Intermediárna hornina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Neogénny andezit, Krupina, Štiavnické vrchy

Intermediárna hornina je vyvretá hornina, ktorej chemické zloženie odpovedá rozhraniu medzi kyslými (felzickými) a bázickými horninami. Tavenina (magma) odpovedajúceho zloženia je obyčajne označovaná ako andezitická. Obsahujú 52 až 65 % SiO2. Kremeň ako taký tvorí menej ako 20 % jej minerálov[1], významné sú tiež živce, hlavne plagioklasy s obsahom anortitovej zložky 10-50 % alebo alkalické živce. Medzi typické intermediárne horniny patria vulkanické andezit, a ich hlbinný ekvivalent diorit. Medzi ďalšie intermediárne horniny patria trachyt a syenit. V diagrame QAPF sú intermediárne horniny zobrazované spolu s bázickými v pravom rohu diagramu pri vrchole P, pretože obsahujú hlavne palgioklasy.

Intermediárne horniny vznikajú hlavne v oblastiach vulkanických ostrovných oblúkov. Ich pôvod v tomto prostredí sa dovodzuje od parciálneho tavenia kôry a plášťa nad subdukčnými zónami, kde unikajúce fluidá z ponárajúcej sa platne natavujú svoje nadložie. Takéto magmy sa označujú ako vápenato-alkalické. K vzniku intermediárnych hornín však nedochádza iba vo vulkanických oblúkoch ale aj v iných geotektonických prostrediach mimo okrajov kontinentov, napríklad v stredooceánskych chrbtoch alebo v riftových oblastiach. Usudzuje sa preto, že menšie množstvá magmy intermediárneho zloženia môžu vznikať aj miešaním magmy bazaltového a granitického zloženia; frakčnou kryštalizáciou na z minerálov bohatých železo alebo komplexnými reakciami medzi kryštalizujúcou fázou a koexistujúcou taveninou.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Rogers, N., Hawkesworth, Ch., 2000, Composition of magmas. in Sigurdsson, H., Encyclopedia of volcanoes. Academic Press, San Diego, s. 115-131