Fonolit
| Fonolit | |
 Tinguait - odroda fonolitu z Švédska. Tmavé ihličkovité minerály sú fenokrysty egirínu. | |
| Zloženie | |
|---|---|
| Hlavné minerály | alkalické živce, sanidín, nefelín,, alkalické amfiboly |
| Akcesórie | biotit, egirín (pyroxén) |
| Vlastnosti | |
| Textúra | afanatická až porfyrická |
| Farba | tmavosivá až ružová |
Fonolit alebo znelec (novogr. fonos - zvuk a novogr. lithos – kameň) je vulkanická hornina. Výlevný ekvivalent nefelinického syenitu. Zložením je podobný trachytu, líši sa však vyšším obsahom nefelínu.[1]
Názov horniny odvodený z gréčtiny zaviedli na konci 18. storočia A. G. Werner a M. H. Klaproth[2]. Názov sa odvodzuje od kovového zvonivého zvuku, ktorý hornina vydáva pri údere po celistvej vzorke.
Vznik
[upraviť | upraviť zdroj]Taveniny fonolitického zloženia vznikajú pri nízkom stupni parciálneho tavenia (menej ako 10%) vo vysoko hlinitej spodnej kôre, tvorenej tonalitom, monzonitom a premenenými horninami. Ich parciálne tavenie spôsobuje uvoľňovanie alkálií - hliníka, sodíka, draslíka a vápnika, najmä vďaka taveniu živcov za spoluúčasti mafických minerálov. Takáto tavenina je nenasýtená SiO2, čo má za následok nedostatok kremeňa a tiež väčšie zastúpenie foidov na úkor živcov.
Fonolity sa nachádzajú v oblastiach kontinentálnych horúcich škvŕn, ktoré vznikajú nad plášťovými diapírmi prekrytými kontinentálnou kôrou. Často asociujú s A-typom granitoidov a alkalickými intrúziami. Je preto typický napr. v oblastiach kontinentálnych riftových zón. Môžu tiež vznikať pri nízkom stupni parciálneho tavenia v kolíznych oblastiach.
Minerálne zloženie a vlastnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Prevládajúcimi minerálmi sú alkalické živce hlavne sódny ortoklas a sanidín. Významné sú rovnako aj zástupcovia živcov, foidy, hlavne nefelín a sanidín, ktoré môžu tvoriť až 60% horniny. Fonolit patrí medzi horniny bez kremeňa, nachádza sa v spodnej APF časti ternárneho QAPF diagramu. Ako akcesórie sa môžu vyskytovať klinopyroxény, hlavne egirín a augit, ďalej biotit a alkalické amfiboly[3].
Fonolity sú všeobecne viac viskózne ako trachyt[4], vytvárajú preto často telesá dómovitého tvaru. Rozpadávajú sa na kusy doskovitého tvaru.
Využitie
[upraviť | upraviť zdroj]
Používa sa najčastejšie ako prísada do betónov a na výrobu štrku.
Niektoré výskyty fonolitov a nefelinických syenitov môžu obsahovať mineralizáciu prvkov vzácnych zemín, ale aj uránu a fosfátov, napr. Phalaborwa v Juhoafrickej republike. Preukázalo sa, že v praveku z fonolitu, v dnešnom Nemecku, vyrábali nástroje na opracovávanie iných materiálov.
Výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]Výskyt fonolitu je známy z Európy, napr. z Nórska, Grónska, Švédska, Ruského Uralu, Pyrenejí, Talianska, Kanárskych ostrovov či Francúzskeho pohoria Massif Central. V Česku sa fonolit vyskytuje v Českom stredohorí.
Ďalšie lokality vo svete zahŕňajú Kanadu, Brazíliu, oblasť Transvaal v Juhoafrickej republike a Čínu. V USA sú trachyty známe z Magnet Cove v Arkansase, vytvárajú aj známu prírodnú pamiatku Devils Tower vo Wyomingu.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ PETRÁNEK, Jan. On-line geologická encyklopedie - fonolit [online]. geology.cz, [cit. 2009-08-09]. Dostupné online.
- ↑ Přehled názvů hornin [online]. geologie.estranky.cz, [cit. 2009-08-09]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Fonolit - Boľšaja sovetskaja encyklopedia [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2009-08-09]. Dostupné online. (po rusky)
- ↑ Giordano, D., Romano, C., Papale, P., Dingwell, D.B., 2004: The viscosity of trachytes, and comparison with basalts, phonolites and rhyolites. Chemical Geology, 213, 1-3, s. 49-61
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Fonolit
