov nevhodné na samostatné encyklopedické heslá, je podľa mňa prínosnejšie, ak tam sú spomenuté. Gró funkcie rozlišovačky to nijak nenarúša, stále rozlišuje medzi >10 významami s preklikom. --Teslaton (diskusia) 12:52, 31. júl 2022 (UTC)

Tak ako uvádza Teslaton, stránke substrát chybajú citácie. Spôsob uvedenia je v poriadku. Encyklopédia je inými slovami náučný slovník a v RS aj významy, ktoré nemajú vlastné heslo, sú odôvodené zastúpené. Vasiľ (diskusia) 19:02, 31. júl 2022 (UTC)

Zmienené rozlišovačky nie sú ideálne. No stále plnia svoju základnú funkciu a síce slovníkovým spôsobom, ale rozlišujú jednotlivé významy. Horšie rozlišovačky sú napríklad mena alebo ekonomika kde sú zmätočne uvedené odtiene významov primárneho významu, ktoré nesmerujú na žiadne články.--Jetam2 (diskusia) 08:56, 1. august 2022 (UTC)

Rozlišovačka Briti obsahuje ako význam Angličania. Toto nie je presné. Angličania sú Briti, ale Briti nie sú (nutne len) Angličania. Je to podobné ako pri napr. kežmarčanke uviesť, že je východniarka (správne), ale nie je správne tvrdiť, že východniari sú kežmarčania.--Jetam2 (diskusia) 09:04, 1. august 2022 (UTC)

RS mena je bez problémov, ekonomika bohužiaľ nemá zdroje. Samotný spôsob uvedenia informácii je jasný a prehľadný.

Význam slova Briti ako Angličania je odcitovaný a to kvalitným zdrojom. Vasiľ (diskusia) 11:16, 1. august 2022 (UTC)

Čo presne o Britoch a Angličanoch píše EB?--Jetam2 (diskusia) 11:44, 1. august 2022 (UTC)

Ja teda celkom úprimne vôbec nevidím dôvod zdrojovať to priamo na rozlišovačke, tam by som len uviedol význam a odcitoval to na danej stránke, kam sa odkazuje. Na EnWiki som to snáď nikdy nevidel (čo samozrejme neznamená, že je to lepšie bez). Pripadá mi úplne zbytočné mať tam toľko zdrojov (ktoré sú často i tak scestné a tie slová sa tak nie nutne používajú). Viac by som sa orientoval na dohľadávanie zdrojov k stránkam, ktoré nemajú absolútne žiadny zdroj než zdrojovaniu milióna významov, ale to už sa riešilo vyššie.

Mena má viac textu v zdrojoch než v samotnom texte článku (i.e. zozname výnamov), čo je podľa mňa celkom absurdné. KingisNitro (diskusia) 14:57, 1. august 2022 (UTC)

Podstatou rozlišovacej stránky je rozlíšiť viacero významov jedného slova. Áno, mnohé RS nemajú dobrú formu. Niektoré sú až príliš preplnené citáciami (niekedy sú tam knihy z 19. storočia) alebo druhý prípad, kde nie je nič odkiaľ autor čerpal. Náš problém nie sú červené linky a početnosť RS, ale jasná stručná definícia, forma, citácie a až potom samotný fakt chýbajúceho článku/ov. Ak má slovo viacero významov alebo komplikovanú definíciu je jasné, že RS bude trochu dlhšia. Jednotlivé významy v RS je žiaduce odcitovať odkiaľ to je a nie halabala (dám to potom do článku). Tak ako už vyššie spomenul Teslaton RS nesie nejakú informáciu a prípadne správny tvar odkazu na budúci článok. Argument: „Na rozlišovacích stránkach by nemal byť výčet možných významov, nie sme slovník, ale encyklopédia“ je dosti chabý, pretože encyklopedické heslo (ak má viac významov) obsahuje jednotlivé definície, napr. brázda in Beliana. Ako príklad RS (ako si ju predstavujem ja) uvediem Prothesis (rozlišovacia stránka). Namiesto snahy započať džihád voči RS by bolo lepšie ich vylepšiť.--Róbert Jahoda (diskusia) 08:31, 2. august 2022 (UTC)

Nemyslím, že by niekto chcel viesť džihád proti rozlišovačkám. Myslím, že rovnako ja aj KingisNitro chceme jasnejšie a stručnejšie rozlišovačky, aby čitatelia mohli info nájsť rýchlejšie a efektívnejšie. Citovaná Beliana má svoj modus operandi všetky významy a definície a príklady uvádzať na jednej stránke. Na Wikipédii máme modus operandi poskytnúť len rozlíšenie (okrem teda mnohých výnimiek o ktorých tu práve debatujeme). Prothesis (rozlišovacia stránka) je dobrá rozlišovacia stránka. Neobsahuje nadbytočné veci. Pre ilustráciu ako by mohla táto rozlišovačka vyzerať po nesprávnych úpravách som pripravil toto demo.--Jetam2 (diskusia) 11:36, 2. august 2022 (UTC)

Úroveň detailu popísanú v deme by mal obsahovať len článok.--Jetam2 (diskusia) 11:41, 2. august 2022 (UTC)

Šlo mi skôr o to, že Wikipédia nie je slovník a samozrejme rozlišovacie stránky musia obsahovať slovníkový zoznam, ale mám pocit, ž eniektorým rozlišovačkám sa venuje až - zbytočne - priveľa času. Každopádne ak je komunitný konsenzus, že toto je na SkWiki ok, tak v poriadku a môžeme pokračovať ďalej. :) Len teda keď už niekto nájde zdroje, mohol by rovno stránku založiť a tie zdroje tam použiť - v tom vidím napr. problém v Prothesis (rozlišovacia stránka), ktorá má štyri zdrojoe na tri červené odkazy (i keď na slovníky) a z nich už sa aspoň nejaký základ stránky dal urobiť. Aby sa človek dozvedel viac než päť slov o danom objekte. Každopádne moja snaha bola zlepšiť a sprístupniť Wiki bežnému, nič extra iné. Ďakujem teda za názory. KingisNitro (diskusia) 12:01, 2. august 2022 (UTC)

@Jetam2, KingisNitro: myslí si, že sme trochu nepochopili. Mne sa rovnako nepáči až prehnaný prístup istého redaktora. Jetam dík za ukážku ako sa to (ne)má robiť. :) KingisNitro s týmto s tebou súhlasiť nemôžem: „... v tom vidím napr. problém v Prothesis (rozlišovacia stránka), ktorá má štyri zdrojoe na tri červené odkazy (i keď na slovníky) a z nich už sa aspoň nejaký základ stránky dal urobiť." Jednak heslá ako proskomídia alebo prothesis (modlitba) nie sú moje oblasti záujmu. Základ by sa dal urobiť ale akú takú základnú informáciu už RS poskytuje. Do oblasti, ktorým dobre nerozumiem sa nepúšťam. Radšej nechám priestor pre budúceho redaktora, ktorý o tom má viac vedomostí prípadne je odborník. V mojej predošlej správe som vo všeobecnosti vyjadril kritiku na prístup k zmene tzv. „Hrrr na ně..." Cestu vidím nie v masívnom mazaní RS ale ich prekopaní formy, aby bola stručná a prehľadná viď (síce to nie je RS ale išlo o názov pravdepodobne od toho istého redaktora) Chrám Vasilija Blaženého.--Róbert Jahoda (diskusia) 19:17, 2. august 2022 (UTC)

Nejde mi o to teraz prejsť všetky rozlišovačky (ani to pri tom počte nehodlám robiť). Skôr o niečo typu "ak na to narazím, môžem opraviť do lepšej podoby". Horšiu stránku ako je vyššie spomenutý anonym som ešte teda asi nevidel; jednou z lepších je podľa mňa napr. pes (i keď sa odkazuje na noha, čo je ďalšia rozlišovačka, takže ten popis je nedostatočný a zároveň na stránke "noha" samotný výraz "pes" uvedený nie je, takže neviem, ktorý ten výraz to má byť, čo je prinajmenšom komické). Resp. možno noha je i lepšia stránka - osobne sa mi páči formát "môže byť: [popis významu], pozi [stránka]", pretože podľa toho hneď viem, či je to správna stránka alebo nie.

I keby sme mali stránky, na ktorých je jeden zdroj a tri vety, úprimne je to lepšie, než polovica prírodovedných stránok, ktorá má jednu vetu, bez zdroja, a je to vyložene slovníkový popis názvu hesla. :)) Inak je samozrejme dobré venovať sa tomu, čomu človek rozumie (i keď ani to pre niektorých nie je dostatočne dobré), než sa rýpať vo veciach, o ktorých nič neviem, s tým samozrejme súhlasím. KingisNitro (diskusia) 19:49, 2. august 2022 (UTC)

Pôvodne sme niektorí uvažovali o presune časti významov vyskytujúcich sa v rozlišovacích stránkach do Wikislovníka, ale slovenský Wikislovník je fakticky mŕtvy projekt, ktorý sotva niekto navštívi, tak bude lepšie, ak sa všetky tie historické, expresívne, publicistické a podobné jazykové významy zachovajú na Wikipédii. Lišiak_(diskusia) 21:41, 2. august 2022 (UTC)

Briti. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 312. : „Často sa pod názvom Briti rozumejú samotní Angličania ako najpočetnejšia a najvýznamnejšia skupina.“ Vasiľ (diskusia) 06:17, 8. august 2022 (UTC)

Medzinárodne sporné štáty a údaje v infoboxoch ap.

Pozerám na Prištinu a v infoboxe tam svieti ako štát Srbsko... Dávame to podľa toho, ktoré štáty oficiálne uznala slovenská vláda? Lišiak_(diskusia) 21:03, 2. august 2022 (UTC)

Tu možno ping na Vasiľa, ktorý revertoval poslednú zmenu na Kosovo. Ako či už tam bude Kosovo alebo Srbsko, čisté riešenie je zrejme doplniť to poznámkou ohľadom statusu (že ide v prípade Kosova o čiastočne uznaný štát; s preklikom na Kosovo#Nezávislosť), podobne ako na en:Pristina. --Teslaton (diskusia) 21:08, 2. august 2022 (UTC)

Tu by som uviedol najskôr Kosovo s poznámkou, že si nárokuje Srbsko.--Jetam2 (diskusia) 21:16, 2. august 2022 (UTC)

@Teslaton, Jetam2: V zásade sa na to dá ísť buď (prednostným) uvádzaním de facto stavu alebo de iure stavu, pričom pri tom druhom je najlepšie sa riadiť nejakou autoritou (ako napr. vláda SR).--Lišiak_(diskusia) 21:47, 2. august 2022 (UTC)

Je tu ale de iure stav jednoznačný? Z pohľadu oficiálnej pozície SR ide o súčasť Srbska. Z pozície trebárs už ČR o samostatný štát. --Teslaton (diskusia) 21:54, 2. august 2022 (UTC)

Jednoznačný určite nie je. Zo 193 suverénnych štátov OSN uznalo Kosovo 119 štátov, 20 z nich to neskôr zrušilo, takže v súčasnosti je to 99 štátov, čo Kosovo uznávajú vs. 94 štátov, ktoré ho neuznávajú. --Gitanes232 (diskusia) 22:04, 2. august 2022 (UTC)

Ja by som navrhol tam dať Kosovo a za to do zátvorky de facto a pod to Srbsko a za to do zátvorky de iure ak je to teda možné Reacoon (diskusia) 22:05, 2. august 2022 (UTC)

@Lišiak: De facto a de iure sa tu skoro zlievajú. Pre väčšinu štátov je Kosovo samostatný štát, má demokratické inštitúcie ako vládu, parlament, prezidentku, s mnohými krajinami aj diplomatické styky. Podobne je to aj pri Čínskej republike/Taiwane. Iná situácia je napr. pri Katalánsku alebo Abcházsku.--Jetam2 (diskusia) 09:52, 3. august 2022 (UTC)

Slovensko má s Taiwanom zahraničné styky, to isté sa nedá povedať o Kosove ani ďalších príkladoch. ÚGKK uvádza len, že Čína si nárokuje Taiwan ako svoju provinciu. Lišiak_(diskusia) 09:47, 5. august 2022 (UTC)

Pri názvoch štátov sme šli podľa zoznamu geodézie [5]. V ňom je pod Srbskom. Ja by som sa toho držal (podobne ako je v ňom Krym pod Ukrajinou). Vasiľ (diskusia) 20:08, 3. august 2022 (UTC)

Súhlasím s tým aby bolo v infoboxe napísané ako štát Srbsko + k tomu vysvetľujúca poznámka (prípadne tam sformulovať de iure a de facto) ako už bolo vyššie uvedené. Rovnaký prípad je napr. Nikózia, kde je ako štát uvedený Cyprus ale de facto je hl. mesto rozdelené medzi Cyprus a Severocyperskú tureckú republiku. Tam by to bolo tiež asi dobré v IB upraviť.--Róbert Jahoda (diskusia) 20:24, 3. august 2022 (UTC)

Podľa slovenskej vlády Kosovo nie je samostatné, takže hlasujem za podobné riešenie ako navrhuje Robert - ponechať Srbsko a pridať poznámku o nárokovaní Kosovom, ktoré nie je samostatné, ale vyhlásilo nezávislosť. Podobne u ostatných prípadov, i keď je otázka, či uvádzať i krajiny uznávané jednou inou krajinou, ale asi hej. KingisNitro (diskusia) 23:28, 4. august 2022 (UTC)

Bude potrebné upraviť {{Geobox}}, aby bolo možné do položky country (a zrejme aj state, region, district, municipality) poznámku v nejakej rozumnej forme, či už sa vloží do pätičky infoboxu alebo priamo do poznámok na konci článku ({{Ref}}).--Lišiak_(diskusia) 12:15, 5. august 2022 (UTC)

Významnosť turistických trás

@Gateshebe: Kolegyne a kolegovia, ako vnímate významnosť turistických trás? Máme tu napr. nedávno vznikutú 8855 alebo staršie 2410 či 5145. Názory?--Jetam2 (diskusia) 19:15, 28. august 2022 (UTC)

Podľa mňa Wikipédia:Vlastný výskum, keďže nenájdete 2 nezávislé netriviálne zdroje.--Pelex (diskusia) 19:19, 28. august 2022 (UTC)

Ako významné by som videl možno niektoré veľmi populárne trasy (ktoré by mohli mať aj zopár zdrojov), ostatné určite nie. Prvé dve nevýznamné, tretia by možno s prižmúrením troch očí nejakú významnosť mať mohla. --Exestosik (diskusia) 19:25, 28. august 2022 (UTC)

@Jetam2: Zdravím. Podla mňa sú články významné.

PS: Sú aj horšie (neozdrojované) články, ktoré by bolo potrebné riešiť.

@Pelex: Zdravím. Jak nenájdem 2 nezávislé netriviálne zdroje? 1. hiking.sk, 2. turistika.oma.sk, 3. papierová mapa.

@Exestosik: Zdravím. Neviem podla čoho určujete významnosť článkov, ale prvé dva z hore uvedených majú 2+ zdroje a tretí ledva 1. Článok sa nestáva významným len preto, že po danej trase prechádza viac ludí, ako po iných. Čo je na trase 8855, čiže Štôla – Batizovské pleso nevýznamné? >>> Gateshebe (vita / diskusia) 19:53, 28. august 2022 (UTC)

@Gateshebe: Nechystám sa vaše články mazať, ale významnosť niektorých je dozaista sporná. Viete čo je netriviálny a nezávislý zdroj?--Pelex (diskusia) 19:59, 28. august 2022 (UTC)

Osobne by som asi riešil zlúčením na "Turistické trasy na Slovensku" a tam do uviedol ako samostatné časti stránky, alebo niečo podobné. Prípadne podľa lokality na Slovensku (Malé Karpaty, Vysoké Tatry...). Pripadá mi celkom nevýznamné vytvárať samostatnú stránku pre každú trasu. Inak uvedené zdroje sa mi na prvý pohľad zdajú byť nezávislé i netriviálne, takže s nimi (asi) úplne problém nemám. Skôr mi to nepripadá ako téma na samostatný encyklopedický článok. Na spoločnej stránke by sa dala urobiť i mapa, ktorá by všetky dané trasy zvýrazňovala, čo by mohlo byť zaujímavé. KingisNitro (diskusia) 20:21, 28. august 2022 (UTC)

@Pelex: Ano, viem čo je netriviálny a nezávislý zdroj.

@KingisNitro: Zdravím. Z tohoto uhla pohladu mi príde Váš návrh - zlúčiť články TZT týkajúcich sa jednej oblasti (napr. VT, NT, MK atď.) do jedného, ako lepší.

PS: Dovolil som si opraviť názov Vysokých Tatier na vhodnejší výraz. >>> Gateshebe (vita / diskusia) 20:35, 28. august 2022 (UTC)

Samostatný článok by mohli mať červené - významné trasy (hrebeňovky) + výnimočne niektoré významné lokálne trasy, no článok o každom jednom chodníku je nezmysel. Tu by stačil zoznam trás podľa pohorí, resp. oblastí (podcelkov/častí) s popisom. Ešte zmysel by malo spracovať podrobnejšie topkové oblasti ako Vysoké, Západné a Belianske Tatry, Ďumbierske a Kráľovohoľské Tatry, VF - Krížnu, MF - Krivánsku MF, Pieniny, Poľanu, Slov. raj a pod.--Pe3kZA^✉ 20:45, 28. august 2022 (UTC)

@Pe3kZA: Zdravím. Keby som zlúčil všetky TZT vo Vysokých Tatrách do jedného článku - Turistické značkované trasy vo Vysokých Tatrách (podobne, ako navrhoval KingisNitro), bolo by to vhodné riešenie? >>> Gateshebe (vita / diskusia) 20:57, 28. august 2022 (UTC)

Napr. takto. >>> Gateshebe (vita / diskusia) 21:19, 28. august 2022 (UTC)

Podľa mňa je to takto v poriadku, nechal by som ešte na posúdení ostatných; upravil by som akurát infoboxy, nech sú vždy pri správnom podnadpise, pretože ak ich bude veľa a budú poposúvané, budú tam trochu zbytočne. Napr. 8861 je vedľa referencií namiesto danej sekcie. Ale neviem, nakoľko to ide zariadiť (ale verím, že ide). KingisNitro (diskusia) 21:58, 28. august 2022 (UTC)

A niečo takéto? Nemusí tam byť práve táto kričavá farba, no ako jasné oddelenie trás je to riešenie. Príp. to dať do komplexnej tabuľky, niečo po vzore napr. článku Zoznam národných parkov na Slovensku, príp. na ten spôsob...--Pe3kZA^✉ 08:09, 29. august 2022 (UTC)

@Pe3kZA: Upravil som tú farbu pozadia podla farby TZ s 50% opacity + zaradil jednotlivé sekcie do menu. Mohlo by to takto vyzerať? >>> Gateshebe (vita / diskusia) 11:01, 29. august 2022 (UTC)

Možno by bola vhodnejšia len úplne bledá žltá, aby to nesplývalo. Inak to celkom dobre oddeľuje. Zišlo by sa však ešte zvážiť, čo tam dať, aby to nebolo také strohé, no zároveň bolo "k veci". Ale ako základ ok. Ešte by som možno zapracoval i túto mapu, kde sa dá tiež dať priamy link na lokalitu.--Pe3kZA^✉ 11:09, 29. august 2022 (UTC)

The 2022 Board of Trustees election Community Voting is about to close

You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.

Další jazyky • Pomôžte prosím s prekladom do svojho jazyka

Hello,

The Community Voting period of the 2022 Board of Trustees election started on August 23, 2022, and will close on September 6, 2022 23:59 UTC. There’s still a chance to participate in this election. If you did not vote, please visit the SecurePoll voting page to vote now. To see about your voter eligibility, please visit the voter eligibility page. If you need help in making your decision, here are some helpful links:

• Try the Election Compass, showing how candidates stand on 15 different topics.
• Read the candidate statements and answers to Affiliate questions.
• Learn more about the skills the Board seek and how the Analysis Committee found candidates align with those skills
• Watch the videos of the candidates answering questions proposed by the community.

Best,

Movement Strategy and Governance

MNadzikiewicz (WMF) (diskusia) 18:00, 3. september 2022 (UTC)

Revised Enforcement Draft Guidelines for the Universal Code of Conduct

You can find this message translated into additional languages on Meta-wiki.

Další jazyky • Pomôžte prosím s prekladom do svojho jazyka

Hello everyone,

The Universal Code of Conduct Enforcement Guidelines Revisions committee is requesting comments regarding the Revised Enforcement Draft Guidelines for the Universal Code of Conduct (UCoC). This review period will be open from 8 September 2022 until 8 October 2022.

The Committee collaborated to revise these draft guidelines based on input gathered from the community discussion period from May through July, as well as the community vote that concluded in March 2022. The revisions are focused on the following four areas:

1. To identify the type, purpose, and applicability of the UCoC training;
2. To simplify the language for more accessible translation and comprehension by non-experts;
3. To explore the concept of affirmation, including its pros and cons;
4. To review the balancing of the privacy of the accuser and the accused

The Committee requests comments and suggestions about these revisions by 8 October 2022. From there, the Revisions Committee anticipates further revising the guidelines based on community input.

Find the Revised Guidelines on Meta, and a comparison page in some languages.

Everyone may share comments in a number of places. Facilitators welcome comments in any language on the Revised Enforcement Guidelines talk page. Comments can also be shared on talk pages of translations, at local discussions, or during conversation hours. There are a series of conversation hours planned about the Revised Enforcement Guidelines; please see Meta for the times and details.

The facilitation team supporting this review period hopes to reach a large number of communities. If you do not see a conversation happening in your community, please organize a discussion. Facilitators can assist you in setting up the conversations. Discussions will be summarized and presented to the drafting committee every two weeks. The summaries will be published here.

MNadzikiewicz (WMF) (diskusia) 08:37, 11. september 2022 (UTC)

Kronika

Dobrý deň, je povolené použiť v článku kroniku obce? Milan Sojka (diskusia) 15:07, 20. september 2022 (UTC)

Zdravím, vo všeobecnosti sa pri tvorbe článkov treba držať spoľahlivých sekundárnych a terciárnych prameňov, teda monografií, článkov vo vedeckých časopisoch, štúdií vo vedeckých zborníkoch atď.

Problém s používaním primárnych historických prameňov (archívnych dokumentov, kroník, dobovej tlače, stenozáznamov zo zasadnutí parlamentu atď.) spočíva v tomto:

• Práca s primárnymi historickými prameňmi si vyžaduje istú úroveň odborných zdatností, ktorú zo strany Wikipédie nemáme ako u redaktora overiť. Napr. zápisy do kroniky sú často poplatné dobe, v ktorej vznikali, preto treba pre ich spoľahlivé použitie dobre poznať historický kontext.
• Viaceré primárne pramene nie sú ostatným redaktorom ľahko dostupné, čo sťažuje možnosť overiť príslušné informácie (bližšie v odporúčaní Overiteľnosť). To platí predovšetkým pri archívnych dokumentoch a kronikách, keďže niektoré primárne pramene sú dostupné aj na Internete (napr. cez Digitálnu knižnicu Univerzitnej knižnice v Bratislave).

Summa summarum, kroniku môžete v článku citovať, ale používajte ju ako doplnok k poznatkom, ktoré získate z monografií, štúdií ap., napr. ak chcete doplniť nejaké údaje (dátum, meno riaditeľa školy či nejakého funkcionára, údaj o rozsahu škôd spôsobených požiarom ap.). Lišiak_(diskusia) 16:15, 20. september 2022 (UTC)

Treba na druhej strane uznať, že kroniky sú často jediným a najrozsiahlejším zdrojom info o danej obci. Bohužiaľ, u nás sa zachovalo minimum najmä stredovekých listín a kroník v archívoch, preto pridaná hodnota týchto informácií presahuje ich spochybniteľnosť. Preto ja vítam obohatenie článkov o tieto údaje, ak sa ako zdroj uvedie daná kronika. Napokon, mnohé obce ich majú zdigitalizované sprístupnené, resp. časť z nich, na svojich weboch.--Pe3kZA^✉ 16:45, 20. september 2022 (UTC)

Súhlasím, najmä pokiaľ je kronika zdigitalizovaná a ešte aj dostupná na webe. Treba ale byť obozretný pri používaní takéhoto zdroja a najmä v prípade hodnotových úsudkov uvádzať, že sa tak píše v kronike (napr. „V kronike obce sa o tejto udalosti uvádza:“, „Podľa obecnej kroniky sa tohto činu dopustili bohatí roľníci v snahe vyhnúť sa odovzdaniu predpísaného kontingentu.“). Zápisy do kroník za jednotlivé roky schvaľovalo obecné zastupiteľstvo, resp. miestny národný výbor, takže tie okrem samotnej faktografie môžu odrážať postoj vtedajšej miestnej „politickej elity“. (To sa týka najmä búrlivých rokov 1938 – 1960: arizácie, kolektivizácia atď.). Lišiak_(diskusia) 16:54, 20. september 2022 (UTC)

To už sú dosť špecifické info, ja som myslel skôr na zmienky ako "v roku 1912 bol založený dobroovoľný hasičský zbor", príp. "prvá škola bola založená v roku 1755 a využívala drevenú budovu, ktorá stála na mieste terajšej materskej školy..."... Takéto info sa veľmi nedajú získať z iných zdrojov. --Pe3kZA^✉ 17:14, 20. september 2022 (UTC)

Ďakujem pekne vám obom za prínosné odpovede. Milan Sojka (diskusia) 06:26, 21. september 2022 (UTC)

Zrieknutie sa zodpovednosti

@Wizzard, Pelex, Pe3kZA, Tchoř, Jetam2, Teslaton, OJJ, Exestosik: Stránka Wikipédia:Zrieknutie sa zodpovednosti, na ktorú odkazujeme z pätičky webu neexistuje, no máme stránku Wikipédia:Vylúčenie zodpovednosti – netreba to teda zmeniť v pätičke? Lišiak_(diskusia) 18:01, 27. september 2022 (UTC)

Asi by to stálo za to. Vďaka za presmerovanie.--Jetam2 (diskusia) 19:07, 27. september 2022 (UTC)

Používanie tučného písma (boldu) v článkoch o geografických objektoch

(presunuté z Diskusia:Kyjev#Názov --Lišiak)

Neviem, za mňa to je stále slabé na to, aby to oprávňovalo uvádzať ten tvar tučným v úvode. Trebárs pre Vroclav v sk textoch rovnako nájdeš mrte výskytov ďalších tvarov (Wrocław, Wroclaw, Vratislav). Napriek tomu máme v článku tučným výhradne oficiálne exonymum podľa ÚGKK, tie ďalšie sú kurzívou. Nechal by som to rovnako aj v tomto prípade, inak môžeme rovno tučným vyplúvať zbierky všetkých tvarov, čo kedy aký autor použil. --Teslaton (diskusia) 22:48, 30. september 2022 (UTC)

No ja len že nikde inde to neberieme takou prísnou optikou ako tu, že jedine len štandardizované exonymum je tučným písmom. Pozri napr.: Pej-ťing, Vacovo, Karlov Belohrad, Sennai. Dokonca si dovolím tvrdiť, že skoro žiadne iné mesto tu nemá takýto alternatívny názov podložený toľkými zdrojmi ako Kyjev/Kyjiv. Lišiak_(diskusia) 22:57, 30. september 2022 (UTC)

To je pravda, v niektorých tých prípadoch to má skutočne charakter voľnej zbierky (tučným uvedených) všetkých tvarov, čo sa niekde v niečom trochu akademickejšom mihli. Druhá vec, že trebárs Alba Iulia alebo Čennai sa od Vroclavu alebo Kyjeva líšia tým, že pre ne zo strany ÚGKK normovaný tvar vydaný nie je. Tzn. tam nezostáva, než ísť podľa literatúry (a nie je vodítko, na základe ktorého by bol niektorý z tam vyskytujúcich sa tvarov „oficiálnejší“ než ostatné). --Teslaton (diskusia) 23:11, 30. september 2022 (UTC)

Napr. Abú Dabí (diff) je prípad mesta, ktoré má štandardizované slovenské exonymum a zároveň sú v úvode tučným písmom vyznačené alternatívne názvy z literatúr.

Vyberal som zámerne len mestá, no vo všeobecnosti je tu množstvo článkov o geografických objektoch, ktoré majú štandardizované exonymum a zároveň majú tučným písmom vyznačené alternatívne názvy podľa toho, čo sa vyskytuje v literatúre (námatkovo napr. Skalnaté vrchy). Lišiak_(diskusia) 23:27, 30. september 2022 (UTC)

Potom je asi na širší konsenzus, ktorý spôsob je vhodnejší (aspoň v tých prípadoch, kde existuje normovaný tvar), prípadne či to nechať voľne na úvahe redaktora, len teda toto má samozrejme potenciál viesť k rv. vojnám, pretože iní samozrejme môžu argumentovať (a upravovať) v zmysle iného spôsobu... --Teslaton (diskusia) 23:33, 30. september 2022 (UTC)

Niečo je v Brontovom rozšírení odporúčania k názvom (Wikipédia:Názov článku#Geografické názvy a stavby), kde sa rieši, aký má byť názov čl. (SN) a aké tvary majú byť ďalej v úvodnej def. (SP), nie už ale asi, ktoré tvary (navyše k SN teda) majú byť tučným. --Teslaton (diskusia) 23:40, 30. september 2022 (UTC)

Z toho, čo som mal možnosť prejsť vyplýva, že tučným písmom bývajú označované alternatívne názvy z literatúry, kurzívou ostávajú skôr len historické názvy a najmä názvy podľa staršieho pravopisu.

Iste to bude treba metodicky upraviť a akúsi aktualizáciu štylistickej príručky mám v pláne. No pokiaľ nechceš teraz otvoriť diskusiu (kde by sme sa dopracovali k inému riešeniu), zachoval by som tú aktuálnu wikipedickú obyčaj. Čiže mi z toho vychádza: „Kyjev, Kyjiv, podľa pravopisu spred roku 1931 Kijev“. Lišiak_(diskusia) 23:49, 30. september 2022 (UTC)

Ja by som v prípade normovaných preferoval bold na oficiálnom tvare (viacero boldov len v prípade predošlých normovaných tvarov, ak sa v čase menili; hoci teda aj to sa dá pokryť kurzívou ako iné staršie tvary). --Teslaton (diskusia) 23:55, 30. september 2022 (UTC)

@Wizzard, Pelex, Pe3kZA, Tchoř, Jetam2, Teslaton, OJJ, Exestosik: Štandardne presúvam do Kaviarne a pingujem správcov, nakoľko diskusia v tomto bode nadobudla všeobecné rozmery. Otázka znie: Ktoré názvy uvádzať tučným písmom (boldom) v článkoch o sídlach a iných geografických objektoch a ktoré už len kurzívou?

• a) názvy štandardizované Úradom geodézie, kartografie a katastra SR podľa § 18 zákona č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení neskorších predpisov – pozri tento web,
• b) iné ako štandardizované názvy, ktoré sa overiteľne vyskytujú v slovenských zdrojoch,
• c) iné slovenské názvy, ktoré ale majú podobu historického, zastaraného, hovorového alebo pravopisne nesprávneho (no rozšíreného) názvu alebo sú názvami podľa staršieho pravopisu.

Lišiak_(diskusia) 00:36, 1. október 2022 (UTC)

Za mňa vo všeobecnosti (a), tzn. normovaný tvar, pokiaľ existuje, inak (b) resp. prepis z pôvodného jazyka /ak nie sú spoľahlivé zdroje ani na (b)/. --Teslaton (diskusia) 00:59, 1. október 2022 (UTC)

A teda špecificky, v prípade Kyjeva, tvar Kyjiv je zároveň mechanickým prepisom podľa akt. pravidiel pre prepis z ukrajinskej cyriliky. A prepisy (líšiace sa od spisovného tvaru), pokiaľ viem, spravidla uvádzame kurzívou za tvar v pôvodnej abecede. Toto je v čl. Kyjev dodržané (prepis je ako v úvodnej def., tak aj v IB a existuje z neho presmerovanie). Tzn. ten tvar tam štandardne prítomný je, nemá tam ale IMHO čo robiť boldom v úvodnej def. --Teslaton (diskusia) 00:59, 1. október 2022 (UTC)

To si mohol dať do diskusie ku Kyjevu, ale tuto špecificky platí, že ak sa prepis zhoduje s alternatívnym slovenským názvom (prebrané a adaptované slovo, používané vyskoloňovane atď.), neznamená to, že alternatívny názov je „len“ prepis. Teda ide tu o to, že Kyjiv je prepis endonyma a zároveň neštandardizovaný slovenský názov. Lišiak_(diskusia) 01:22, 1. október 2022 (UTC)

No to je tvoja interpretácia, podľa mňa nie je zrejmé, ktoré z tých výskytov (mimo N-ka, kde ale zase zdôvodnenie odborne pokulháva, viď reakcie) sú prostým použitím prepisu a kde je za tým ev. niečo viac. Celkovo moc nevidím dôvod stavať sa k tomu nad rámec postavenia prepisu. --Teslaton (diskusia) 01:28, 1. október 2022 (UTC)

Toto je už ozaj špekulácia a dokazovať by sa mal práve opak – teda že autor to použil ako prepis – nakoľko je to všetko použité vo vetnej súvislosti, bez kurzívy, bez indikácie, že by malo ísť o prepis. Takto by sme mohli spochybňovať už takmer čokoľvek z alternatívnych názvov približujúcich sa endonymnej ortografickej podobe, kde explicitne nie je napísané „takto sme sa to rozhodli písať lebo...“. Trebárs knižka prof. M. Romanova vyslovene opakuje názov Kyjiv v nadpisoch (napr. „3.5 Kyjiv – hlavné mesto Ukrajiny“, „4.9 Historické mestá Ukrajiny, 4.9.1 Kyjiv“) aj v texte, dokonca to uplatňuje aj pri názve Kyjivská Rus.

(Na margo: Pozorný čitateľ si všimne, že príspevok L. Dvonča indikuje, že Denník N až tak „nepokuľháva“, hoci jednu chybu spravil. Ale vzhľadom na to, že sa to priamo netýka diskusie, to už ponechám na každom, nech zistí, čo mám na mysli... ) Lišiak_(diskusia) 02:07, 1. október 2022 (UTC)

Ad „všetko použité vo vetnej súvislosti, bez kurzívy, bez indikácie, že by malo ísť o prepis“: no to aj tie pl a hist. tvary Vroclavu nájdeš. A predsa ich tam boldom nemáme, tým je tam len normovaný tvar. --Teslaton (diskusia) 08:05, 1. október 2022 (UTC)

Keď ich nájdeš v súčasnej (odbornej, náučnej) literatúre opisujúcej súčasné skutočnosti („hlavné mesto Ukrajiny je Kyjiv“ ap.), bez príznaku, že ide o historické tvary, tak potom nepôjde o historické tvary. Lišiak_(diskusia) 14:28, 1. október 2022 (UTC)

Jedna otvorená otázka spočíva v otázke, že čo robiť v prípade, ak dôjde k úradnej zmene endonyma (napr. premenovanie názvu mesta), no ÚGKK to (zatiaľ) nereflektoval. V takom prípade by som postupoval akoby šlo o neštandardizovaný názov s uvedením platného štandardizovaného exonyma boldom a s patričnou poznámkou/referenciou. Lišiak_(diskusia) 01:25, 1. október 2022 (UTC)

Za mňa nech je v definícii hlavne oficiálny názov v pôvodnom jazyku, prípadný prepis a potom jeden, dva naše. Celkom 4-5. Viac treba dať do sekcie Názvy, nech je to prehľadné. Plus žiadne hodnotenie správne/nesprávne. Niečo podobné ako pri Čennai.--Jetam2 (diskusia) 10:17, 1. október 2022 (UTC)

Ad „nech je v definícii hlavne oficiálny názov v pôvodnom jazyku“: jj, a aby si to čo možno najlepšie ilustroval, tak si práve z úvodu čl. Čennai oficiálny názov v pôvodnom jazyku (tzn. சென்னை) odstránil [6]. A tým „hodnotením“ myslíš predpokladám konštatovanie právne záväzného stavu – v tom jedinom štátiku, kde je jazyk tejto wiki štátnym jazykom a kde žije ~80 % používateľov (jazyka aj skwiki). A teda konzistentné uplatnenie toho „... a potom jeden, dva naše“ by v praxi znamenalo, že trebárs Viedeň by si uvádzal primárne ako Wien (vrátane teda aj názvu hesla asi) a až niekde ďalej v úvodnej def. by si zhovievavo uviedol normovaný tvar Viedeň (pričom nuansami, že ide o normovaný tvar by sme čitateľa vôbec neobťažovali, lebo teda „žiadne hodnotenie správne/nesprávne“). Ako vždy excelentné, respect! :D --Teslaton (diskusia) 10:38, 1. október 2022 (UTC)

Nemyslel som nutne v tomto poradí, ale však prečo nevynechať uštipačnú poznámku. V prípadoch ako Viedeň netreba uvádzať, že ide o normovaný tvar, používa sa úplne bežne. (Vôbec som nepísal, že by sme mali Viedeň uvádzať ako Wien). Ak je niečo nesprávne tak sa to dá v pohode uviesť aj pod kapitolou Názov. U Čennai som názvy presunul, lebo definícia obsahovala 24 mien za sebou pričom tamilské mená majú niekoľko prepisov.--Jetam2 (diskusia) 17:17, 1. október 2022 (UTC)

Uvádzať to samozrejme treba (formou citácie príslušného zoznamu ÚGKK), aj pre zdanlivo samozrejmé tvary, je to prvoradý autoritatívny zdroj k názvu celého čl. Čo sa týka „jeden, dva naše“, ak raz normovaný neexistuje a relevantnou literatúrou je doložiteľných trebárs 5 rôznych tvarov, nemôžeš si z nich len tak ad-hoc vybrať „jeden, dva“. Tam asi jediné čisté riešenie skutočne je uviesť všetky také tvary. --Teslaton (diskusia) 22:14, 1. október 2022 (UTC)

Trochu mi to nedalo, aby som ako náhodný okoloidúci nevyjadril názor, lebo zrovna problematiku názvu Kyjev/Kyjiv som dávnejšie riešil. 1. Zabúda sa, že v ukrajinčine dochádza pri skloňovaní k automatickej zmene i na e, a teda v nominatívne je to Kyjiv, ale v genitíve už z Kyjeva. V tomto zmysle je názov Kyjiv pre slovenčinu neprirodzený, lebo my nemáme to flexibilné skloňovanie. To je jeden z dôvodov, prečo Kyjev nepovažujem za o nič menej ukrajinský ako Kyjiv a naopak za omyl presadzovať Kyjiv ako "ukrajinskejší", to je neznalosť redaktorov Kostolného, Hríba a spol. 2. Napriek tomu, že niektoré médiá tento názov používajú by som bol opatrný to uvádzať tučným ako "alternatívny slovenský názov". V istej skupine "médií" zase radi používajú ako alternatívny názov SŠA. Kyjiv aj SŠA nesú v sebe isté aktivistické posolstvo a obe sú proti normám. Avšak oba tieto názvy používajú len marginálne skupiny, a nemyslím si, že by ich mala wiki uvádzať ako plnohodnotné alternatívne názvy tučným názvom. Minimálne nie, pokiaľ ich nebude používať relevantne veľká časť spoločnosti, čím by si zaslúžili významnosť. 74.82.60.66 02:09, 2. október 2022 (UTC)

V tomto smere sa vyjadril Ústav pro jazyk český AV ČR. Je na posúdenie odborníka ako etymologicky prebiehalo prevzatie tohto ojkonyma,

Tvar „Kyjiv“ sa ale v slovenskej literatúre vyskytuje už pred rokom 2022, napr. kunsthistorik Vladislav Grešlík (2002, ISBN 80-968367-3-0, s. 11) a etnolingvista Viliam Mruškovič (2008, ISBN 978-80-7090-858-7, s. 26) ho používajú aj v inom páde ako v nominatíve („knihy tlačené v [...] Kyjive“, „prišli od Kyjiva“), filológ ukrajinista Michal Roman (2003, ISBN 80-968875-1-3, s. 53 a i.) uplatňuje deklinačné prípony ako v ukrajinčine („hlavným mestom Ukrajiny je mesto Kyjiv. [...] V Kyjeve zasadá Verchovná rada Ukrajiny“). Práve tieto zdroje, nie publicistické príspevky z tohto roka, sú kľúčové pre zahrnutie tohto tvaru ako slovenského alternatívneho názvu.

Vzhľadom na to, že Wikipédia sa zásadne drží princípu nestrannosti (nezastáva žiadne stanovisko k téme, ktorú spracúva, pristupuje k nej deskriptívne). V tomto prípade to znamená, že v článku je pomenovaná realita – štandardizované exonymum je „Kyjev“ a takto sa má používať aj v zmysle zákona, okrem toho sa (zriedkavo) vyskytuje aj názov „Kyjiv“ a starším pravopisom bol písaný názov „Kijev“. Čo sa týka SŠA, tam možno uviesť, že ide o nevhodné pomenovanie podľa tohto vyjadrenia JP JÚĽŠ SAV.

Táto všeobecná diskusia sa potom týka nie samotného článku Kyjev, no metodickej úpravy uvádzania iných názvov v článkoch. Lišiak_(diskusia) 14:45, 2. október 2022 (UTC)

Prečo sa uvádzajú akademické tituly?

Pri surfovaní slovenskej Wikipédie ma prekvapilo, že v úvode článkov osobností sa často uvádza akademický titul. Uvádzať titul mi prišlo zvláštne, na žiadnej inej major Wikipédii sa akademické tituly neuvádzajú, tak s citovaním na WP:CREDENTIALS som vymazávalx tituly na niektorých navštívených stránkach.

Reverty

Onedlho sa mi udialo druhé prekvapenie, keď edity boli revertnuté s odôvodnením, že "na sk wiki sa tituly uvádzajú bežne." Túto, podľa všetkého nepísanú konvenciu, potvrdil aj admin @Jetam2 na mojej Talk page.

Nesmerodajné stanovisko JÚĽŠ

Po zbežnom googlení opodstatnenia tohto zvyku som okrem nasledujúceho vyjadrenia Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra veľa iných informácii nenašiel (citujem zostručnenú verziu):

Otázka: "Ako sa majú v novinových a časopiseckých článkoch uvádzať tituly osôb?"

JÚĽŠ: "Otázka, s ktorou ste sa na nás obrátili, nie je jazykovou záležitosťou. Uvádzanie titulov v novinových a časopiseckých článkoch závisí od spoločenskej normy a etiky a od množstva ďalších faktorov, napríklad v akom periodiku a v akom článku (žánrovo) sa mená uvádzajú. V našich odborných časopisoch sa v odborných článkoch tituly neuvádzajú. Uvádzajú sa iba v textoch spoločenského charakteru, ako sú zdravice, nekrológy či informácie o podujatiach."

Bežná prax na neslovenských Wikipédiách

Čo sa uvádzania titulov na neslovenských Wikipédiách týka, zatiaľ sa mi nepodarilo nájsť žiadny protipríklad, v ktorom by sa akademické tituly uvádzali, viď napríklad stránka Borisa Johnosa.

Nezadarilo sa mi zatiaľ nájsť ani prípady, kde by sa tituly v úvode uvádzali na natívnych stránkach pre lokálne osobnosti, a to ani v podobnom, slovanskom kontexte , viď napríklad článok Slavoja Žižeka alebo článok k osobnosti Magdalena Rzeczkowska.

Tvoriaci sa bias na slovenských Wikipédiách

Čo sa mi však nájsť podarilo je, že tituly na slovenskej Wikipédii sa uvádzajú predovšetkým ľuďom zo Slovenska, občas z Česka a okrem článkov, kde bol mnou titul dnes pridaný, napríkladu tu, som nenašiel článok osobnosti nie z Slovenska alebo Česka, kde by bol akademický titul uvedený.

Zhrnutie

Podľa môjho názoru je súčasný zvyk uvádzania akademických titulov na slovenskej Wikipédii pomerne neencyklopedická praktika, pretože sa tým vytvára bias, keď určité osobnosti majú na základe svojho pôvodu iné uvedenie v úvode článkov.

Navyše, pokiaľ mi je známe, táto praktika nie je zdokumentovaná v žiadnom manuále na slovenskej Wikipédii. Ako bolo uvedené vyššie, manuál anglickej Wikipédie sa voči zmieňovaniu titulov vymedzuje a akademické tituly sa prakticky neuvádzajú na žiadnej inej major jazykovej verzie Wikipédie.

Preto navrhujem jednu z týchto dvoch možností:

1. Upustiť od tejto praktiky a nerevertovať edity čistiace akademické tituly v úvode stránky.
2. Zdokumentovať a riadne odôvodniť túto praktiku do manuálu pre editorov slovenskej Wikipédie, aby prípadné reverty v budúcnosti mohli odkazovať na tento napísaný manuál.

Poznámka o zaujatosti

Uvádzam, že preferujem editorskú prax neuvádzania akademických titulov, kvôli čomu je možné, že sa mi nepodarilo nájsť dostatočne veľa dostatočne silnej empirickej evidencie alebo logického vyvodzovania, ktoré by oslabovali túto pozíciu. Keď nájdete niečo oslabujúce tento prístup, napíšte do reakcie 🙂

Referencie

Alpyn (diskusia) 13:17, 3. november 2022 (UTC)

Nutné to nie je. Na druhej strane, ide o encyklopedickú informáciu, ktorú nie je dôvod (minimálne pri akademikoch, VŠ pedagógoch a pod.) v čl. neuvádzať. A meno v úvodnej def. je proste príhodné miesto, ktoré sa na skwiki utriaslo. Na cswiki je to meno v záhlaví infoboxu (viď napr. cs:Viliam Thurzo), čo je IMHO menej praktické, pretože tam je väčšie písmo a zároveň limitovaná šírka, čo má za následok zbytočné pretekanie na viac riadkov v nezanedbateľnej časti prípadov – čo nepôsobí esteticky a odsúva to zvyšný obsah IB nižšie. Ďalšia možnosť by bola asi samostatná položka infoboxu len na tituly, prípadne ich uvádzať len ako súčasť informácií o štúdiu (či už v texte alebo v IB), čo ale zase naráža na to, že nie pre všetky tituly bývajú jednoducho dopátrateľné (a spoľahlivo doložiteľné) presné miesta, kde boli nadobudnuté. Plus to vyžaduje výrazne väčší vklad zo strany redaktora, ktorý to spracúva, než prosté prevzatie titulov dotyčného z niektorého spoľahlivého zdroja. --Teslaton (diskusia) 14:18, 3. november 2022 (UTC)

A teda ešte konkrétne k tým dvom, kvôli ktorým si sa pustil to tu opätovne otvárať – súkromne si o nich rovnako myslím svoje (aj o pôsobiskách, kde si ich nechávajú), formálne ale ide o vedeckého pracovníka SAV a VŠ pedagóga, čo práve spadá do prípadov, pri ktorých má určitý význam tituly uvádzať. --Teslaton (diskusia) 15:49, 3. november 2022 (UTC)

Ja som vedecký pracovník povolaním. Tiež mám tituly pred menom aj za menom. Nemám ich síce z Oxfordu, napriek tomu sa za ne hanbiť nemusím. Avšak uvádzanie titulov v úvodnej definícii encyklopedických hesiel na Wikipédii nepovažujem za správne. Nnehľadiac na to, že to tak nerobí žiadna iná Wikipédia. Po prvé ich treba často aktualizovať čo pri momentálnej konštelácii nie je vždy možné. Po druhé titul má dnes kade kto. Každému budeme písať Bc., Mgr. alebo Ing. atď. pred meno? Písať budeme selektívne len doc., prof., DrSc.? Ako to napísať... je to diskriminačné a selektívne. Po tretie aplikujeme to len na domáce postavy, zahraniční profesori, vedci atď. to nemajú, často sa k tomu ani nedá dopátrať. (Sme ako slovenské vysoké školstvo... titul profesora z Harvardu sa na Slovensku neráta, lebo ho nevymenoval slovenský prezident, hehe) Ďalšia vec sú vojaci. Aj oni majú hodnosti. Úplným extrémom je Jozef Gabčík (Genmjr. in memoriam Jozef Gabčík). Nešťastný Gabčík, ktorého si inak vážim, k tejto hodnosti prišiel dodatočne mnoho desiatok rokov po smrti. Podľa mňa úplná konina to tam písať. V úvodnej definícii by malo byť meno a priezvisko bez titulov podľa mňa.--Pelex (diskusia) 17:25, 3. november 2022 (UTC)

Zmena by vyžadovala dohodu na inom mieste, kde tituly uvádzať a úpravu tisícov čl. Za mňa nejde o problém, ktorý by stál za takú investíciu. --Teslaton (diskusia) 19:43, 3. november 2022 (UTC)

Ako akademický pracovník súhlasím s vyjadrením od Pelexa, myslím, že to skvele zhrnul. Slovenská Wiki, resp. niektorí jej redaktori, sú veľmi special a myslím, že toto je len ďalšia ukážka do zbierky. V knihách a podobne sa tituly nikde bežne neuvádzajú, dokým to nie je relevantné (vieme z hlavy, aké tituly mali popredné vedecké osobnosti z rôznych odborov, napr. Albert Einstein a Alfred Wegener? Nie. Je to dôležité? Tiež nie), takže myslím, že by sme ich tu uvádzať vôbec nemuseli. Hlavne ak ich uvádzame prakticky výhradne u Čechov a Slovákov - ak, tak majú byť všade. Síce je to v poriadku overiteľná informácia, ale na začiatku článku zbytočná. Možno v tom infoboxe, tam by som asi dal len pôsobiská, ak sú známe a dohľadateľné.

Myslím, že by sa to aspoň aktuálne dalo riešiť nastavením odporúčania, ako píše Alpyn, a riešenia v budúcnosti. Nie hromadným okamžitým prepisovaním. Jedine možno botom ("ak začiatok stránky obsahuje [skratky titulov], zmaž"), ale o realizácii niečoho takého by si vedel lepšie ty, Teslaton. KingisNitro (diskusia) 19:47, 3. november 2022 (UTC)

Som proti prostému odstráneniu tej informácie, to by bolo vyložene že sedlácke riešenie. V kontexte minimálne biografií akademikov a pedagógov ide o normálnu encyklopedickú informáciu. Nemusela by ev. byť uvedená na tomto konkrétnom mieste (meno v úvodnej def, hoci teda ide podľa mňa o vcelku logické miesto). V takom prípade by bola potrebná dohoda na novej štandardnej forme uvádzania (a úprava článkov do tej podoby). --Teslaton (diskusia) 20:17, 3. november 2022 (UTC)

Nuž profesor z Harvardu a slovenský nositeľ vedecko-pedagogického alebo umelecko-pedagogického titulu profesor (§ 76 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) sa z formálnej stránky nedá tak úplne prirovnať, nakoľko jedno je skôr pracovné označenie (full professor, neformálne sa tam výrazom professor označuje aj obdoba našich odborných asistentov), zatiaľ čo druhé predstavuje doživotne udeľovaný titul. (Čo samozrejme nič nevypovedá o vedeckej kvalifikácii a iných kvalitách dotyčného.)

Čo sa samotnej veci týka, osobne sa snažím tituly dohľadávať a dávať aj pri zahraničných vedcoch (napr. Kóiči Tanaka), keďže sa tu uplatnil taký štandard. Samozrejme, že u nás existuje viacero osôb, ktoré si uvedenie titulu z morálneho hľadiska nezaslúžia (Andrej Danko, Boris Kollár, Igor Matovič), ako aj niekoľko „dekorovaných kádrov“, ktoré sa k titulom a hodnostiam dopracovali skôr straníckou než vedeckou činnosťou. Osobne sa mi ten slovenský zvyk „titulovať sa“ všademožne prieči.

Samotné uvádzanie titulu je skôr doménou administratívneho štýlu, vo vedeckých časopisoch sa pri samotných vedeckých článkoch neuvádzajú (v prírodných vedách sa napokon spravidla skracuje aj prvé meno na iniciálu), no všímam si ich prinajmenšom pri jubilejných článkoch a nekrológoch v lekárskych vedeckých časopisoch (napr. Doc. MUDr. RNDr. Michal Kandráč, CSc., vedúci II. internej kliniky LF UPJŠ v Košiciach - pätdesiatročný. Zborník Lekárskej fakulty Košice, 14(28): 253-254.). V biografických slovníkoch a encyklopédiách sa uvádzajú v kontexte pasáže o štúdiu, kariére alebo pri rodinných príslušníkoch, napr.:

• „dcéra MUDr. Eva, vyd. Danková, pediatrička, endokrinologička (1961 –). [...] R. 1945 MUDr., 1952 RNDr., 1960 CSc., 1965 doc.“ (Biografický lexikón Slovenska, zv. IV, ISBN 978-80-89301-57-7, s. 394, heslo Kandráč, Michal),
• „od X/1968 pedagóg na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Práv. fakulty UK (1974 JUDr., 1985 CSc., 1989 doc.)“ (Šútovec, M. Politické Slovensko : Encyklopedická príručka, ISBN 978-80-556-3894-2, s. 124, heslo Gašparovič, Ivan),
• „Absolvent Lekárskej fakulty KU v Prahe, 1932 MUDr. [...] V r. 1940 – 1941 pôsobil ako lekár v Štátnej nemocnici v Michalovciach, neskôr v sanatóriu MUDr. J. Opatrného“ (Falisová, A. Lekári na Slovensku do roku 2000, ISBN 978-80-224-1166-0, s. 189, heslo Grodan, Alexander).

Na druhú stranu sa obávam, že odstránenie titulov z úvodu článku (resp. ich nepísanie) povedie k strate informácie o štúdiu, ktorú ten titul implicitne sprostredkúva. Čiže tam bude treba dohliadnuť na to, aby boli obsiahnuté v tele článku, príp. v infoboxe. Lišiak_(diskusia) 20:25, 3. november 2022 (UTC)

Po dôkladnom zvážení sa prikloním k názoru, že titulovanie v úvodnej definícii nevyzerá dobre. Avšak na skwiki máme zaužívanú obyčaj titulov. To mi pripomína môj článok Ivan Chalupecký. Encyklopedická prax a samotná Beliana nepoužíva titulovanie viď Viktor Greschik. Riešením by mohlo byť prostredníctvom infoboxu (t. j. popis osoby, záhlavie alebo iné riešenie [vytvorenie samostatného poľa]) alebo zakomponovaní do úvodnej definícii či zvyšného obsahu článku. Tento problém sa však netýka len akademických titulov, ale aj vojenských hodnosti a cirkevných titulov. Chcelo by to nejaké odporúčanie ako postupovať.-- Róbert Jahoda (diskusia) 21:12, 3. november 2022 (UTC)

Len tie úpravy do novej formy, ktoré si tu takto s maximálnou ľahkosťou odhrkútame, si niekto bude musieť aj reálne „oddrieť“. To platí aj pre strojovú úpravu – filter treba napísať/odladiť/zbehnúť/doriešiť zvyšky – spolu minimálne netriv. jednotky spálených človekohodín. Navyše k času spálenému diskusiami o tom. Na úplnú marginálnu chobotinu, ktorá wiki nikam reálne neposunie. Len budú tituly presunuté na miesto, kde nebudú troch ľudí iritovať. Pomer prínos vs. náklady „jak hovado“... --Teslaton (diskusia) 21:26, 3. november 2022 (UTC)

@Teslaton Rozumiem tvojím výhradám. Na koľko tie zmeny si vyžadujú čas a ľudí. Chápem, že často sa tu preberajú "taľafatky" o zmenách ale odmaká si ich niekto iný než iniciátori zmeny. Momentálne sme ani nedospeli k riešeniu a konsenzu. Nemám problém prispieť svojou časťou ak dôjde k rozumnému riešeniu.-- Róbert Jahoda (diskusia) 22:21, 3. november 2022 (UTC)

Ďakujem všetkým prispievajúcim za názory!

Diskusiu čítam tak, že je tu určitý sentiment na zmenu zvykov uvádzania titulov, preto predstavujem nasledovný manuál, ktorý by mohol byť uvedený v príručke slovenskej Wikipédie:

–Začiatok návrhu manuálu–

Uvádzanie akademických titulov

Skratky akademických titulov (napríklad "Bc." alebo "PhD."), vrátane vedecko-pedagických titulov (napríklad "doc.") a čestných titulov (napríklad "Dr. h. c."), sa v úvodoch článkov používajú len vtedy, ak je subjekt všeobecne známy pod pseudonymom alebo umeleckým menom obsahujúcim túto skratku alebo jej korenšpondujúci titul, či už je tento titul nadobudnutý alebo nie. V takomto prípade titul alebo jeho skratku možno zahrnúť do pseudonymu (napríklad "Andre Romelle Young, známy pod umeleckým menom Dr. Dre…").

Ak má subjekt článku udelené akademické tituly vysokou školou alebo univerzitou, ktoré spoľahlivé zdroje opakovanie spájajú so subjektom článku, tituly môžu byť uvedené v šablóne "Infobox Osobnosť" pri položke "Alma mater" v jednom z nasledujúcich formátov:

• Demo univerzita (Mgr.)
• Demo univerzita (Mgr., 2000)

V článku však musia byť uvedené overiteľné fakty o tom, ako osoba získala svoj titul.

Skratky akademických titulov, ktoré nasledujú pred alebo za menom subjektu (napríklad "Ing. Adam Nový, PhD."), sa v článku môžu príležitostne použiť v prípade, keď osoba s titulom nie je subjektom článku, aby sa objasnila kvalifikácia tejto osoby v súvislosti s určitou časťou daného článku. Väčšinou je však zvyčajne lepšie opisné slovné vysvetlenie (napríklad "Znalecký posudok o stavbe vypracoval stavebný inžinier Adam Nový…").

–Koniec návrhu manuálu–

Návrh je z veľkej časti inšpirovaný manuálom k uvádzaniu akademických titulov na anglickej Wikipédii. Pre objasnenie niektorých vyššie diskutovaných praktických záležitostí upresňujem, že nenavrhujem brigádu, aby teraz editori v húfoch hromadne menili tisícky článkov osobností podľa navrhnovaného manuálu, ale aby tí editori, ktorí majú záujem zmeniť používanie titulov v článku, prípadne nájdu nedostatky o overiteľnosti toho, ako subjekt titul získal, mohli zdôvodniť svoj edit dokumentáciou v príručke pre editorov.

@Pelex a @KingisNitro, prípadne ďalší pohybujúci sa v slovenskom akademickom prostredí: Prešli by ste prosím vyššie zmienený text návrhu do manuálu a pozmenili prípadne nedostatky, aby text sedel aj pre kontext slovenského akademického prostredia?

@Teslaton Vďaka za link na staršiu diskusiu z roku 2019. Beriem teda na vedomie, že sa podobná záležitosť už riešila a že návrh na zmenu dopadol neúspešne. Mienim však, že v tejto diskusii je návrh obsiahlejšie zaurgumentovaný a už obsahuje aj konkrétny text, ktorý by mohol byť v príručke. Pozrel by sa prosím na ten text a navrhovaný spôsob aplikácie a uviedol by si, či alebo aké sú tvoje výhrady, nech už kultúrneho alebo technického charakteru?
Mimochodom, myslím, že to, či je cieľ tejto aktivity marginálna chobotina, je skôr otázka pre sociológov. Ja to posúdiť neviem, ale môj pocit je, že asi budú nejaké dobré dôvody k tomu, že prakticky všetky ostatné Wikipédie prax uvádzania titulov majú v podobe, o akú sa snaží tento návrh.

– Alpyn (diskusia) 22:58, 3. november 2022 (UTC)

Upozorňujem, že akákoľvek úprava, odchyľujúca sa od dlhoročne existujúcej praxe a stavu konzistentného naprieč netriv. veľkou sadou čl., bude chcieť ak tak schválenie formou hlasovania. V opačnom prípade počítaj s tým, že úpravy budú revertované ako svojvoľné. --Teslaton (diskusia) 23:13, 3. november 2022 (UTC)

S tým rátam a preto v tejto kaviarni zisťujem, aký je sentiment ohľadom tejto zmeny, aké sú pripomienky prípadných vetujúcich editorov na konkrétne návrhy zmeny a aké pozmeňovacie úpravy by im spravili návrh prechodnejším. – Alpyn (diskusia) 23:21, 3. november 2022 (UTC)

Pre protokol ešte link na staršiu diskusiu: Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2019#Písanie titulov v infoboxe (s konsenzom 5:1 v prospech praxe uvádzania v úvode). --Teslaton (diskusia) 20:42, 3. november 2022 (UTC)

@Alpyn: Pohybujem sa síce v českom akademickom prostredí, každopádne návrh mi pripadá rozumný. Súhlasím však i s Teslatonom a že to nebude zdarma; možno by som sa mal naučiť písať kódy na Wiki, nech sa do niečoho podobného môžem zapojiť.

@Teslaton: "dlhoročne existujúcej praxe" ktorá ale nie je nikde oficiálne zavedená a navyše Wiki má fungovať na základe diskusie, nie demokracie, tak prečo by muselo prebehnúť hlasovanie? Možno len o niečom neviem, preto sa pýtam. KingisNitro (diskusia) 23:23, 3. november 2022 (UTC)

Pretože konzistencia. Ak sa raz niečo rokmi zaužíva do tej miery, že je to konzistentné naprieč veľkou sadou článkov (a na prípadnú konzistentnú úpravu do inej formy je potrebná nezanedbateľná dávka času a energie, ktorú dotyčný spravidla neplánuje investovať, má len „dobrý nápad“), nemôže len tak niekto prísť a začať to zrazu robiť inak. Ak sa raz toto začne diať, osobne končím s participáciou na tomto projekte. --Teslaton (diskusia) 23:30, 3. november 2022 (UTC)

No... vzhľadom na to, že sa to týka len ČR/SR ľudí a pár vybraných (napr. Boris Johnson), by som konzistenciu netvrdil. Albert Einstein, Peter Debye, Maria Curieová-Skłodowská, len námatkovo obrovské osobnosti, ktoré tituly uvedené nemajú. Z tých našich potom napr. Tomáš Garrigue Masaryk, ktorý mal evidentne titul profesorský, ho pre zmenu uvedený nemá, a Jozef Tiso ho má v infoboxe namiesto prvej vety. Nemôžeš zďaleka tvrdiť, že "je to konzistentné". Tento argument osobne považujem osobne za neplatný. Ak sa to riešilo roky dozadu, mali by to mať všetky, ak chceme hovoriť o konzistencii, tie stránky nie sú celé roky nedotknuté... KingisNitro (diskusia) 23:46, 3. november 2022 (UTC)

Ad „mali by to mať všetky“: iste, a skwiki „by mala mať“ už minimálne 500k dokonalých článkov. Konzistentná je forma uvádzania, naprieč tou (nezanedbateľnou) množinou čl., kde sú tituly uvedené. Tých ďalších vecí, čo „by mali“ nejak byť si každý navymýšľa desiatky. --Teslaton (diskusia) 23:59, 3. november 2022 (UTC)

K protipríkladom k vnútornej nekonzistencii titulovania na slovenskej Wikipédii uvádzam ešte napríklad tieto stránky osôb zo Slovenska, z ktorých článku nejakým spôsobom vyplýva, majú akademické tituly, ktoré ale nie sú v úvodnom texte uvedené:

• Egon Bondy
• Peter Breiner
• Dušan Cinkota
• Oskar Čepan
• Jaroslav Filip
• Eugen Korda
• Cyprián Majerník
• Ján Markoš
• Romana Tabak
• Július Satinský
• Ján Štrasser
• Ivan Štrpka
• Dežo Ursiny
• Magda Vášáryová

Skoro všetky tieto osobnosti sú verejne známe, mnohé z nich sú aj väčšieho akademického významu, až na malé výnimky som nevypichoval len nejaké málo známe osobnosti zo špecifických odvetví. Skoro určite by dali nájsť ďalšie desiatky, ak nie stovky takýchto protiprikládov, takže argument o konzistencii a zvyku má podľa tohto iba slabú empirickú evidenciu.

Jediný fach, kde som si všimol pomerne vysokú konzistentnosť, sú osobnosti politického života, kde sa titul väčšinou uvádza, ale v ostatných prípadoch by som povedal, že sa titul väčšinou neuvádza. Teda z uvedeného sa domnievam, že hlavná konzistencia je v tom, že slovenským politikom a političkám sa titul zväčša uvádza, kým všetkým ostatným sa titul zväčša neuvádza; čo je podľa mojej mienky pomerne neencyklopedická praktika.

Alpyn (diskusia) 00:51, 4. november 2022 (UTC)

Politikom a političkám? WTF?!? Koľkí trebárs z Kategória:Vyučujúci na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave alebo Kategória:Vyučujúci na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave sú slovenskí politici? A ešte raz: ty hľadáš kontrapríklady, týkajúce sa dichotómie uvedené/neuvedené tituly. Ja hovorím o tom, že na množine článkov, kde tituly uvedené sú (a ktorá nie je vôbec zanedbateľná), sú spravidla uvedené nejakým zaužívaným spôsobom (pri mene v úvodnej definícii). --Teslaton (diskusia) 01:08, 4. november 2022 (UTC)

Beriem, z uvedenej kategórie Kategória:Vyučujúci na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave je nula politikov. Na druhú stranu, manuálne som sčítal, že neuvedený titul má 8 z 39 ľudí v kategórii, 21% (zaokrúhlené).

Inak, napríklad v kategórii Kategória:Vyučujúci na Vysokej škole múzických umení v Bratislave som sčítal, že neuvedený titul má až 18 z 30 ľudí, čiže až 60% ľudí.

Akože jasné, ja som si ako príklad vybral kategóriu, kde je som očakával bias skôr k smeru, ktorý podporuje moju pozíciu, kým ty asi bias do smeru podporojúceho tvoju pozíciu.

Ale zatiaľ máme hoc na malej vzorke, ale aspoň nejakej, ustanovený range neuvádzania titulov 21% až 60%, takže neviem, či aj v špecificky v kategóriách s vysokoškolskými vyučujúcimi tu je nejaký železný zvyk uvádzať tituly.

– Alpyn (diskusia) 01:24, 4. november 2022 (UTC)

Navyše, z článkov známych osobností polického života, z ktorých textu vyplýva, že nejaký akademický titul majú, ale v úvodnej sekcii to nie je uvedené, som námatkovo našiel napríklad tieto:

• Milan Kňažko
• Ivan Korčok
• Sergej Kozlík
• Ľubica Laššáková
• Jozef Markuš
• Brigita Schmögnerová

Pravdepodobne by sa dali nájsť minimálne desiatky ďalších príkladov; takže okrem toho, že nebola ukázaná žiadna štatistická evidencia podporujúca tvrdenie, že sa tu jedná o zaužívaný zvyk uvádzať tituly v úvodi, sa našlo aj nie málo protipríkladov oslabujúcich toto tvrdenie. Alpyn (diskusia) 01:09, 4. november 2022 (UTC)

Ad „nebola ukázaná žiadna štatistická evidencia“: takže ty tu budeš trieskať tony ***-ovín a ťahať z rukáva nezmyselné insitné hypotézy na základe vyklikaných hesiel a ostatní ti majú obratom oponovať hard štatistickými evidenciami, hej? Ako bež do niekam... --Teslaton (diskusia) 01:20, 4. november 2022 (UTC)

V príspevku, na ktorý reaguješ, som iba uviedol ďalšie doplňujúce príklady k @KingisNitrovému postu.

Každopádne, podľa mňa bremeno dôkazu leží na tvojej strane – ty tvrdíš, že je tu nejaký zvyk, ale je podložený zatiaľ iba anekdoticky. Sila tohto tvrdenia bola slabúčko oslabená uvedenými protipríkladmi a v mojom poslednom poste trochu silnejšie aj vzorkou z kategórie vyučujúcich na vysokých školách, kde veľkosť vzorky je zatiaľ iba 69, ale titul na tejto vzorke nemá uvedených 26 z 69 ľudí, čo je 38% (zaokrúhlene).

Slovo "zvyk" asi nemá nejaké ustále frekvenčné priradenie, ale zhodneme sa na niečom takom, že o zvyku možno hovoriť, keď dolná hranica frekvencie javu je aspoň 85%? – Alpyn (diskusia) 01:41, 4. november 2022 (UTC)

K tvojej reakcii mám tieto pripomienky:

1. Nejaký čas som do tejto zmeny už investoval napríklad ja, keď som researchol a pripravil návrh textu na manuál do prípadnej príručky. Ak sa ti nepáči, uviedol by si vecné výhrady?
2. Možno mi nie sú známe všetky technické nuancie, ale aký extra čas by bolo ešte treba vynaložiť? Infoboxy s položkou "Alma mater" už sú a u osobností, ktoré tento infobox nemajú, by získaný titul a ďalšie podrobnosti o štúdiu boli v sekcii typu "Životopis" alebo "Vedecká kariéra" spolu s riadnym ozdrojovaním. A v prípade, ak osoba titul používa, ale nedá sa dohľadať žiadny sekundárny alebo primárny zdroj, ktorým by sa dali overiť podrobnosti o štúdiu a získanom titule, tak sa podľa môjho súdu jedná o neencyklopedickú informáciu, ktorá by na Wikipédii nemala byť.
3. Len pripomínam, že Wikipédia je kolaboratívny projekt, ale každopádne táto záležitosť mi nepríde ako "buď-alebo" problém. Dúfam, že po sérii výmien vecných pripomienok prídeme s takým riešením, ktoré sa bude pozdávať všetkým aktívnym editorom.

– Alpyn (diskusia) 23:51, 3. november 2022 (UTC)

Wau, škoda, že si sa zjavil až teraz (mimo teda tých 16 úprav za roky 2006 – 2021 [7]). Veď táto wiki sa už mohla blížiť utopickému stavu... ;) --Teslaton (diskusia) 23:59, 3. november 2022 (UTC)

Prosím, držme diskusiu vo vecnej rovine. – Alpyn (diskusia) 00:03, 4. november 2022 (UTC)

Teslatononv príspevok bol viac ako vecný a výstižný. Vasiľ (diskusia) 00:08, 4. november 2022 (UTC)

Nebol. Bola to ad hominem poznámka, ktorá nijak nepojednáva predmet tejto diskusie. Presný dátum mojej registrácie a počet editov nie je v tejto veci nijak relevantný. Prosím, nebuďme off-topic a bavme sa vecne o tom, aké praktické úskalia by tento návrh mal a či a aké ďalšie časové investície by vyžadoval. – Alpyn (diskusia) 00:14, 4. november 2022 (UTC)

Ad „Aký extra čas by bolo ešte treba vynaložiť?“: je tu možno niekoľko tisíc čl. (presný počet príležitostne vydolujem z db. dumpu), kde sú tituly uvedené súčasným spôsobom. Aplikovať vyššie spomenutý algoritmus (zahŕňajúci dohľadávania zdrojov, prechádzania textov životopisov, dopĺňania v IB za správne alma mater položky, atď., tzn. strojovo v princípe spoľahlivo nerealizovateľný) na takúto sadu článkov, aby sa to dalo preklopiť na navrhovanú formu, je nechutná manuálna drina na mnoho desiatok človekohodín. To do toho samozrejme nikto neinvestuje, takže ak sa hypoteticky nájde dostatok podporovateľov „dobrého nápadu“, reálne to skončí jedným z nasledovných spôsobov: 1. vyšumí to do stratena, 2. tituly sa sprosto plošne vyhádžu (a kto chce, nech si ich doplní znova v odporúčanej podobe), 3. strojovo sa presunú na iné miesto (pričom teda „nech to niekto zabezpečí“), 4. začne sa to proste len zrazu robiť iným spôsobom bez úpravy starších, takže bude o jednu nekonzistenciu navyše. Ako takéhoto typu „dobrých nápadov“ fakt nachŕlim desiatky. Už len ten húf pokorných a dôsledných otrokov, čo to budú realizovať (to chce). --Teslaton (diskusia) 00:20, 4. november 2022 (UTC)

Ďakujem za reakciu.

Problém však je, že okrem niekoľko tisíc článkov, kde tituly uvedené súčasným spôsobom sú, je tu taktiež niekoľko tisíc článkov, kde tituly uvedené súčasným spôsobom nie sú. Námatkovo som klikol na kategóriu Kategória:Slovenskí literárni kritici, čo vyzerala ako bias-neutrálna kategória, a spravil som ďalšie manuálne počítanie, kde z 28 ľudí, z ktorých textu vyplýva, že majú titul, má neuvedený titul 19, takže 68% (zaokrúhlene).

Takže štatistická evidencia, ktorú dovedna máme je, že sa titul neuviedol v 45 z 97 prípadov, čo je 46% (zaokrúhlene). A to je vzorka z vysokoškolských pedagógov a literárnych kritikov, takže pomerne akademicky činných osobností.

Nechcem tu viesť štatistické súboje, že kto napočíta viac prípadov v kategóriách podporujúcich ten či oný bias, ale zatiaľ sa až tak nezdá, že by ten hlavný argument proti zmene – zavedený zvyk – stál na pevných nohách.

Keď už nič iné, zatiaľ získaná štatistická evidencia príliš nepotvrdzuje tézu, že je tu konzistencia uvádzať tituly v úvode, čo podľa mňa ešte väčšmi zdôrazňuje potrebu mať nejaký manuál k tejto téme. – Alpyn (diskusia) 02:17, 4. november 2022 (UTC)

Môžem len zopakovať: sústreďuješ sa (účelovo, predpokladám) na dichotómiu [s uvedenými titulmi] vs. [bez uvedených titulov]. Čo sa týka konzistencie formy uvádzania, skús pre zmenu zobrať množinu [s uvedenými titulmi] a v rámci nej [s titulmi uvedenými v úvodnej def] vs. [s titulmi uvedenými iným spôsobom]. --Teslaton (diskusia) 02:26, 4. november 2022 (UTC)

Áno, uznávam, že sa účelovo sústreďujem na dichotómiu, ktorá argumentačne podporuje pozíciu, ktorú zastávam.

Každopádne, ak tomu rozumiem správne, tebe ide o to, že ak by sa bez hlbšieho študovania stránky priamo iba vymazala informácia o tituloch, ktorá je uvedená hneď pri mene, tak by sa celá informácia o tom, že subjekt získal titul stratila, alebo?

Dôkazné bremeno je podľa mňa v každom prípade na tvojej strane – zatiaľ si ponúkol anekdotickú evidenciu a argumentáciu autoritou, ale nie dáta.

– Alpyn (diskusia) 03:53, 4. november 2022 (UTC)

Konkrétne dáta viď zoznam nižšie. Sorry, skutočne nemám momentálne čas zdieľať s tebou túto infantilnú zabávu (v zmysle dodávať, čo si rozkážeš) do väčších detailov. Už tak je to, čo tu predvádzaš, mimoriadne drzé. --Teslaton (diskusia) 03:59, 4. november 2022 (UTC)

Nerozumiem tejto emócii a atmosfére. Napísal som konkrétny návrh možného manuálu, spýtal sa na výhrady k tomu textu, manuálnym počítaním a menovaním protipríkladov som argumentačne obhajoval zastávanú pozíciu a požiadal o dáta k anekdotickej evidencii, ktorú si ponúkol. Ak je toto mimoriadne drzé, tak potom neviem, čo sa tu teraz deje. – Alpyn (diskusia) 04:41, 4. november 2022 (UTC)

Emócia je veľmi jednoduchá: áno, bytostne ma serú takéto iniciatívy, pretože viem, že aj keď nechcem, budem s tým mať robotu (ak nebudem chcieť, aby tu vzrástla miera bordelu alebo aby sa len sprosto plošne odmazali informácie z 2,5k článkov). Pričom pridaná hodnota celého nápadu bude v lepšom prípade blízka nule, v horšom záporná. A súčasne viem, že sú tu tony iných vecí, ktorým sa dá zmysluplnejšie venovať čas. --Teslaton (diskusia) 05:36, 4. november 2022 (UTC)

Uff, vážim si čas a effort, ktorý si venoval slovenskej Wikipédii, ale je fajn si občas pripomenúť, že Wikipédia nie je individuálny projekt žiadneho jednotlivca.

Neviem, prečo to berieš takto, že ty osobne aj keď nechceš by si s tým mal mať robotu. Jednak, Wikipédia je hádam komunitný projekt, nie kohokoľvek osobná webstránka a druhak, tento návrh predsa nenavrhuje žiadne plošné odmazávanie informácii. Alpyn (diskusia) 09:01, 4. november 2022 (UTC)

Bohužiaľ, taká je realita skwiki. Na nezanedbateľnú časť tém/oblastí/odborností tu dlhodobo nie je vôbec nikto (kompetentný a zároveň aktívne prítomný a ochotný vkladať čas a energiu v rozsahu inom než príležitostné drobné opravy a pod.), na ďalšiu horko-ťažko jeden človek. Týka sa to aj tohoto typu aktivít z kategórie hromadnej systematizácie. --Teslaton (diskusia) 19:17, 4. november 2022 (UTC)

Pripájam ešte, nech sa bavíme o reálnych veciach, zoznam 2 411 biografií s titulmi v úvodnej definícii z db. dumpu k 1. októbru 2022 (ďalšie množinové operácie sa s tým dajú robiť cez PagePile, PetScan alebo list comparer v AWB). Zahŕňa len bežne uvedené (wikilinkované/newikilinkované) akademické a vedecké tituly, tzn. nie policajné/vojenské hodnosti a iné tituly, ani atypickejšie zahraničné varianty. Budú tam určite nejaké false pos./neg, malo by to ale byť prakticky zanedbateľné, relevantnosť som zbežne kontroloval diffom s vybranými kategóriami. --Teslaton (diskusia) 03:30, 4. november 2022 (UTC)

Super, vďaka za vyfiltrovanie zoznamu. Každopádne neviem, ako zautomatizovať ďalšiu prácu s tým zoznamom, ale aspoň som na lamera manuálne skontroloval prvých 20 položiek a vyšlo nasledovné.

Informácia o titule by sa stratila, ale aj tak neboli riadne podložené uvedenými zdrojmi (5/20)

• Ábelovský, Ján – Poskytnutý zdroj tituly nedokladá
• Absolon, Karel – Poskytnutý zdroj tituly nedokladá
• Milan Adamčiak – Tento zdroj a ani iné zdroje zisk titula nepotvrdzujú
• Július Adamiš – Zdroj informáciu o titule neposkytuje, jedine fotka na náhrobku
• Saul Joseph Adelman – Zdroje titul aj tak nedokladajú, linky nefungujú

Informácia o titule by sa stratila, ale zdroje boli slabšie alebo nedokladovali všetky tituly (3/20)

• Eduard Adamčík– Informácia by sa čiastočne stratila, zostal by uvedený link s uvedeným titulom v názve na profil na stránke NRSR
• Štefan Adamec – Stratilo, ale tituly zmienené len ako skratka v nekrológu, nie moc ideálny zdroj
• Wolfgang Abendroth – Zdroj k titul prof. dokladá nepriamo alebo sporne, v nemeckej akademickej tradícii nie každý na poste profesora má aj titul profesor; titul JUDr. zdroj necituje. Mimochodom, informácia na slovenskej Wikipédii tvrdí, že táto osoba z Nemecka žijúca počas éry Československa získala titul JUDr., ktorý sa ale v Nemecku neudeluje.

Informácia o titule by sa stratila, ale dokladajúci zdroj je neoveriteľný na internete (1/20)

• Štefan Adamovič – Stratilo, informácia o titule na internete neoveriteľná

Informácia o titule by sa stratila a zdroj titul riadne uviedol (0/20)

• Žiadna položka.

Jasné, vzorka 20 je pramalá a možno som niektoré položky nevyhodnotil správne – ak áno, tak ma prosím opravte. Ale ak by sa na tejto vzorke 20 položiek hoc aj "na sedláka" odstránili tituly v úvode pri mene, tak by sa informácia o položke stratila pri jednom titule (doložený zdroj je na internete neoveriteľný), ale fixlo by sa 5 nedoložených titulov a 3 sporne doložené tituly. – Alpyn (diskusia) 05:30, 4. november 2022 (UTC)

Je úplne jedno, čo dokladajú citované zdroje, články vznikali aj v časoch, keď sa tu dôkladné zdrojovanie ešte vôbec neriešilo. S touto filozofiou by sme mohli ísť rad za radom a mazať ich rovno komplet (veď prečo to zužovať len na tituly), pretože tam trebárs uvedený zdroj buď vôbec nie je, alebo dokladá veci na úrovni substubu. Väčšina z nich pritom samozrejme je bez problémov dozdrojovateľná (vrátane titulov), stačí použiť autoritné db. [8], absolventské db. [9], lexikóny/encyklopédie, profily z pracovísk, Wayback Machine [10][11], atď. Len to je babračka minimálne na rádovo minúty s každým čl., čo keď preškáluješ počtom čl., môžeš si rovno zobrať mesiac dovolenky a fulltime sa tomu venovať. --Teslaton (diskusia) 06:08, 4. november 2022 (UTC)

Je úplne jedno, čo dokladajú citované zdroje? Čože?

Tak to asi máme inú filozofiu používania Wikipédie. Ja som v tábore tých, čo preferujú, keď vo Wikipédia článkoch sú pokiaľ možno riadne a funkčné zdroje sekundárne zdroje dokladajúce uvedené tvrdenia, aby Wikipédia obstála prísnym faktcheckovaním a aby čitatelia nemuseli informácie dohľadávať na Wayback Machine, prípadne overovať v rôznych databázach.

Problém prístupu "je jedno čo dokladajú zdroje" je podľa mňa hmatateľný aj tu pri týchto položkách. Napríklad:

• Wolfgang Abendroth – informácia o JUDr. titule je asi proste nezmysel, lebo neštudoval na žiadnej škole, čo udeľuje JUDr. tituly. Možno získal v niečom podobný titul v Nemecku, ale ktovie, podobne ako väčšina uživateľov, ani ja nie zbehlý v nemeckej právnej terminológii a praxi a túto nepravdivú/zavádzajúcu informáciu nepovažujem za prínos pre Wikipédiu, skôr opačne. Čo sa uvedeného titulu profesor týka, je to sporné. V rôznych krajinách a tradíciach sa slovo "profesor" používa rôzne a v iných kontextoch, ktoré častokrát nie sú podobné so slovenským a českým legislatívnym ani zaužívaným významom slova. Nie som odborník na nemeckú akademickú hierarchiu, ktorá je dosť iná ako slovenská alebo česká, ale z poskytnutého zdroja na slovenskej Wkipédii nie je jasné, či mal pozíciu profesora (a teda titul Prof. by bol neoprávnený) alebo či bol vymenovaný profesor, v tom prípade by bol titul už podobnejší so slovenským titulom.
• Saul Joseph Adelman – tu je podobný problém ako s Wolfgangom; proste tituly z iných krajín sa ťažko presúvajú do kontextu ďalších krajín, hádam aj preto sa na iných Wikipédiách proste takto neuvádzajú. Z toho pdf-ka na citadel.edu je zrejmé, že mal pozíciu vyučujúceho profesora (čo nie je totožné s titulom prof. na Slovensku), ale nie je jasné, či bol aj vymenovaný titulom profesor – v sekcii "Academic Honors" a ani inde v dokumente sa to neuvádza, ale neviem, nie som odborník na americkú akademickú tradíciu a preto by som si ako čitateľ prosil sekunárny zdroj v slovenčine, ktorý by doložil, že tie jeho tituly sú ekvivalentné alebo aspoň veľmi podobné so slovenským ekvivalentom tých titulov, keď sú tak na slovenskej Wikipédii uvedené.
• Július Adamiš – aj napriek tomu, že to jeho náhrobný kameň tvrdí že mal Dr. titul, tak sa to nedá nijak rozumne overiť a rozlíšiť to od legendy. V článku o akademických tituloch na slovenskej Wikipédii píše, titul Dr. sa používal v rokoch 1990 až 1996 a tento pán zomrel v 1971. V minulosti sa síce v Československu zrejme udeloval titul Dr. a možno ho aj tento pán získal, ale z iba z fotky náhrobného kameňa a ani z gúglenia to nedokážeme overiť, aj tu by sa hodil sekundárny zdroj potvrdzujúci túto informáciu.

Beriem, že v ďalších prípadoch sa ti informáciu podarilo nájsť, že tie osobnosti mali uvedený titul. Každopádne, čitatelia by si tie informácie aj tak museli dohľadať a overiť, lebo linky boli buď pokazené alebo neuvádzali titul; čím sa podľa mňa dosť míňa jedna z hlavných poínt používania Wikipédie. A lebo sa nemôžu spoľahnúť, že či tie sú tie tituly uvedené správne, lebo niekedy sú uvedené nesprávne a nedá sa dopredu určiť, v ktorom prípade to vyjde a v ktorom nie.

Rešpektujem tvoj názor a tvoje skúsenosti, ale nie som si istý, či máš v tejto téme konštruktívnu agendu. V momentálnej podobe je uvádzanie titulov na slovenskej Wikipédii trochu zmätok – ono zmätok by to podľa mňa bol aj na každej inej Wikipédii, preto sa to asi ani nikde s výnimkou Česka nerobí (kde je to tiež zmätok :-D ).

Pri ľuďoch, čo získali titul nie na Slovensku, sú uvedené tituly častokrát buď nepravdy, lebo legislatívny ekvivalent získaného titulu s žiadnym slovenským titulom proste nie je, alebo sa pozícia vyučujúceho profesora pletie s vymenovaným profesorom alebo je bez hlbšej znalosti danej akademickej tradície z uvedeného primárneho zdroja obtiažne až nemožné zistiť, či je ten uvedený titul v podobe, v akej sa uvádza na Slovensku, totožný, alebo aspoň podobný so slovenským ekvivalentom.

Články s ľuďmi s titulmi získanými na slovenských alebo českých školách sú na tom lepšie, ale nepríde mi, že by v nich bola až taká konzistencia, ako tvrdíš. Ako bolo ukázané vyššie na tej vzorke 97 ľudí, 46% z nich nemalo pri mene uvedené tituly, aj keď v texte sa v texte uvádza, že tituly majú alebo ich majú.

Z tejto druhej vzorky 20 ľudí, (ktorá má inú dichotómiu) ktorí tituly pri mene uvedené majú, jedenásť z nich má informáciu o titule aj v texte alebo infoboxe, u šiestich sa dá dohľadať a u troch je zavádzaujúca alebo nepravdivá; takže aj ak by sa to automaticky mazalo – čo ale ani nenavrhujem – výsledok by bol na tejto mikrovzorke taký, že 6 informácií o tituloch by sa stratilo a tri by sa fixli, čo je za mňa aj tak veľmi dobrý výsledok – negatívny vplyv nepravdivých informácii imho prevyšuje pozitívny vplyv nesignifikantných pravdivých informácií.

Každopádne, fakt nevidím, kde vidíš problém v tom manuále – podľa mňa je nerealistické, že po zavedení tejto zmeny by teraz stáda editorov nabehli a začali vo veľkom počte mazať tituly v článkoch ako Karel Absolon. Aj tak – a teraz sa hádam zhodneme – je veľa stránok typu Karel Absolon skôr niečo ako low-effort článok preložený z českej Wiki alebo parafrázovaný text z inej encyklopédie. S mnohými z nich sa roky nehne, tak hádam sa s nimi nebude hýbať ani po prípadnom zavedení zmeny uvádzania titulov pri menách.

Možný pokles konzistencie podľa mňa nie je veľký problém, keďže tisícky osobností, vrátane akademikov, uvedený titul pri mene aj tak mená.

Alpyn (diskusia) 08:45, 4. november 2022 (UTC)

Dobre, skúsme sa v tejto diskusii niekde prakticky posunúť posunúť.

@Jetam2 @Teslaton @Vasiľ, prípadne ďalší – ak editori v článkoch osobností s akademickými titulmi skraky týchto titulov uvedené v úvode článku pri mene subjektu článku presunú do Infoboxu do "Alma mater" po vzore anglického článku Albert Einstein alebo opíšu v texte (a v prípade nedostatočného zdroja vymažú, keď nie je obecne známe, že osoba má titul a bola akademicky aktívna) s odkazom na nasledujúce odôvodnenie, budete revertovať?

1. Ide o neencyklopedickú praktiku v tom zmysle, že iné encyklopédie, napríklad Britannica alebo Beliana, takto osobnosti neuvádzajú.
2. Ide o newikipedickú praktiku v tom zmysle, že z top 50 Wikipédii (zoradených podľa počtu článkov) sa osobnosti takto uvádzajú len na českej, ktorá je na 20. mieste a slovenskej, ktorá je na 23. mieste.
3. Príručka slovenskej Wikipédie nezmieňuje ako osobnosti s titulmi uvádzať, kým napríklad príručka anglickej zmieňuje, že tituly pri mene sa nemajú uvádzať.
4. Nebolo štatisticky preukázané, že uvádzať tituly pri mene je zvyk na slovenskej Wikipédii v tom zmysle, že sa (zatiaľ) nepreukázalo, že z celkovej množiny osôb, ktoré titul majú, sa s vysokou frekvenciou tituly pri mene aj spomínajú – jediné dáta, ktoré v tomto smere máme, sú tie manuálne spočítané prípady z kategórií slovenských vysokoškolských učiteľov a literárnych kritikov, kde na vzorke 97 osôb s titulmi má titul pri mene uvedených 52 osôb, čo je 54% (zaokrúhlene). –Alpyn (diskusia) 17:01, 4. november 2022 (UTC)

Ako, ako by som sa snažil urobiť zoznam, najmenej podstatných *******, ktoré by sa na slovenskej wikipédii teoreticky mohli riešiť, tak toto by definitívne ašpirovalo na umiestnenie na prvých pozíciách. Gitanes232 (diskusia) 18:42, 4. november 2022 (UTC)

Neviem, či táto pripomienka typu not as important as je nejaká zvučná alebo konštruktívna. Iste, všetky problémy majú nejakú relatívnu dôležitosť k iným problémom a pokiaľ je nejaký zoradený list problémov podľa ich váh, vždy sa dá nájsť množina najmenej podstatných.

Každopádne, teraz riešime konkrétnu záležitosť, ktorá rieši konkrétny problém, bolo poskytnuté konkrétne riešenie s konkrétnym textom do príručky. Uviedol by si nejakú vecnú výhradu? – Alpyn (diskusia) 19:09, 4. november 2022 (UTC)

Áno, za seba vopred avizujem, že pokiaľ nedôjde k jasnému širšiemu konsenzu, budem revertovať (do formy, aká je zaužívaná). --Teslaton (diskusia) 19:17, 4. november 2022 (UTC)

Ad „Je úplne jedno, čo dokladajú citované zdroje? Čože?“: myslím, že dobre vieš, aká presne implikácia tam bola myslená, napriek tomu volíš pózu ostentatívneho demonštrovania prekvapenia... Pointa je samozrejme tá, že je tu obrovská množina článkov, pri ktorých autori v čase vzniku nevenovali žiadnu pozornosť systematickému citovaniu zdrojov, niektoré dodnes nie sú doložené vôbec ničím. Napriek tomu tieto články nemažeme – ani celkovo, ani po fragmentoch (len preto, že tam tá-ktorá informácia momentálne nie je doložená citáciou), nanajvýš sa označujú údržbovými šablónami ({{bez zdroja}}, {{bez citácie}}) s nádejou, že sa do budúcna nájde niekto, kto ich pri ďalšej aktualizácii ev. prejde a zreviduje/dozdrojuje (pričom znova: pod revíziou nemyslím prosté mechanické odmazanie všetkého, čo nie je doložené alebo čo je doložené deadlinkom). Tzn. z momentálnej absencie zdrojov nevyplýva automatické „právo odmazávať“ informácie, obzvlášť nie pri článkoch z doby, kedy nebolo samozrejmé dôsledne systematicky zdrojovať. --Teslaton (diskusia) 20:10, 4. november 2022 (UTC)

Ahojte. Ráno som si čiastočne prešiel diskusiu, večer sa k nej vraciam, ale nie som bližšie rozhodnutiu. Rozumiem a celkom súhlasím s názorom, že uvádzanie titulov pridáva nekonzistentnosť až neprávosť kedže uvádzame len tituly, ktoré sa udeľujú/boli udelené na Slovensku, prípadne v Česku. U zahraničných osobností neuvádzame ani „globálne“ PhD. Anglická Wikipédia akademické tituly v úvodnej vete neuvádza no na druhej strane má svoju „úchylku“, uvádzať šľachtické tituly, post-nominals rádov a vedeckých organizácií. Tie neuvádzame zase my. Pre porovnanie: en:Chris Hadfield vs Chris Hadfield. Pri hľadaní porovnania som natrafil na en:Margaret Thatcher a slovenskú verziu Margaret Thatcherová, ktorá má naopak postnominálky „anglického štýlu“ a oxfordský akademický titul nespomína. Ako teda ďalej? Presun titulov do infoboxu by som určite riešil cez poznámku za alma mater, určite by som nešiel „českou cestou“ pridať tituly k menu v infoboxe (cs:Jaroslav Miller atď). Nebolo by dobré o informáciu prísť a celkom rozumiem Teslatonovi, že nechce, aby bolo naplánovanie presunu, jeho vykonanie a kontrola (opäť) na jeho pleciach. Čo sa týka vojenských a policajných hodností, tie by som tiež skôr zachoval, umožňujú zaradiť osobu v danom kontexte.--Jetam2 (diskusia) 21:57, 4. november 2022 (UTC)

Domnievam sa, že praktický rozdiel v uvádzaní šľachtických titulov, rádov a ucenení vedeckých organizácii v UK je v tom, že držiteľov týchto titulov je relatívne málo, rádovo stovky až tisícky, kým držiteľov titulov typu Bc. alebo Mgr. je veľa, rádovo desiatky tisíc. V prvom prípade sa preto podľa mňa jedná o encyklopedicky významnú informáciu hodnú uvedenia v úvode textu, kým v druhom prípade až tak nie, lebo držiteľov takých titulov je mnoho. – Alpyn (diskusia) 23:28, 4. november 2022 (UTC)

PS: Ešte mi napadá, že práve uvedenie titulu v úvode dodáva miesto na jeho spochybnenie poznámkou, napr. Boris Kollár.--Jetam2 (diskusia) 22:02, 4. november 2022 (UTC)

Problém má viacero aspektov. Ad 1: je informácia o tituloch natoľko dôležitá aby bola v úvodnej definícii pri mene? Pri väčšine osôb jednoznačne nie. Napriek tomu, že nejaké tituly mala významná časť osôb o ktorých sú biografické články, tieto informácie neboli bežne uvádzané pri mene a väčšina biografických zdrojov, encyklopédií atď. ich pri menách priamo ani neuvádza. Ad 2: informácie o tituloch, ak sú v článku uvedené pri mene nemožno mazať len preto, že pri nich chýba zdroj. O tom asi netreba diskutovať. Myslím, že Teslaton to dostatočne vysvetlil. Ad 3: Viem tiež pochopiť, že použitie v úvodnej definícii má svoj zmysel z hľadiska prehľadnosti a istej logiky umiestnenia. Možno bude aj najvhodnejšie ak túto informáciu chceme niekde zakomponovať. (Aj keď mi to nepríde nič lepšie ako uvedenie v infoboxe - viď spomínaný cs:Jaroslav Miller.) Opäť sa však vrátim k tomu, že sa nejedná o esenciálnu informáciu, ktorá musí byť v úvodnej definícii, z hľadiska konzistentnosti (viď ad 1 hore). Netreba okolo toho robiť veľký rozruch, ak sa na niečom rozumnom dohodneme dalo by sa to jednoducho vložiť (kľudne po odhlasovaní) do Wikipédia:Biografia.--Pelex (diskusia) 22:50, 4. november 2022 (UTC)

Aby sme sa pohli ďalej, tak návrh tu uvedeného textu do príručky, ku ktorému ani moc neboli pripomienky, som pridal (možno predčasne, neviem) do Kaviareň/Návrhy.

Mimochodom, nevyplýva zo súčasného manuálu v Wikipédia:Biografia, že tituly v úvode by sa skôr nemali než mali uvádzať? Ako príklad tam je uvedený Albert Einstein, ktorý skratku titulu pri mene v článku nemá.

Ďalej sa v odporúčaní upresňuje, že "v úvodnom odstavci je treba uviesť úplné meno, do zátvorky dátum a miesto narodenia a úmrtia a stručnú charakteristiku, čím je daná osoba významná." Špecifikuje sa uvádzanie úplného mena, nie úplného mena so skratkami titulov. – Alpyn (diskusia) 23:21, 4. november 2022 (UTC)

Uvedenie sporných titulov v úvode s poznámkou je problematické napríklad v tom, že nie všetky kopírujúce boty preberú informáciu aj s pozámkou, môže sa preto stratiť kontextuálne upresnenie. Informácia o poznámke s pochybnosťou nadobudnutia titulu môže byť v "Alma mater" v Infoboxe, prípadne opisne rozvinutá v tele článku. Alpyn (diskusia) 22:51, 4. november 2022 (UTC)

Nie je mi celkom jasné prečo by sme sa mali zaoberať kopírujúcimi botmi. Do infoboxu by som poznámku nedával, tak či tak tam už nie je dosť miesta.--Jetam2 (diskusia) 23:21, 4. november 2022 (UTC)

Výhrada s kopírovacími botmi bola pomerne slabá, beriem.

Poznámku do infoboxu som myslel vo forme odkazu na poznámku, ako má napríklad A. Einstein v infoboxe v Citizenship.

V prípade Borisa Kollára by informácia v infoboxe mohla napríklad vyzerať ako:

Alma mater SEVŠ (Mgr., sporné)

– Alpyn (diskusia) 23:37, 4. november 2022 (UTC)

Doplnenie pravidiel v slovenčine

Ahojte, chcel som sa spýtať resp. dať do pozornosti, že by bolo dobré postupne aktualizovať niektoré základné pravidlá podľa anglickej Wikipédie. Napr. Wikipédia:Čo Wikipédia nie je - ak to porovnáte s anglickou verziou, je to už trochu rozšírené. Rovnako Wikipédia:Žiadny vlastný výskum/Wikipedia:No original research; Wikipédia:Konflikt záujmov/Wikipedia:Conflict of interest; a ďalších.--Pelex (diskusia) 21:20, 22. december 2022 (UTC)