Alkán

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Chemická štruktúra metánu, najjednoduchšieho alkánu.

Alkány (starší názov parafíny) sú organické chemické zlúčeniny, ktoré pozostávajú iba z atómov uhlíka (C) a vodíka (H) (teda sú to uhľovodíky) spojených výlučne jednoduchou kovalentnou väzbou (čiže sú to nasýtené zlúčeniny) bez kruhovej štruktúry (bez cyklov). Alkány tvoria homologický rad, v ktorých sa členy líšia konštantnou relatívnou atómovou hmotnosťou 14.

Homológia[upraviť | upraviť zdroj]

Každý uhlík musí byť štvorväzbový (tvorí väzby buď C-H alebo C-C) a každý vodík musí byť spojený s práve jedným uhlíkovým atómom (väzba H-C). Rad pospájaných uhlíkových atómov voláme uhlíková kostra (skelet). Počet uhlíkových (ale i vodíkových) atómov jednoznačne určuje alkán. Vzorce alkánov sa určujú podľa všeobecného vzorca: CnH2n+2

Prvých desať alkánov uvádza nasledovná tabuľka:

Počet
C
Vzorec molekulový Názov Synonymá
1 CH4 metán metylhydrid, (trochu nepresne) bahenný plyn, zemný plyn, banský plyn
2 C2H6 etán dimetyl, etylhydrid, metylmetán
3 C3H8 propán propylhydrid, dimetylmetán
4 C4H10 bután butylhydrid, metyletylmetán
5 C5H12 pentán amylhydrid
6 C6H14 hexán dipropyl, hexylhydrid
7 C7H16 heptán dipropylmetán, heptylhydrid
8 C8H18 oktán oktylhydrid, dibutyl
9 C9H20 nonán nonylhydrid, Shellsol 140
10 C10H22 dekán decylhydrid

Názvoslovie[upraviť | upraviť zdroj]

Radikály alkánov voláme alkyly. Alkylová skupina je funkčná skupina alebo postranný reťazec, ktorý sa podobne ako alkán skladá iba z atómov uhlíka a vodíka pospájaných jednoduchými väzbami. Príkladmi alkylov sú metyl- alebo etyl-.

Zástupca[upraviť | upraviť zdroj]

Najjednoduchším možným alkánom je metán, CH4. Na počet uhlíkových atómov v molekule alkánu nie je kladené žiadne obmedzenie. Nasýtené oleje a vosky sú príklady väčších alkánov, v ktorých počet atómov uhlíka presahuje 10.

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Alkány nie sú veľmi reaktívne (odtiaľ pôvodný slovenský názov -- z lat. parum affinis = málo zlúčivý) a majú malú biologickú aktivitu. Na alkány sa však môžeme pozerať ako na molekulovú kostru, na ktorú sa pripájajú zaujímavé biologicky aktívne/reaktívne časti (funkčné skupiny).

Všetky alkány sú horľavé; produktmi horenia sú oxid uhličitý a voda.

Za bežných podmienok sú prvé štyri alkány (metán, etán, propán a bután i izobután) plyny, vyššie alkány do počtu uhlíkov 16 (C5 až C15) sú kvapalné páchnuce benzínom a vyššie alkány sú tuhé látky. Teplota varu aj teplota topenia rastie monotónne s rastúcim počtom uhlíkov v reťazci.

Charakteristické reakcie alkánov: 1. Substitučné radikálové(halogenácia- chlorácia, bromácia. iodácia, nitrácia, sulfochlorácia) 2. Redoxné reakcie 3. Eliminačné 4. Krakovanie